Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Milovanie na hrade – slovami synestetika.

19. augusta 2009 | Autor Dušan Damián | Počet zobrazení: 4304 | Počet likov: 0

Vlhoba hradných múrov zasycovala chladný vzduch. Len ja a ona.

My, medzi mohutnými hradbami starého hradu zo šedého kameňa.

Gotický portál privítal naše siluety a my zaľúbene hľadeli sme na seba.

Kto urobil prvý krok?

Je ťažké sa pýtať. Obaja sme chceli dať prednosť tomu druhému.

Nádherná so zvodným úsmevom kráčala v bielych šatách ako princezná z dávnych čias a vábila môj pohľad.

A keď zmizla za prvou kamennou arkádou srdce moje roztĺklo sa ako opreteky. Nevydržal som to a utiekal som za ňou.

Len jediná zachovalá miestnosť, neveľká sála s gotickým stĺporadím, ktoré podopieralo krásne klenby, ukryla nás ako možno kedysi, pred stovkami rokov ukrývala iných milencov.

Naše tajné miesto. Sála lásky, svedok vekov.

Slnko klesalo za horizont a tiene veľkých okien vytvárali na šedých stenách tajuplné obrazce. Oranžové nebo primklo nás k sebe.

Mala rada západy slnka, no najradšej ich sledovala z mojej náruče.

Miloval som západy slnka, lebo vtedy mohol som ju objímať, koľko len moje srdce túžilo.

Rozprestreli sme na chladnú podlahu ovčie rúno, ako nás to naučili valasi a sadli sme si naň a hľadeli doň. Do slnka… do krásy.

Voňala nádherne ako jarná lúka, ako orgován. Ale najkrajšia bola jej vlastná vôňa, keď som sa priblížil k jej krku a dal som jej prvý bozk.

Jej úsmev zatienil nádheru samotného súmraku, aj nádheru toho prastarého obydlia. Nič krajšie v živote som nevidel a snáď už ani neuvidím.

Ďalší bozk patril jej lícu ale potom tá vznešená víla pobozkala mňa. Jej teplé vláčne pery splynuli s mojimi a sladkosť jej slín ma opojila väčšmi než varené víno v zimnej noci.

Len ten šedý kameň bol svedkom toho ako nežne som ju hladil. Od ramien prechádzal som cez chrbát až k miestam jej vábnych kriviek.

A ona láskala ma nežnejšie ako ten vánok, ktorý povieval hradom. A isté bolo v tej chvíli len jedno. Buď naše telá vzbĺkli vrelou vášňou alebo okolie zalial náhly mráz, ale v tej chvíli neprestali sme sa vzájomne hladiť. Každý dotyk vystriedal ďalší dotyk. Vždy znovu a zas.

A kým ona dala posledné zbohom Slnku, víla západu, ja som zapálil oheň v prastarom majestátnom kozube.

Veru krásne horeli staré škridle toho hradu. A pohyb tých plameňov neskôr kopírovali naše telá.

Jej biele šaty viac neskrývali toľkú krásu, nie. Tento krát odhalená, sama bola krásou, keď kľakla si predo mňa.

A moje šaty tiež už nebránili telu v túžbe po ďalšom tele.

V pevnosti dávnych dôb splývali naše telá a vytvárali jedno, tak ako šedé kamene splynuli do jedného hradu.

A práve on. Ten majestátny hrad, nasal všetko to teplo, ktoré sme v sebe mali, ktoré sme jeden druhému dali.

A aj keď ďalšie veky prejdú, on tu bude stále stáť ako pomník našej lásky.  

Dušan Damián
Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky
Publikovaný v: Kope Vás múza

Komentáre

26 Responses to Milovanie na hrade – slovami synestetika.

  • Dušan Damián on 19. augusta 2009 at 19:39

    Ďalšie staršie dielko.
    Tentoraz však nie až tak staré.
    Má zhruba pol roka.
    Inšpiráciou bola sama láska. 😉
    Ale tematicky ma napadlo, že sa bude celkom hodiť k momentálnej atmosfére.
    Tak prajem príjemné čítanie!
    Dúfam, že sa vám to bude páčiť.

    Odpovedať
  • Maja on 20. augusta 2009 at 9:41

    Páči sa mi veta:
    „Sála lásky, svedok vekov.“
    Nebolo by lepšie v tomto prípade radšej rýmovať? Ja som to nejak neprežila – asi preto, že mi to pripadalo ako vystrihnuté z… ako vytrhnuté z kontextu. Čitateľa podľa mňa uchváti, keď tomu milovaniu niečo predchádza… ona sa páči jemu a on jej a tak… jemný flirt a dotyky hebkých rúk, skúmavé pohľady, nebadané úsmevy…
    Čo ťa vlastne primälo toto napísať? Lebo jasné – akože nie je to zlé, samozrejme, len mi tam chýba duša. Pekne si opísal hrad a prostredie 🙂 nepochybne to vychádza z tvojich vlastných predstáv… to si celý ty 😀 hrady…

    V poslednej dobe som nejaká kritická dokelu… Ale neviem si pomôcť 😀 hádam mi to odpustíš.

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 20. augusta 2009 at 14:48

    No rýmy to určite byť nemali. 

    Áno, je to vytrhnuté z kontextu, ale z kontextu v mojej mysli. Týmto som nechcel nikoho uchvátiť, písal so mto z dlhej chvíle pod návalom inšpirácie.

    Apropos, čo ma inšpirovalo… 😀 (tak to si nechám pre seba)

    Duše je tam podľa mňa až až… Najmä tej mojej, ale máš pravdu, že to nemá tie grády aké to pre mňa malo, keď som to napísal prvý krát.

    A čo sa týka tvojej kritickosti… To si zas celá ty! 😀

    Niet, čo odpúšťať. Ja som si zvykol. 😉 

    A teší ma, že to vždy tak rozvŕtaš, ale hlavne že máš na veci iný pohľad než ja. To je na tom to naj. 😀 

    Odpovedať
  • Maja on 20. augusta 2009 at 16:14

    Čo to je za slovo? Zaujalo ma a hľadala som ho v slovníku cudzích slov, dokonca aj v googli, ale vyzerá to tak, že toto slovo neexistuje… najbližšie mi evokuje možno „syntetika“, čo je odborník na syntézu, či čo! Je to niečo nové, čo si si vymyslel?

    Ak, tak čo?

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 20. augusta 2009 at 16:40

    Len čo zadáš do google slovo „synestetik“ vybehne ti nasledovné:
    Synestéza: Počuť farbu, vidieť zvuk
    Žijú medzi nami, majú päť zmyslov ako všetci, a predsa vnímajú svet inak. Vidia farbu čísel, jedlá im evokujú tóninu, zvuky zasa farbu a tóny hoci dni v týždni. Vidia, ako sa niekto niekoho dotkne a pocítia to.

    Nie sú to bludy ani halucinácie, pre nich je to reálne vnímanie sveta. Takže ak vám váš malý syn povie: „Táto pesnička je zelená,“ nepresviedčajte ho o opaku. Asi ju tak naozaj vidí.

    Synestézia je súčasný výskyt dvoch alebo viacerých zmyslových vnemov, pričom iba jeden z nich je reálny, ostatné si generuje mozog. Aj v bežnom živote používame prvky synestézie – povieme ťažký vzduch, tmavý alebo trblietavý tón, sladká vôňa. Synestetici to však vnímajú inak.

    „Spojenia sú nemenné, trvalé,“ hovorí hudobný psychológ a zároveň aj doktor prírodných vied Marek Žabka. „Pri takzvanom farebnom počutí vytvára tón alebo akord farebné asociácie, takže povedzme stupnica C dur bude mať pre synestetika celý život jednu a tú istú farbu – povedzme tyrkysovú.

    Niekedy zasa farba rozozvučí v hlave zvuk, tak napríklad maliar Vasilij Kandinskij pri červenej počul trúbku či pri svetlomodrej flautu a pri ďalších farbách zasa iné nástroje, takže svoje abstraktné obrazy počul hrať. U synestetikov sú v hre aj čísla, dni v týždni, jedlá, osoby, vône, dotyky, všetko možné. Ale v prevažnej väčšine vidia a počujú farby a zvuky. Preto môžeme tento jav často sledovať u hudobných skladateľov, ktorým tóny evokujú farby a u maliarov, ktorí to majú naopak.“

    Existuje však aj dotyková synestézia, človek cíti na vlastnom tele dotyk, ktorý len vidí očami. Napokon, keď vidíme niekoho vo filme, ako sa bolestivo udrel alebo popálil, niekedy to tiež priam fyzicky pocítime… atď

    A prečo som synestéziu spojil s mojím dielom? Lebo som chcel zaútočiť na všetky zmysly. 😉
    Aj keď toto dielo možno pôsobí synesteticky len na synestetikov. 😀

    Odpovedať
  • Maja on 20. augusta 2009 at 16:48

    :D:D:D:D
    Tak teda môj počítač má asi nejakú vadu, že nič o synestikoch nenašiel.
    Prisahám!
    http://slovniky.juls.savba.sk/
    synestetik nenájdené…
    Mne sa inak zvykne stávať… teda už od malička som si čísla videla farebne.
    Jednotka je modrá, dvojka žltá, trojka červená, štvorka zelená, päťka ružovkasto červená, šestka fialová, sedmička sivá… osmička je tiež nevýrazná, deviatka hnedá…
    A moje obľúbené číslo je 26, čo je kombinácia žltej a fialovej, rovnako moja obľúbená?
    Som obluda? :D:D:D

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 20. augusta 2009 at 16:52

    Si umelecky mutant. :D:D:D 

    Tak už len tento svoj dar pretaviť do geniálnych diel, na ktoré sa už teraz teším. 😀 

    Odpovedať
  • Maja on 20. augusta 2009 at 16:54

    Moje geniálne dielo:

    1 + 2
    3
    3 – 4
    =
    – 1!

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 20. augusta 2009 at 16:59

    Zažil som synestetický vanilkovo-rumový orgazmus pri modrastých odtieňoch. :D:D:D

    Odpovedať
  • Maja on 20. augusta 2009 at 17:01

    Dám preklad :D:D:D

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 20. augusta 2009 at 17:02

    To aby si ukázala, aká matika ma vlastne rajcuje? :D:D:D

    Odpovedať
  • Maja on 20. augusta 2009 at 17:06

    Ani ma neprovokuj :D:D:D:D

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 20. augusta 2009 at 17:08

    Aj som sa preľakol. 😀

    Odpovedať
  • Maja on 20. augusta 2009 at 17:13

    Takže opíšeme pôvodný vzorec :D:D:D Aby všetci chápali, z čoho som vychádzala (určite pochopia „“ :D:D:D)
    1 + 2
    3
    3 – 4
    =
    – 1!

    Vo vlnách
    tvojho slnka,
    červenou
    vpíjam sa do jadra
    nezrelých čerešní
    a napodiv
    mi vlastná
    drsná povaha
    príjemne solí
    jazyk!

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 20. augusta 2009 at 17:21

    Oveľa krajšie ako som dúfal. 😛

    Odpovedať
  • Maja on 20. augusta 2009 at 17:21

    Dostavil sa orgazmus? :D:D:D

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 20. augusta 2009 at 18:50

    Po preložení to stratilo to prvotné napätie. 😉

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 20. augusta 2009 at 18:54

    Robíme si žarty… no len žartuj, žartuj! Nič nezakryješ :D:D:D

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 20. augusta 2009 at 19:01

    Som nevinný, a po tom prvom vanilkovo-rumovom som bol aj tak totálne odpálený. :D:D:D

    Odpovedať
  • adhara on 20. augusta 2009 at 19:36

    Lebo ja aj ja mávam farebné vnemy, ale nie tak ani z čísel ako z písmen. Áčko je pre mňa žlté, béčko azúrovomodré, céčko oranžové, déčko tmavomodré… takto by som mohla pokračovať až do konca, pričom je zaujímavé, že väčšina písmeniek má u mňa buď oranžovo-ružové alebo modré odtiene. Žltá a zelená sa tam vyskytujú len raz. Vďaka zafarbeniu písmeniek majú pre mňa farbu celé slová a to veľa rozhoduje o tom, či sa mi tie slová páčia alebo nepáčia. A keď som videla, že najkrajšie slovenské slovo je podľa ankety "čučoriedka", skoro som sa pozvracala, pretože to sa skladá z tak farebne k sebe neladiacich a navyše krikľavých písmeniek, že sa na to nedá dívať…. 😀

     

    V každom prípade ďakujem Dušan, že som sa vďaka Tebe dozvedela, že existuje niečo ako synestik, pretože moja mama si už o mne myslela, že som blázon. 🙂 No aspoň vidím, že nie som sama. 😉

    Odpovedať
  • Maja on 20. augusta 2009 at 19:40

    Ty si sa s tým niekomu priznala? :D:D:D to si dobrá…
    Inak aj ja sa musím Dušanovi poďakovať 🙂 lebo farebným číslam som nikdy neprikladala nijaký dôraz.
    Podľa mňa je číslo 34 poriadne retro :D:D:D (červená so zelenou) vždy som sa na tom smiala 😀 a tak ďalej a tak ďalej 😀

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 20. augusta 2009 at 19:43

    Vidím že tu máme úsvit synestetikov. 😀 

    BTW: tiež dobrý názov pre dielko. 😉  

     

    PS: Adhara, ty sa môžeš zamiešať kedy chceš. 😀 

    Odpovedať
  • strossovci on 21. augusta 2009 at 11:10

    ale predsa, nechcem uraziť tvoje nežné dielko, no ja som počas celého čítania v diaľke počula: "Poď Jardo, ještě kousek a támhle nahoře si opečeme buřta." Ale nie že by som netúžila po ničom romantickom…

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 21. augusta 2009 at 11:22

    No tak to je v skutku nečakaný vedľajší efekt. :D:D:D 

    Ale vôbec ma to neurazilo.

    Ale zaujímavá je tá asociáca s "Jardou, kerý ale na toho buřta měl vážne už chuť". ;D

     

    Odpovedať
  • puff on 2. septembra 2009 at 7:04

    Co sem hadzes taketo smeti, ked mas aj lepsie?
    Akoze napisane je to fajn, ale taka otrepana tema, plna tych najneoriginalnejsich napadov.
    Fakt ze len sem tam sa ti objavia nejake pekne prvky, no za moc to nestoji.
    U mna 1 z 10, toto.
    Skusim sa na to pozriet aj pod vplyvom prekurzorov, ci nezmenim nazor.

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 17. mája 2010 at 14:36

    tak aspoň si sa sem mrkol, keď už nič iné… 

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button