Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Na prahu

Stojím na prahu tvojich dverí sám

Slabosť v nohách preklínam

Kedysi by som sa nepoddal

Kedysi by som s hrdosťou odolal

Dnes na mňa hľadí Boh

A to svojím drobnohľadom

Cítim jeho ťaživý pohľad na zátylku

Viem že už nevydržím viac ani chvíľku

Ukradla si mi srdce ako Arsene Lupin

A zmizla s ním ako Copperfield

Stal som sa tým tuctovým mužom hlúpim

Vďaka tvojej krivde krívd

Ukradla si mi srdce ozaj nebadane

A s ním odniesla si aj moju dušu

Nebadane i voda preteká cez dlane

Stránim sa ťa ako bitky majster wu-šu

A stále stojím na prahu tvojich dverí

Sú to veraje môjho času i priestoru

Myseľ sa s tým nikdy nezmieri

Nie bez zbytočného odporu

Vari mám sa na opätku otočiť 

Trasieš mojimi kosťami

Zaživa ma zvliekaš z kože

Nie som si istý, či sa to v láske môže

Ale ja ti prepáčim všetko

Lebo práve o to ide

Kým jasný dôvod príde

Dovtedy neodídem

Len zostanem na prahu 

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Na prahu

  • Je tu veľa pekných myšlienok, ale mám dva dotazy, nevadí? 🙂 verím, že nie.
    Takže prvý:
    Občas sa v tvojich básňach neviem zorientovať. To bude asi tým, že každá veta začína veľkým a nemá bodku ani čiarku. To sa inak chápe, myslím, že aj texty piesní sa nejak tak píšu ale mňa osobne to dosť ruší…
    No a druhý:

    Stránim sa ťa ako bitky majster wu-šu

    Majser sa stráni bitky? Či to bolo v tom zmysle, že nechcel ublížiť?

    Fakt, toto sú drobnosti. Inak tam máš ozaj pekné verše.
    Veľmi sa mi napríklad páči:
    Ukradla si mi srdce ozaj nebadane
    Nebadane i voda preteká cez dlane
    a:
    A stále stojím na prahu tvojich dverí
    Sú to veraje môjho času i priestoru
    Takže tak 🙂

  • Som rád, že si sa trochu povŕtala. 😉
    Ten prvý dotaz, to je proste schváľnosť. Niekedy to ruší aj mňa, ale v niektorých dielach sa mi to zase jednoducho takto pýta napísať.
    Toto dielo má v sebe veľmi veľa odkazov na filmy a príbehy.
    Ten druhý dotaz k tomu majstrovi wu-šu, tak ten bol inšpirovaný príbehom filmu „Obávaný bojovník“ kde hlavný hrdina, Huo Yuan Jia, majster wu-šu, musel pochopiť v čom spočíva sila majstra a ako treba nazerať na bitku, ako takú.
    Ten kto v tomto diele spozná všetky odkazy, tak ten sa naňho určite bude dívať inými očami.
    Toľko krátke vysvetlenie.
    Ďakujem pekne za komentár, som rád, že sa ti páčilo. 😀

  • Niekedy ma veľmi mrzí, že nie som najsčítanejší a najmúdrejší človek sveta s najväčším rozhľadom vo všetkých oblastiach, aké len môžu existovať.
    Väčšinou sa mi to stáva, keď čítam nejaké dielo a totálne mu nerozumiem 😀
    Alebo nemôžem vedieť odhaliť všetko, čo skrýva.
    Práve nadišla chvíľa, keď ma to mrzí zase 😀 ale čo sa dá robiť.

  • Vidíš to mrzieva aj mňa a preto sa tak aspoň snažím tváriť. 😉
    Ale teraz vážne. (ako inak :D)
    Najkrajšie na literárnych dielach je podľa mňa to, že s každým ďalším čítaním ich vnímame inak.
    Keď si čítam niektoré svoje staré dielka a niektoré staršie dielka iných autorov, občas ma berie do smiechu.
    A keď si ešte spomeniem na svoje vlastné staršie názory, tak sa smejem dupľom. Sú tak krásne jednoduché, až to šteklí bránicu.
    Aj preto sa rád vraciam k niektorým príspevkom a čítam ich aj viackrát.
    Nevadí ak neobjavíš všetky významy na prvý krát, a už vôbec nevadí aj keby si ich tam ani neobjavila. Dôležitý je predsa celkový dojem a to, že si príspevok aspoň raz prečítaš. Niekedy v nich objavíš aj veci, o ktorých nevedel ani sám autor. 😀 (To sa mi tiež občas stáva)
    Ale už len to, že niekto nad mojím príspevkom strávil krátky čas ma veľmi teší. 🙂
    A preto sa oplatí písať.
    Múze zdar!

  • Nádherné. Veľmi sa mi to páči. Povedal by som, že to nemá chybu, ale zatiaľ to nepoviem, lebo predsa len máš ešte čo doťahovať.
    Moja rada: Moc nekombinuj, lebo prekombinuješ. 😉
    Ale uznávam ti ten posledný komentár, ten si napísal ozaj dobre. 😀

Napísať odpoveď pre Dušan Damián Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button