Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

NeYma

AUTOR

NeYma

Keď jediným východiskom z lásky je smrť – Sandra

Stála som pri okne a hľadela na padajúci dážď. Veľmi ma upokojoval. Obzrela som sa a zbadala
jeho, zmysel môjho bytia.

„Dobré ráno Sandra," pozdravil ma nežne.

Vykročila som smerom k posteli, kde ešte stále ležal.

„Dobré ráno drahý," usmiala som sa na neho a pobozkala.

Dean bol to najkrajšie čo sa mi za posledné roky stalo, aj keď som vedela, že pomaly
umieram. Tá neznesiteľná choroba, ktorá ma trápi už od mojich tínedžerských
čias. Leukémia. Dean ma vzal do svojho náručia. Pri ňom sa vždy cítim tak
bezpečne a zabúdam na trápenie, ktorému sa nedokážem vyhnúť. Zahľadela som
sa do neurčita.

„Sanny,deje sa niečo?," spýtal sa ma s obavami.

„Nie Dean,neboj sa, je mi dobre," usmiala som sa.

Ale nebola to celkom pravda. Cítila som sa slabá, akoby sa blížil môj posledný deň.

„Idem si dať sprchu," šepla som a odišla do kúpeľne.

O pár minút som počula ako Deanovi zvoní mobil.

„Prosím,"začula som ho.

Z rozhovoru som vypočula iba toľko, že musí odísť na celý deň preč. Prišla som opäť do
našej spálne a tuho som ho objala.

„Musím ísť drahá. Scott mi volal, že máme neodkladné povinnosti v práci. Budem sa
ponáhľať," šepol so smútkom v hlase a pobozkal ma svojím zvyčajným
sladkým spôsobom. Už bol pomaly na odchode, keď sa vo dverách otočil, vybral
mobil z vrecka a vytáčal dáke číslo.

„Dean, čoto robíš? Zmeškáš," pozerala som sa na neho.

„Volám Melissu, aby si tu nebola sama Sanny. Budem trošku pokojnejší," povedal s úsmevom
na tvári.

Nebol to jeho zvyčajný úsmev. Cítila som, že by radšej to stretnutie odložil akoby som
mala ostať bez neho. Počkal so mnou pokým neprišla Lissa, moja sestra.

„Drahá,musím ísť. Lissa, dávaj na ňu pozor. Ak sa niečo stane okamžite mi daj vedieť."

S týmito slovami sa Dean s nami rozlúčil. Minúty sa vliekli strašne pomaly. Lissa
mi celý čas niečo rozprávala, ale vôbec som jej slová nevnímala. Obe sme sedeli
v kuchyni. Vstala som, aby som nám naliala piť, keď sa mi zatočila hlava a musela
som sa pridržať kuchynskej linky, aby som nespadla.

„Sandra."

Lissa vyskočila zo stoličky.

„Som v pohode. Neboj sa," šepla som.

Cítila som sa neskutočne slabá, akoby som sa nedokázala udržať na nohách.

„Sandra, okamžite volám záchranku. Nevyzeráš dobre."

Videla som ako Lissa berie do chvejúcich sa rúk telefón.

„To nebude potrebné. Je mi fa . . .," nedopovedala som.

Pred očami sa mi zahmlelo. To bolo posledné na čo si pamätám. Keď som sa prebudila, bola
som v nemocničnej izbe napojená na prístroje. Lissa sedela vedľa mňa. Oči
mala červené od plaču.

„Lisa," šepla som takmer nepočuteľne.

„Sanny, už si hore? Ako sa cítiš?"

„Je mi hrozne. Zavoláš prosím Deanovi?," hovorila som takmer bez dychu.

„Jasne. Hneď som späť."

Lissa vyšla z dverí. O chvíľku sa vrátila.

„Onedlho príde."

Neprešlo ani päť minút a Dean bol už pri mne. Vzal mi ruku do svojej a na dlaň
mi vtisol bozk. Márne sa snažil zadržať slzy.

„Dean," šepla som, „všetko bude v poriadku."

Snažila som sa usmiať. Hoci som neverila, že to bude v poriadku, musela som o tom
presvedčiť aspoň jeho. Mlčky sme si hľadeli do očí, keď dnu vošiel doktor.

„Ako sa cítite, Sandra?"

Nemala som silu odpovedať.

„Doktor? Dostane sa z toho?," spýtal sa Dean so zlomeným hlasom.

Doktor mlčal. Sama som vedela, že to so mnou nevyzerá dobre.

„Ak mám pravdu povedať, vyzerá to dosť zle. Nemáme vhodného darcu kostnej drene."

Ani doktorovi sa to nehovorilo ľahko.

„Tak to sa budeme iba nečinne prizerať ako umiera?," zvrieskol Dean.

Chápala som jeho rozčúlenie a tiež pocit bezmocnosti.

„Obávam sa, že áno."

Nasledujúce dni sa môj stav nemenil. Dean bol stále pri mne. Cítila som, že už nedokážem
bojovať. V nemocnici som bola už takmer týždeň. Cítila som, že umieram.
Dean sa ma snažil povzbudzovať, ale niekedy sa mu to nedarilo. V ten osudný
deň mi Dean priniesol červené ruže, ktoré som tak milovala. Sedel pri mojej
posteli so zúfalým pohľadom.

„Dean?," šepla som.

„Som tu Sanny," usmial sa.

„Chcem ti poďakovať za každý moment, ktorý sme boli spolu. Sľúb mi, keď zomriem, budeš
žiť ďalej a mňa si zachováš v spomienke," hovorila som šeptom.

„Ak umrieš, čoskoro sa stretneme v nebi," šepol zastretým hlasom.

„Dovidenia v nebi," šepla som.

To boli moje posledné slová. Smrť je jednoduchá, ľahučká, život je o mnoho ťažší.
Keď som opäť otvorila oči, videla som Deana ako sa skláňa nad mojím telom. Moja
duša odmietala opustiť svet, kde som bola šťastná. Ostala tu, aby chránila
Deana. Nasledujúce dni sa Dean iba ťažko spamätával z mojej smrti. Po
mojom pohrebe odišiel do našej chatky v horách. Sledovala som každý jeho
krok, aby som vedela, že je v bezpečí. Ale v tento deň sa stane
niečo, čo navždy zmení môj posmrtný život. Dean sedel na verande a v ruke
držal kuchynský nôž. Vzal ho do jednej ruky.

„O chvíľku budem s tebou láska," šepol a chystal sa vraziť si nôž do srdca.

„Dean, nerob to," skríkla som, ale márne.

Na verande ostalo iba Deanove bezduché telo. Slzy mi začali tiecť závratnou rýchlosťou.
Zrazu som pocítila na ramenách čiesi ruky.

„Sandra," šepol.

Bol to Dean. Vrhla som sa mu do náručia.

„Nevydržal som to bez teba. Teraz môžeme byť spolu naveky."

Privinul si ma k sebe. Smrť je ľahučká ako pierko. Niekedy je to jediné
vyslobodenie z útrap života. Môj život bol ťažký, ale smrť bez Deana by
nemala zmysel.

Komentáre

10 Responses to Keď jediným východiskom z lásky je smrť – Sandra

  • Mne osobne sa to veľmi páčilo a nemám ti čo vytknúť. Tentoraz nie. 🙂 Len tak ďalej (teším sa na Deanov pohľad 😉 )

    S pozdravom Sima 🙂

  • Super,…
    Len mi to príde akoby som to napísal ja.
    Divné… 🙂

  • To je totálne štýl „Obyčajný príbeh zlomeného muža.“
    Možno je to náhoda, možno nie, ja ti to nevyčítam, lebo sa to číta dobre. 😀
    Ale tentokrát možno egoisticky poviem, že to moje sa mi vidí zaujímavejšie na čítanie.
    Teraz prvý krát vnímam tvoje diela ako klišé. Možno by sa fakt hodilo zmeniť atmošku.

  • Aj tak som zamilovaný do tvojej poézie. 😀
    Tam na teba nemám šancu jednoducho. 😉

  • ako myslíš kliše? tomuto nerozumiem … ale aj tak som rada, že sa ti páči moje poézia 🙂 Myslím, že je to iba náhoda, lebo ak sa neurazíš a dúfam, že nie, tvoju poviedku som nečítala 🙁 …

  • Vždy rátam s úprimnosťou. 

    Ale ak si nečítala moju poviedku, potom musím skonštatovať, že sme asi rovnaká krvná skupina. :D:D:D

    A to ma teší ešte viac. 😉 

  • určite si prečítam 🙂 len teraz už musím off … a prosím mohol by si mi vysvetliť to s tým klišé? 🙁

  • Ze chodis v takej zabehanej filozofickej rovine, casto sa drzis jednej linie, smrt, zivot, srdce, atd.

    Viem, ja nie som ten pravy co by ti to mal vycitat, ked sam pisel o tom istom, laska, sklamanie , atd (a divim sa ze mi to prechadza), ale akosi sa mi zda ze by si mohla temu obcas preriedit aj niecim cerstvym = inym.

    Aj ja to obcas robim. 😉

    To je taka mala mozno rada odo mna.   

  • dakujem pekne za vysvetlenie a radu 🙂 , pokúsim sa napísať niečo čo klišé nebudem, len ma musí kopnúť múza 😀 … 🙂 aha myslíš, že mám na to napísať aj niečo iné ako veci ktoré sa budú stále točiť iba okolo lásky, smrti a života? tak to ti velmi pekne dakujem 🙂

  • Nie celkom, 

    len si myslím, že by si mohla zvoliť nejaký nový štýl, niečo neokukané. Písať po novom. A tak.

    Inak nemáš zač.

    Ako som povedal, tvoja poézia ma uchvátila a aj keď je o tom istom a jedinom, aj pre mňa je to nesmrteľná téma, takže jedného čitateľa ti zaručujem. 😉 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button