Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

la, Maria

Som väzňom

ružových okuliarov

státisíce prelátov

s pentagramom

nohami nahor.

Matematické hypotézy

sa miešajú

vo vešteckej guli

a objavy bláznov,

čo rastú na jabloni,

raz za sto rokov

pri troche šťastia

i padnú na zem.

 

Ó, svätá inkvizícia!

Hľa,

ten na šesť sa ti posmieva,

no

Č L O V E K

to nie je,

lebo on jediný

nevie čo sa deje.

Obraz kráľa z hliny a kovov,

ako v knihe Dávidovej,

ťa vôbec neoprávňuje

krížom slepiť jastrabov

a pochovávať anjelov

v zhnitých zlatých truhlách,

či rúhačom

klásť do úst oplátky

a na hrob Judášov

mešec plný zlatiek.

 

Moje slová zmiznú

s posledným bielym dymom

naplnených proroctiev,

ako farby spievaných

umeleckých diel

v súdny deň.

 

Teraz lepím pásku cez oči

a na papier slovné spojenia:

ako hriešny pôst

a svätá sodomia

 

s podpisom:

la,

Maria.

Ďalšie príspevky

Komentáre

2 Responses to la, Maria

  • tak toto sa mi od teba z „poezie“ pacilo asi najviac…ani neviem preco…alebo viem, len sa mi to nechce vypisovat 😉
    parada, nech ta kope muza aj nadalej 🙂

  • Aj pre mňa má toto dielo hlboký význam… a vlastne – vo všeobecnosti má hlboký význam a veľa odkazov 🙂
    ďakujem za povzbudivý komentár 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button