Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

Flexibilná

 

Chladné letné rána, osviežujúce. Stávam na balkóne ešte v nočnej košeli a snažím sa nasať čo najviac chladu na celý deň. Vtedy by som chcela byť poštovou doručovateľkou. Tej našej hovorí sused rýchlobežka. Jazdí na veľkom bicykli a zvláda s ním neuveriteľné prekážky a otočky. Vôbec z neho nezosadne, ku každej schránke sa dovezie, nohy naširoko roztiahnuté, aby nespadla, keď prechádza cez obrubníky, predzáhradky a kamením vysypané vchody. Každý neznámy terén je pre ňu výzvou. Ja by som asi radšej chodila peši, alebo by som si bicykel len tlačila, no ideálne povolanie na letné ráno, podľa mňa . Nie preto, že poštárka nosí zamilované listy a pozdravy z dovolenky. Tie už asi úplne nahradili SMS, MMS a internet. Teraz už poštou chodia len faktúry, upomienky a výpisy. Mňa by na tom najviac bavilo pozrieť do každej záhradky, aké kvety tam rastú, do každého dvora, ako tam ľudia ráno štartujú autá a idú do práce, ako opravujú strechy a ploty, kričia na seba a ako babky klebetia cez plot.

Alebo mať taký malý obchodík, napríklad s bižutériou. Do práce by som chodila ako vianočný stromček, ovešaná retiazkami a korálikmi a v ušiach by som nosila veľké náušnice s červeným perím. Prácu treba brať vážne. Ráno by som s veľkým zväzkom kľúčov všetko poodomykala, pozdravila sa so susednými obchodníkmi a čakala na prvých zákazníkov.

Na jeseň závidím prácu ujovi v parku, ktorému mesto kúpilo také malé vozítko, na ktorom si pekne sedí a vysáva lístie. Pomaly ho vezie na veľkú kopu a potom sa vracia späť, vyčistiť ďalší pás trávnika. Zostáva za ním čisto. To je práca, ktorú je naozaj vidieť. Ujo si môže povedať: „Dnes som urobil kus roboty," a ten kus si môže aj presne odmerať.

V zime snívam o teplom miestečku. Niekde pri peci. V pekárni, kde sa pečú malé lekvárové koláče. A orechové! Tie tak krásne voňajú. Alebo v čajovni. Uzimení ľudia by si zohrievali ruky na horúcich hrnčekoch a ja by som počúvala útržky ich rozhovorov a dokola umývala špinavé mláky na dlážke. V jednej takej čajovni som bola. Za pultom stála teta s neuveriteľnými vedomosťami o všetkých bylinkách a ich liečebných účinkoch. Dala mi ovoňať asi 15 čajov a ja som už pri treťom zabudla na vôňu toho prvého. Nakoniec som náhodne ukázala na jeden, ktorý bol akurát s príchuťou škorice, takže som nakoniec vypila pol litra nesladeného čaju, lebo cukor vraj kazí jeho chuť, so zapchatým nosom, pretože škoricu neznášam. Po stenách boli rozvešané letáky o liečivých kameňoch, pozitívnom myslení a znameniach zverokruhu. Neviem, aká hudba to tam hrala, ale keď som sa započúvala, napadlo ma slovné spojenie „meditácia v Himalájach". Pri odchode som musela odmietnuť nejakú príšerne drahú brezovú miazgu, čo mi ešte chcela predať. Jednu zimu v takej predajni si viem predstaviť.

A na jar by som chcela ísť zasa von. Pestovať kvety, alebo rozdávať letáky v parku. Prácu by som robila zodpovedne. Vaše pracovné ponuky mi zasielajte na strossovci@gmail.com.

Ďalšie príspevky

Komentáre

4 Responses to Flexibilná

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button