Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Mrcha je len mrcha

 

„Som hriešnica. Áno, som proste mrcha, ktorá má rada chlapov… viac ako seba. A ešte mám rada publikum, potlesk, obdiv a slávu! No najviac zo všetkého, i keď sa to zdá nemožné, milujem Braňa…

Už len to meno! Stačí, aby som ho vyslovila… nie, vlastne ho nemusím ani vyslovovať, stačí si pomyslieť a prebehne mi telom triaška. Všetko sa na mne odrazu chveje… každým kúskom tela cítim to jeho meno – Braňo.

Škoda, že je manželom mojej sestry Ely. Mohli si nájsť aspoň vlastný byt – rodičovský dom totiž nemá miesto pre hrdličky a ich uvrešťané deti, ale iba pre kariéristické mrchy a opustené matróny, ako som ja.

Občas, väčšinou po kúpeli, sa ma zmocní chuť prebehnúť tým ich hniezdočkom lásky úplne nahá, nech Braňo konečne vidí, kto z nás dvoch je skutočná žena! Predstavujem si jeho roztúžené pohľady, svaly napínajúce sa pod oblečením, ako si ma berie a utekáme niekam preč… z očí mojej neschopnej sestry. Alebo ani nemusíme utekať. Mne je ukradnutá, spravila by som to kľudne aj pred ňou, som predsa mrcha bez chrbtovej kosti.

Ela. Záhrada na plodenie detí bez štipky fantázie a pochopenia mužského údu. Už len z jej ksichtu zíza, že nevie o čom je sex. Neznášam ju, kedysi bývala vždy lepšia, než ja. Okrem mrchavosti, v tej ma nik neprekoná. A preto sa obdivujem – ako vlastne dokážem byť taká špina?"

Môj výstup sa končí. Poklony, úsmevy a opäť poklony. Odchádzam z javiska za búrlivého potlesku divákov a vrážam do dverí šatne. Stihla som si akurát zotrieť líčidlá z tváre, takže mi trochu omladla – v pravý čas. Vošiel Braňo a zovrel ma v horúcom náručí.

„Prišla aj Ela?" Pýtam sa znechutene s vidinou prekazeného večera.

„Nie, ostala doma s deťmi a… veď vieš. Siedmy mesiac." Pritiahne si ma bližšie.

Neubránim sa trpkému smiechu.

„Ty chrapúň!" Špliecham mu do tváre, no on sa mi len lačne vrhne na pery a zamrmle čosi ako:

„Ty mrcha!"

Ďalšie príspevky

Komentáre

3 Responses to Mrcha je len mrcha

  • zastreliť také ženské… ale aj s tým chlapom. Vžila som sa, ja bohužiaľ skôr do tej manželky. Zaujímavé.

  • ďakujem za komentár…
    Snáď si nemyslíš, že ja osobne som taká mrcha :D:D:D:D nie, to som sa len tak dobre vžila do postavy 🙂 chcela by som študovať divadlo. Samozrejme, že tento príbeh je strašne slizký 😀 ale mňa vždy akosi lákalo napísať niečo (iba krátke, na dlhšie rozpitvávanie života takej svine by som nemala žalúdok) z pohľadu zápornej postavy 🙂
    ďakujem za koment.

  • Nemyslím!

Napísať odpoveď pre maria.mazuchova Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button