Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Bože, podaj mi chvost, prosím ťa!

Spod kabáta
pradie len
studená ruka,
tvár odvraciaš
naspäť do zrkadla
a moja nahota
nič neprezradí
tvojim krištáľovým
zreničkám.

Ležíš na špendlíkoch
a duchaplne
otrepanými frázami
vysvetľuješ
vo výkrikoch,
prečo nie.

Bezmocne obdivujem
steblá počiatkov.
A moja šarlátová stuha
zatiaľ
v mrazivom poznaní
odlieta do nepríčetna
presne tak,
ako kľudne si ja
líham vedľa teba
do lona špendlíkov
poslušne,
bez výkrikov.
Iba nejaký môj
bláznivý kúsoček,
ozaj rozbitý črep,
naháňa sa po dvore
s tvojím
preukazom totožnosti.

Ďalšie príspevky

Komentáre

3 Responses to Bože, podaj mi chvost, prosím ťa!

  • 😀
    😀
    😀
    geniálne dielo.
    neviem čím to bude ale aj toto malo pre mňa priam pornografický nádych.
    no asi to bude ako s Rorschachovým testom, že každý vidí čo chce.
    ale len tak pomimo, tuto som tých mnoho zmyslov videl požehnane. 😉

  • Mne sa báseň páčila 🙂 Je jedinečná a originálna, ale aj ja tam vidím podtón, ktorý tam našiel Dušan, ale veľmi sa mi páčila 🙂

    S pozdravom Sima 🙂

  • ďakujem za komenty 🙂
    Ó áno… myslím, že slovo nahota hneď v úvode najviac vystihuje, že ide o milovanie, ba dokonca až o nevydarený spráchnivený, ochladnutý vzťah, z ktorého by jeden zošalel 😀
    Len som vás chcela ubezpečiť, že nie ste vedľa 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button