Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Sima

AUTOR

Sima

Niet cesty späť

Všetko to zmizlo a zrútilo sa do rieky
Všetko zničilo fúknutie do karty
Zrútil sa celý domček z karát
Tak to vyzeralo, keď som sa nato pozerala

Teraz niekedy tíško plačem po nociach
A prosím Boha o milosť
Šepkám a prosím ho
Chcem späť čo naveky nám zmizlo

Viem, že keby sa to vrátilo späť
Bolo by to iné, neúplné
Bolelo by to viac, nebolo by to k úžitku
Všetci by len trpeli viac ako predtým

Som však sebecká a túžim po vzkriesení
Túžim vzkriesiť niečo, čoho už dávno niet
Prajem si a dúfam, že to príde a padne mi to do roztvorených rúk
Snívam, že sa to všetko zmení k dobrému

Tíško sa dívam do neba, z ktorého padá dážď
Plačem a nad všetkým premýšľam
Boli to časy, na ktoré nezabudnem
Ale viem, že sa už nevrátia, niet cesty späť

P.S.: Opäť báseň, ktorá sa viaže k môjmu životu. Neviem ani prečo pridávam básne, keď ich veľmi nepíšem, ale hádam to nevadí. 🙂

Komentáre

3 Responses to Niet cesty späť

  • Strašne sa mi páčia básne, ktoré sú písané z vlastných skúseností autorov a táto patrí k nim 🙂 možno by som použila originálnejšie frázy, ale báseň má v celku úžasnú myšlienku 🙂

    P.S.: teším sa na ďalšiu 😉

  • Veľmi si ma potešila a k tým frázam… ja už teraz viem, že ja nedokážem byť originálna 🙂 Možno to niekde vo mne je, tá originalita, ale neviem ju dostať von 🙂 Ďakujem ešte raz 🙂

  • Určite tú originalitu máš v sebe, len niekedy je ťažké to dostať napovrch 🙂 držím palce pri dalších dielkach

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button