Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Pre tváre dvoch mužov

Dvojaké zrkadlo, tváre dvoch mužov,
dve sedadlá v autobuse.
Dvaja, každý z nich hýčka ma ružou,
zakázané na nich myslieť.

Dvojaký dotyk končekmi prstov
a ani jeden nie nepríjemný!
Dvojaké písmo v hromade listov,
každý z nich zvláštne nemý.
Dvojaké spomienky,
zraňujú i láskajú.
Výčitky a pripomienky
však…
nohy potkýnajú.

Dvojaké prebdené noci
presýtené milovaním,
z milovania zvláštny pocit,
keď pri inom sa ráno budím,
a bičovanie búrkou viny.
Tváre dvoch mužov,
tíško plačem do periny
s rozdvojenou dušou…

… pre tváre dvoch mužov.

Ďalšie príspevky

Komentáre

10 Responses to Pre tváre dvoch mužov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button