Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Sara

AUTOR

Sara

Keď sa zotmie

Keď sa zotmie

 

Ten pohľad páli
ako mráz.
Úsečka dvoch sŕdc,
on však tvorí kruh,
ona je viac ako jeho priemer,
je jeho stredom.

Vlastná neha
má príchuť tej
vety
„Ako zabudnúť?"

Stráca svet,
aby našla
vesmír,
chce, aby s ňou
(a len z nej)
navždy žil.

A keď sa zotmie,
jej sen ma zrazu nový rozmer.

Ďalšie príspevky

Komentáre

2 Responses to Keď sa zotmie

  • Veľmi pekné slová.
    Toto patrí do kategórie „Not my cup of tea“
    Ale musím povedať, že to zakončenie je super.
    Po ňom to celé pre mňa dostalo nový rozmer.
    😉

    S pozdravom D.D.

  • Mne sa vidí, že tá báseň pred tým bola lepšia 🙂 viac na mňa urobila dojem 🙂 ale vyves ešte niečo 😀 rada si prečítam 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button