Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

NeYma

AUTOR

NeYma

Cudzinec bez mena

Vždy som premýšľala čo je správne

či samota? či láska?

celé dni prežité v myšlienkach

celé dni uzamknutá v sebe

premýšľanie bez konca

ale moje premýšľanie má obrovskú chybičku.

Nie je pri mne nik kto by zastavil moje myšlienky.

Tak len stále v myšlienkach prebývam,

vtom počujem klopanie. Niekto vkročí do mojej izby.

Neobzriem sa, NIE, nechcem vedieť kto to je.

No kroky sa približujú. Už niet východiska, len sa
obzrieť.

Obzrela som sa. Stál tam anjel bez krídel.

Vzal ma za ruku a šepol: „POĎ."

Ale ja som sa ani nehla.

Vzal si ma k sebe do náručia.

Objatie bolo nekonečné.

Vedela som, že teraz neodmietnem žiadnu jeho prosbu

Odniesol si ma, nemohla som sa vzpierať.

Urazila by som ho odmietnutím.

Len som sa nechala unášať bez jediného slova.

Môj strach pozrieť sa mu do očí pominul.

Aj keď mlčal, jeho oči prezrádzali všetko.

Nevedela som kto je, ale mala som pocit, že je mi
blízky.

Očami vravel: „ PRIŠIEL SOM ŤA ZBAVIŤ MUKOV. Pomôcť
ti!!!"

Vedela som, že môj život sa zmení kvôli nemu.

Prišiel tak náhle, cudzinec bez mena.

No pre mňa príliš blízky.

Naše myšlienky sa spojili.

Už existovala len jediná vec, po ktorej sme túžili.

Bez slova navždy v objatí.

Bez slova v nekonečných bozkoch.

Bez slova si odovzdávať vášeň, naše vzájomné JA.

Už som skončila premýšľanie

ON je to čo potrebujem

ON mi poskytne anjelské krídla

ON ma zbaví pochybnosti

ON prišiel, aby zo mňa urobil diabla v objatí
vášne

Žiadnej jeho prosbe neodolám, až nastal deň keď
prišla.

Tak náhla prišla posledná prosba.

„BUĎ MOJA. UROB ZO MŇA OTROKA LÁSKY."

Neodmietla som. Stal sa mojím otrokom.

Ja jeho diablom.

Diabol a otrok spojili svoje duše
v jednu.

Sme to my dvaja oddaní láske, vášni, objatiam

Ukázal mi nový svet, nový domov.

Bez zádumčivosti, bez čiernych myšlienok

naučil ma rozmýšľať srdcom a nepočúvať rozum.

Dala som mu meno, cudzincovi bez mena

meno jeho stále znie mi v ušiach

AMOR, AMOR.

To meno. Znie stále.

Keď je pri mne. Keď som v jeho náručí

tento pocit je nezabudnuteľný pre nás oboch navždy.

AMOR a DIABOL v objatí lásky spočívajú na
prahu neba v nesmrteľnom objatí.

 

Komentáre

6 Responses to Cudzinec bez mena

  • „Už som skončila premýšľanie“
    Je pravdepodobne nespisovne.
    Toto dielko by som mohla nazvať takou „pocitovkou“.
    Inak… ja osobne nemám rada slovo diabol… Ale to len tak pre zaujímavosť vravím, hej? neber si to ako nejaký prototyp rád, podľa ktorých musíš písať 😀 Len ja… slovo diabol používam v tých najohavnejších súvislostiach… 😀

  • uff, neviem nad čím som premýšľala ked som písala tuto báseň 😀 je to vážne ako výlev mojich pocitov, to si vystihla 🙂 každý vnímame diabla inak, ked som si minule tuto básen čítala zdala sa mi trochu absurdná 🙁

  • Ako myslíš absurdná?
    Je absurdná 😀 ako tie moje 😀
    O to ide 😀 len neviem, ako presne to myslíš.

  • proste, že to čo som tam písala, už nie je teraz také ako ked som to písala, už som z toho asi vyrástla a píšem teraz úplne iné veci 🙁

  • Aj ja sa strašne smejem, keď sa obzriem dozadu, na svoje staré diela. Raz som napísala taký hororový príbeh, po ktorom som sa bála spať sama v izbe, lebo som všade videla červené vlčie oči :D:D:D:D
    Zas… „pocitofka“ vravím preto, lebo toto dielko je fakt výlev… s básňou to nemá veľa. Ale berme, že je staršie 🙂 v budúcnosti sa načerpáme novými námetmi a bude to 🙂 a s tým vyžarovaním z básne si mala pravdu, len už neviem pri ktorom diele bol ten komentár, lebo už ich je tu tak veľa že… no.

  • ja len krútim hlavou nad mojimi starými básnami … až mi je trápne ich čítať znova 🙁 … je to o hodne staré 😀 mám veľmi veľa námetov a hlavne z kníh ktoré ma ovplyvnuju 😀

Napísať odpoveď pre NeYma Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button