Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Zomrieť zaživa

 

Vynáraš sa mi z tmy.

Mesiac ťa rukami

štedro objíma,

ale ty…

nie a nie chytiť ho za prsty.

 

Pichliač bodá ťa do krvi,

je len jeden.

Páli vlasy, ťahá pokožku,

modeluje ťa sťa prsteň

okolo svojho kopyta

a k slovu „dosť" nie je synonymum.

 

Mne vtom tak bujne víriš mysľou,

tvoje oprávnene nepochopené pohŕdanie.

Vlasy horia,

škripec trhá z tela trápenie.

 

Zbaviť ťa kože…

To že ťa vyslobodí?

A snáď môže,

keď do španielskej čižmy picháš

svoje vlastné nože?

 

Ponúknuť pohľad laika

tvojmu umeleckému dielu

v sebatrýznení,

je ako prefarbiť čiernu na bielu.

 

A tak s tvojím škripcom

mne horšie.

Stínajú hlavu,

padá do davu.

 

V pootvorených ústach

mlčí posledná myšlienka,

že ťažšia je tvoja cesta,

Sestra.

Ďalšie príspevky

Komentáre

3 Responses to Zomrieť zaživa

  • Musím pochváliť krásne metafory:)))) Radosť čítať:))) Najviac sa mi páči to dvojveršie so španielskou čižmou, ale máš ich tu veľa originálnych:D

    Múze zdar!:D

  • Velmi pekne dielo. 😉
    Musim sa pridat k Sare v podstate mam na to rovnaky nazor. Jednoducho skutocne radost citat.

    S pozdravom D.D. 😀

  • Ďakujem 🙂 Musela som to zo seba dostať, lebo mi to nedalo spávať… 🙂
    Ešte raz vďaka za komentáre
    🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button