Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

feri

AUTOR

feri

Vlk samotár.

V minulých rokoch splav Hrona pripadal na prvý júlový týždeň. Tento rok bolo rozhodnuté kvôli tlačenici na vode, že sa pôjde na Váh a Hron bude v inom termíne. Pretože v náhradnom termíne som mal už zaplatenú dovolenku, na Hron sa išlo bezo mňa. Ale moja srdcová rieka mi nedala spať a nenašiel som nikoho do spolku, vypravil som sa sám. Nalodil som sa v Nemeckej a začal som merať kilometre.

Pridala sa ku mne skupinka chalanov, ktorí začínali v Brusne, kde si požičali raft, ale za Medzibrodom som im ušiel a zišli sme sa až večer v Iliaši.

V Iliaši   som sa zrazil so skupinou mojich rodákov z Vrábeľ, s ktorými sme si celkom dobre pobesedovali a zaspievali, ale mali sme tvrdú konkurenciu, na ktorú sme nemali. Primerane potúžení síce dosť falošne, ale zato vytrvalo spievali skoro do rána. Ráno sme si urobili ešte rozlúčkové foto a tradá na moju najdlhšiu etapu do Šášova.

Pôvodne som mal namierené iba do Budče, ale som si to rozmyslel, lebo na nedeľu, kedy som chcel skončiť, by som bol mal dlhú etapu, tak som si to prehodil a bolo z toho 38 kilometrov, ale nádherných! Po rieke sa šírila nádherná vôňa kvitnúcich kvetov: divý klematis, mäta a spústa iných.

Spod zvolenskej hate je celkom pekný výhľad na Pustý hrad

 

na ktorý je možné vystúpiť aj od Červeného medokýša viditeľného z rieky. Ak sa vám nechce šliapať do kopca, môžete sa tu aspoň občerstviť.

 

Krátka zastávka na Budči s kávou a malým občerstvením a ide sa ďalej. Tesne pred odchodom ma dobehla skupina spevákov z Iliaša.

 

Pri zastávke v Hronskej Dúbrave som zažil milú epizódku, kedy mladá žena, ktorú parta nechala aj s nemohúcim spoločníkom, ktorý to asi minulý večer značne prebral, ma poprosila, či jej môžem robiť doprovod na rieke. Sama sa obávala a chcela dobehnúť partu, ktorá sa medzi Dúbravou a Šášovom zastavila na pivo. Snaha bola dostať sa do Šášova, kde mali autá a potom ísť pre chudáka invalida. Partu sme našli a ja som pokračoval. Po niekoľkých zákrutách a dialničnom moste som uvidel hrad a Bačovu skalu-cieľ mojej etapy

Šášovské táborisko proti predchádzajúcim rokom je rozšírené a dokonca celkom dobre označené. Škoda, že dedinská krčma je z nejakých dôvodov zatvorená, takže z pivka, na ktoré som si robil chuť nič nebolo. Ráno v pohode som hodil Palavu na vodu a dobrý obed som si dal v Revišti pod hradom, kde ma čakalo auto.Wink

Komentáre

4 Responses to Vlk samotár.

  • Kvôli práci som nemohol ísť s tebou Feri, no počas víkendu som dosť trpel – bol totiž nádherný čas, ktorý som trávil väčšinou pri počítači a ticho Ti závidel. V Holandsku na kanáloch bolo dosť exotiky, romantiky i trochu adrenalínu, no Hron je len Hron.

    Okolo roku 2030 to asi dopadne tak, že všetci budú pri počítačoch, Hron si bude naďalej tiecť dolinami, a na celom toku bude možné pomocou družicových záberov objaviť jedinú lodičku – Feriho na svojej Pálave.

  • Určite to musí byť zážitok, splavovanie rieky. Ja som sa na také niečo ešte neodhodlala, ale dúfam, že zažijem raz aj to.

  • To vieš Hron je Hron a nie nejaká konská jama na Žitave.

  • Feri,
    verím, že sa vrátime k pôvodnému termínu Hrona a nebudeš musieť byť vlk samotár. Ale aj vlk samotár má svoje čaro.
    Mne sa podarilo v tom zmenenom termíne (keď si Ty nemohol ísť) zmáknuť poslednú etapu (síce krátku) z Iliašu do Budče. Spod Zvolena nádherne, ticho ale zato husto pršalo, mal som na sebe pláštenku a predomnou ani za mnou nebolo nikoho. Boli to najkrajšie okamihy ticha a kľudu, ktoré som zatiaľ na Hrone zažil. Poznamenávam okamihy ticha a kľudu. Zažil som na Hrone veľa nádherných okamihov, chvíľ, hodín a dní, ale tie nemaliv sebe nádych ticha a kľudu.
    Vlado Ti závidel v inkriminovanom čase, ja až teraz, keď som si Tvoj príspevok pozrel.
    Po prečítaní príspevkov si mysím, že pisateľka Aďa sa môže na Teba obrátiť, a môže ísť na rok snami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button