Veľmi pekné dielko.
Najviac sa mi páčia posledné dva odstavce.
Talentu máš rozhodne viac než dosť.
Teším sa na ďalšie tvoje príspevky, ak nejaké budú, určite si ich prečítam. 😉
Aj podľa mňa je na svete ľúbostnej lyriky už dosť, ale každý sa potrebuje vyplakať. A koniec koncov, ako sa vraví, za všetkými veľkými činmi stojí láska.
Mne sa táto báseň pozdáva preto, lebo nie je presladená…
tie typické siahodlhé frázy
o tom,
aký je kto prázdny…
:D:D:D
… máš pravdu, Maja, písanie básničiek, najmä v puberte a adolescencii má – okrem iných – aj funkciu akejsi „výlevky“ do ktorej si utrápené dušičky vylievajú svoje sklamania, frustrácie, bolesti a pocity prehry a poníženia, ale i nadšenia z vydareného vzťahy (aj keď, ako hovorí Fulgam: „Každá láska skončí zle“ 🙂
Psychoanalytik Freud označil práve tento spôsob vyrovnávania sa s nesplnenými túžbami – pomocou umeleckej tvorby – výrazom SUBLIMÁCIA. Podľa neho je to najušľachtilejší spôsob vyrovnania sa so životnými traumami – vďaka sublimácii vznikli mnohé významné umelecké diela. Určite by sme začudovane krútili hlavou, keby sme poznali pravé dôvody vzniku niektorých umeleckých diel.
V prípade, že sa nesplnené túžby potlačia do nevedomia, môžu spôsobovať psychické, ale i telesné ochorenia. Sublimácia je teda vhodným prostriedkom „odkanalizovania“ týchto škodlivých energií a ich pretvorenia na niečo ušľachtilé.
Rada je teda prostá: Dal(-a) ti frajer(-ka) kopačky? Zober pero a píš, alebo štetec a maľuj, alebo foťák a foť, alebo kameru a filmuj, alebo gitaru a skladaj, alebo cvičky a tancuj, pokús sa skrížiť v záhrade zemiaky s rajčinami, pestuj bonsaje …
Sú aj iné spôsoby, no neodporúčajú sa, hoci sú hojne používané: napr. utápanie žiaľu v alkohole (to sa v psychológii volá únik), drogy, sexuálne excesy, agresivita voči iným, vstup do sekty, a pod.
Veľmi pekné dielko.
Najviac sa mi páčia posledné dva odstavce.
Talentu máš rozhodne viac než dosť.
Teším sa na ďalšie tvoje príspevky, ak nejaké budú, určite si ich prečítam. 😉
S pozdravom Dušan Damián.
mne sa najviac páčia prvé tri odstavce 😉 😀
vcelku zaujimave, ale nejak ma tato „lubostna lyrika“ neberie
Aj podľa mňa je na svete ľúbostnej lyriky už dosť, ale každý sa potrebuje vyplakať. A koniec koncov, ako sa vraví, za všetkými veľkými činmi stojí láska.
Mne sa táto báseň pozdáva preto, lebo nie je presladená…
tie typické siahodlhé frázy
o tom,
aký je kto prázdny…
:D:D:D
… máš pravdu, Maja, písanie básničiek, najmä v puberte a adolescencii má – okrem iných – aj funkciu akejsi „výlevky“ do ktorej si utrápené dušičky vylievajú svoje sklamania, frustrácie, bolesti a pocity prehry a poníženia, ale i nadšenia z vydareného vzťahy (aj keď, ako hovorí Fulgam: „Každá láska skončí zle“ 🙂
Psychoanalytik Freud označil práve tento spôsob vyrovnávania sa s nesplnenými túžbami – pomocou umeleckej tvorby – výrazom SUBLIMÁCIA. Podľa neho je to najušľachtilejší spôsob vyrovnania sa so životnými traumami – vďaka sublimácii vznikli mnohé významné umelecké diela. Určite by sme začudovane krútili hlavou, keby sme poznali pravé dôvody vzniku niektorých umeleckých diel.
V prípade, že sa nesplnené túžby potlačia do nevedomia, môžu spôsobovať psychické, ale i telesné ochorenia. Sublimácia je teda vhodným prostriedkom „odkanalizovania“ týchto škodlivých energií a ich pretvorenia na niečo ušľachtilé.
Rada je teda prostá: Dal(-a) ti frajer(-ka) kopačky? Zober pero a píš, alebo štetec a maľuj, alebo foťák a foť, alebo kameru a filmuj, alebo gitaru a skladaj, alebo cvičky a tancuj, pokús sa skrížiť v záhrade zemiaky s rajčinami, pestuj bonsaje …
Sú aj iné spôsoby, no neodporúčajú sa, hoci sú hojne používané: napr. utápanie žiaľu v alkohole (to sa v psychológii volá únik), drogy, sexuálne excesy, agresivita voči iným, vstup do sekty, a pod.
Básničky sú lepšie.