Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

NeYma

AUTOR

NeYma

Srdce v nenávratne

Mračná zatienili jej myseľ,

slzy prestali dávať zmysel jej smútku,
slnko zapadlo za horizont
už nesvieti pre jej šťastie
Srdce sa ukrylo do dutého nenávratného tunela
jej vnútro ostalo pusté,
bez známok citu
bez jediného šťastného momentu
Prebýva v samote bez jasných lúčov
temnota jej osvetľuje tvár
no tá prestáva rozoznávať smiech
Tupý pohľad žiariaci z jej očí
oživuje prázdny priestor okolo nej
bez nádeje na život bez agónie
bez dôvodu na zabitie smútku.
Schúlená v klbku
na hviezdami pokrytej tráve
rosou sa stali jej slzy
oči prestali plakať.
Srdce opustilo svoj domov
vnútro, ktoré potrebovalo
jeho hrejivý tlkot.
Uzamknutá vo svojom tele
krv v jej žilách prestáva prúdiť
mrzne.
Temnotou vtiahnutá
ponára sa hlbšie do svojho smútku
mučená stenami jej izby
obkolesená tieňmi.
Zmena je v nenávratne
srdce je stratené vo svete,
blúdi.
Nevie nájsť jej hrejivé vnútro,
stratená v sebe,
ohrozená slanými slzami,
prestáva bojovať o šťastie.
Zmorená úsilím žiť s úsmevom,
prestáva bojovať,
necháva sa unášať prúdom vlastnej agónie.
Živá ale predsa mŕtva vo vnútri,
našla pokoj v smútku,
srdce už nehľadá,
pochovala nádej,
zanevrela.

Komentáre

11 Responses to Srdce v nenávratne

  • Jedna z najkrajších vecí, aké som tu vôbec čítal.

    Moja poklona. S pozdravom D.D.

  • smutne ale krasne…

  • Takéto básne som čítala a počula snáď už tisíckrát.

    Máš tam dosť nezrovnalostí. Napríklad:
    Srdce sa ukrylo do dutého nenávratného tunela
    Neviem si predstaviť, aký tunel by to mohol byť…

    Alebo:
    Tupý pohľad žiariaci z jej očí
    oživuje prázdny priestor okolo nej

    Tupý pohľad žiari? A ešte k tomu aj oživuje priestor? Mohla si použiť niečo iné na zdôraznenie jej prázdnoty odrážajúcej sa v tupom pohľade…

    „rosou sa stali jej slzy“

    a vzápätí tam máš:

    „oči prestali plakať“
    Na zamyslenie…

    prestáva bojovať o šťastie.
    Zmorená úsilím žiť s úsmevom,
    prestáva bojovať,
    necháva sa unášať prúdom vlastnej agónie.

    Prestáva bojovať – prestáva bojovať… na takéto veci by si si mala dávať pozor a na dôvažok opäť „agónia“ (už druhý krát v texte)

    Chaotické, akoby pozliepané. Neviem, čítala si si to po sebe, keď si to prvý raz napísala niekde na papier? Dúfam, že som ťa nejak neurazila, len komentáre ako „najlepšie, čo som tu vôbec čítal“ mi prídu trošku prehnané (nič v zlom, samozrejme, každý básne vníma inak a vidí v nich niečo iné). Určite na to máš 🙂 len treba popracovať 🙂 Všetci sme si tým prešli. Veď vieš ako sa vraví – bez práce nie sú koláče. Ja som ti teraz dala kritiku, fakt som ti vytkla všetko, čo som videla zle, ale možno ťa to posunie ďalej 🙂
    držím palce,
    ahoj 🙂

  • Na toto dielo mi nesiahajte! :D:D:D
    Práve som sa doňho zamiloval. 😉
    Nevidím v ňom žiadne nezrovnalosti a to som si pre istotu vzal aj okuliare.
    To čo vypísala Majka, je vec pohľadu. Stačí mať chvíľu odstup a hneď sa v tomto diele objavujú nové významy.
    Je to proste, moje naj. 🙂

  • Máš skrátka dobrý pocit :D:D:D
    Tak fajn.
    To je koniec koncov hlavné.

  • dakujem veľmi pekne Dušan za tvoje komentáre, to je snád najkrajší kompliment čo som v živote dostala 🙂

  • Bolo mi cťou. 😉

  • Dakujem aj tebe Majka za komentár, osobne si myslím, že moja báseň má veľmi daleko k dokonalosti a dakujem za každú kritiku, neboj sa neurazila si ma, svoju kritiku si napísala úplne normálne, bez urážok, a cením si každú radu ktorá ma v písaní posunie vyššie. 

     

    Ohladom toho nenávratného tunela, slovo tunel by si mohla kludne nahradiť aj slovom nekonečno, alebo niečo podobné, proste miesto odkial niet návratu.

     

    Chcela som použiť metafory ktoré som ešte nikde nečítala, a tupý pohľad žiari sa mi celkom pozdával, myslím, že je to iba súčasť pohladu na báseň, ja tú báseň vidím asi z iného pohľadu

     

    snažiala som sa aby som žiadne slová neopakovala ale nepodarilo sa 🙁 … určite si tvoju kritiku vezmem k srdcu a posnažím sa vylepšiť moje nedostky

     

    dakujem 🙂

    ahoj 

  • Ak som si pod „nenávratným tunelom“ niečo predstavovala, tak to bolo toto. Poňala som to možno aj ako tunel, ktorý vidí umierajúci človek… skrátka – v podstate som to pochopila 😀 len mi to tam nejak nesadlo.

    Snaha používať prostriedky, ktoré ešte neboli použité je prvý krok k zlepšeniu 🙂 tak ti držím palce a prajem veľa originálnosti 🙂

  • Určite ten tunel nie je ten, čo vidí umierajúci človek, lebo postava básni nie je mŕtva.

     

    A ešte k tomu, že "rosou sa stali jej slzy" a "oči prestali plakať". Myslela som to tak, že rosa predsa nevzniká v očiach, sú to akoby slzy prírody, jej oči prestali plakať, čiže nemá silu plakať, oči "vyschli" a tými slzami je v prenesenom význame rosa, čiže oči má suché, ale ked vidí rosu pokladajú ju za svoje slzy. Aspon tak som to chcela aby to vyznelo.

     

    Dakujem veľmi pekne 🙂 posnažím sa v dohladnej dobe napísať niečo origiánlne 🙂 

  • Mnooo 🙂 zaujímavo si to myslela a teraz už chápem prečo som to pochopila inak. Slovosled.
    „rosou sa stali jej slzy“
    Rosou sa stali jej slzy vo mne evokovalo, že keď plače, jej slzy, ktoré padajú na trávu sa stali rosou.
    Možno keby to bolo opačne:
    „jej slzy sa stali rosou“
    nejak by som si domyslela, že jej slzy sa UŽ stali rosou a nemusí viac plakať, preto oči „vyschli“…
    Nie… či ba?
    Bože už sa zamotávam :D:D:D:D
    Dohodneme sa na novej básni :D:D:D a ja ťa budem kritizovať a kritizovať alebo chváliť a chváliť :D:D:D aspoň z tej pochvaly budeš mať lepší zážitok 😀
    len píš.
    Tak ahoj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button