Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

sk_PS-Colour-Black
Šimon Uriel

AUTOR

simonuriel

Život prerátaný cez ženy – Matka

Hovorí sa, že jediné, čo chlapi naozaj dokonale ovládajú, je sebaľútosť a večné sťažovanie sa. Možno je toskutočne pravda. Často sa zamýšľam nad tým, či aj ja jednoducho len patrím do kategórie týchto ľutujúcich sa mužov.

Ale keď som túto myšlienku prevaľoval vo svojej hlave sprava doľava, nezdalo sa mi, že je to sebaľútosť. Jednoducho išlo o konštatovanie statusu môjho života. Samozrejme, že to človeka, teraz myslím chlapa, ešte konkrétnejšie – seba, uvrhuje do depresie, ale s tým nejako pohnúť nedokážem. Môj život, teraz opäť raz vravím o láske, sexe a osobných vzťahoch, je jednoducho veľmi depresívny a neustále mi vnucuje myšlienky, v ktorých figurujú pojmy ako krčma, lacný chľast, lacné ženy či samovražda.

Iste, keby som patril do tej skupiny ľutujúcich sa mužov, asi by som tieto pojmy pospájal do zmysluplnej reťaze udalostí, ktoré by som skôr či neskôr zrealizoval.

Ale… Presne tak! Ale! Ja taký asi nie som. Odmietam sa vzdať a poddať sa nejakej, aj keď neodbytnej, no v podstate trápnej, depresii.

Najhoršie je keď človek v trudnej chvíli ostane niekde v byte trčať sám. Aj mne sa to práve stalo. Tak dlho som zamyslene trčal vo svojom byte, tej pevnosti samoty, až som stratil pojem o čase a dokonca časom aj o priestore.

Otázka, ktorá mi vírila hlavou bola: „Poddať sa, alebo nepoddať sa?“ – patetickejšie povedané „Byť či nebyť?“

Niekde v tom okázalo chlapskom svinčíku, ktorý bol vôkol mňa boli všetky prostriedky ako sa nehorázne dokaličiť a možno aj ukončiť svoj život.

No ako som už povedal, niečo z hĺbok mojej prehnitej duše mi v tom bránilo a intenzívne ma to nabádalo k nájdeniu logických argumentov, ktoré by ma výrazne posunuli aj k nájdeniu odpovede na tú otázku.

Prvé, čo ma napadlo bolo odpiť si trochu piva z fľašky, ktorú som už dobrú štvrť hodinu zvieral v ruke. Bublinky a horkosť by snáď mohli trochu pomôcť.

Prvý horký dúšok sa mi spustil dole gágorom, no oproti jeho horkosti jej vo mne bolo teraz asi sto krát viac. A tak aj to pivo chutilo ako malinovka. V takomto rozpoložení by mi bol sladký aj teplý grog so slaninou.

Ten prvý dúšok nemal nijaký účinok a tak som za ním poslal ďalší a ďalší až kým fľaška nebola prázdna.

Jednotlivé dúšky boli asi nejaké zakríknuté, lebo ani keď sa vo mne všetky stretli, výraznejšie sa neprejavili.

A tak som zašmátral rukami v tom bordeli vôkol mňa a vytiahol som ťažší kaliber. Starkého lavórovicu vypálenú zo všetkého zhnitého čo sa doma našlo s obsahom etanolu tak vysokým, že by oslepilo aj slona. Dúšok tohto by mal rozhýbať tie lenivé dúšky piva, ktoré sa vôbec nečinili.

Mal som správne tušenie, no po chvíľke som mal aj vypálený pažerák a všetky dýchacie cesty. Konečne som pocítil ten krásny pocit začínajúcej sa beztiaže. Odkráčal som… Teda pardon, odtackal som sa k mojej hi-fi vežičke a pustil si veľmi depresívnu hudbu, vhodnú na túto príležitosť.

Within Temptation sú skvelí, hlavne na preklenutie ťažkej noci, no je pravda, že prvé dve hodiny sa najskôr každá depresia pri nich len stupňuje.

Neviem presne či som sa potkol, spadol a až potom sa udrel do hlavy alebo najskôr sa udrel do hlavy a až potom sa potkol a spadol, to je už jedno, ale po chvíľke som sa ocitol horeznačky na podlahe a v ušiach mi zneli kvílivé tóny.

Vzhľadom na to, že už som bol paralyzovaný lavórovicou a akýkoľvek fyzický pohyb sa pre mňa stal prakticky nemožným, nastal čas už len na bolestivé premýšľanie.

A aby som si konečne odpovedal na svoju otázku, musel som pristúpiť k tomu najhoršiemu kroku, ku ktorému smerovali doposiaľ všetky moje depresie, k prehodnoteniu môjho života. Keďže môj život od samého začiatku ovplyvňovali ženy, bola to pre mňa cesta naprieč časom rátaná práve cez ženy. Aj do tohto žalostného momentu ma vlastne dohnali ženy. Tak by som si zanadával, ale radšej už prejdem k tomu spomínaniu, nech to mám čím skôr za sebou.

 

Prvá žena v mojom živote bola samozrejme moja matka. Občas som sa tak zamyslel, že kedysi som bol súčasťou jej tela – bol som teda súčasťou ženy. Zaujímavá predstava, ktorá nikdy nemala konkrétnu podobu no spôsobila, že som sa zacyklil v probléme: „Každý muž máčosi zo ženy a napokon každá žena má čosi z muža“. Tak ako sa to stále opakuje a krúti, tak sa z toho krútila vždy aj moja hlava.

V každom prípade matka bola a je „nummero uno“ môjho života. Či už chcem alebo občas, verte mi, že niekedyaj často, nechcem.

Začínam od matky aj preto, lebo v tomto období bol môj citový život ešte úplne v poriadku a nevymykal sa z bežnej štruktúry.

Dostal som od nej slušnú štartovnú výbavu do života. Naozaj ma veľa naučila a ku podivu väčšinu teoretických vedomostí o ženách mám dodnes od nej. Odmalička ma vychovávala tak, aby život so mnou raz priviedol nejakú ženu do blaženej extázy.

Keď som bol starší občas som ju podozrieval, že to pramení z jej vlastného nie celkom uspokojivého života s mojím otcom.

Vždy mi tak spiklenecky vravela, že mám po ňom veľký potenciál a stačí ak ju budem počúvať a učiť sa.

Snažila sa pripraviť ma byť dobrým mužom, partnerom, priateľom a po teoretickej rovine aj milencom „tej vyvolenej“.

Matka bola fajn. Nemyslite si, že som bol maminkin maznáčik, to nie. Ani som s ňou nikdy nezažil nič neprístojné. Bola chápavá aj keď to so mnou mala vždy ťažké.

V konečnom dôsledku však medzi nami nebolo žiadne tabu, okrem jediného. Nikdy som jej žiadne dievča či ženu nikdy nepredstavil. Pri tomto retrospektívnom pohľade ma napadlo, že som sa asi desil niečoho ako skúšky.

Takej osobnej previerky. Okamžite som si predstavil ako moja ctená mamka s niektorou mojou priateľkou hodnotia moju osobu. Ako sa mamka pýta na detaily a pritom si škrtá fajočky vo svojom itinerári mojej partnerskejvýchovy, či niečo nezanedbala.

No, ale z matky ma už rozbolela hlava, radšej prejdem k tragikomickej línii mojich známostí od tej prvej až po tú… Áno, až po tú poslednú, pre ktorú som teraz tu. 

Šimon Uriel
V prípade záujmu o konverzáciu mi píšte na simon.uriel@centrum.sk alebo ma kontaktujte cez priateľa blogera Dušana Damiána.

Komentáre

16 Responses to Život prerátaný cez ženy – Matka

  • tak to som teda zvedavá.

  • Fuha, dobre citanicko. Tesim sa na pokracovanie a tiez musim povedat, ze som aj poriadne zvedavy.
    Chytil si presne moj styl, je to take adamsovske.

  • Je mi veľmi ľúto, že tento autor neostal pravidelným prispievateľom. 

    Všetky jeho príspevky som zhltla akoby som týždeň nejedla a serká ma, že sa asi nedozviem ktorá žena ho doviedla do takéhoto stavu a ako dopadne Susan s Leochánom… 

    Proste sklamanie ma napĺňa až po nos… 

  • Nič nie je dané do pléna len tak. 

    Každý hlas je niekým vypočutý. 

    A som len rád, že ma tu niekto čaká.

     


     

     

     

     

  • že som nečakala reakciu. Ale som rada, že som ju dostala 🙂 Skutočne ma zaujal Leochán a som zvedavá aj na pokračovanie tohto prepočítavania, tak hádam niečo čoskoro pridáš a ukojíš môj hlad aspoň na chvíľku zase 🙂 

    Teším sa 😉 

  • Som veľmi trpezlivá 🙂 

  • Kiež by boli ženy ako ty, Zera! 

    Ale nemaj strach, dočkáš sa. Chystám pokračovania … ale aby som bol úprimný, stratil som svoje prihlasovacie údaje sem na Enigmu, tak to možno potrvá. 🙂 

    Ale tvoja trpezlivosť je jedna z najsilnejších inšpirácií aké som za posledný čas cítil. 🙂

  • Aj ja som dlho hľadala prihlasovačky po tých pár rokoch, čo som tu nebola prihlásená 😀 ale ak naozaj si, kto tvrdíš že si tak sa veľmi teším z tvojej odpovede 🙂 

    PS: ak si pamätáš mail, tak by sa snáď dalo heslo doposlať ako na väčšine podobných typov prihlásení 🙂 budem trpezlivo čakať aj ďalej 😉

  • 🙂

  • Tak som sa sem konečne po rokoch prihlásil. Ergo sľubujem čoskoro nový príspevok. 

    Aj keď ako sa vraví sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Hádam toto nebude ten prípad.

    Vďaka tým, čo s mojou tvorbou držia… 

  • VITAJ! Som najmenej kompetentná pre tvoje privítanie ale určite sa z neho NAJVIAC TEŠÍM!!! 

    Bože môj… 

    Som tak vzrušená, že snáď ani nezaspím!!!  

  • Skutočné potešenie je i na mojej strane. 

  • prezradíš aj ďalšiu kapitolu tohto príbehu? 🙂

  • Samozrejme. 

    Ale nechcem tu zahltiť stránku svojimi výlevmi. 

    Počkám si, kým niekto niečo pridá a potom sa opäť pridám. 🙂 

  • lebo aj na toto som zvedavá… 🙂

  • Zera

    Už nech je september!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button