Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Óda na bolesť

Bolesť býva často ťaživá

raz pálivá a raz mrazivá

ja sa bojím bolesti

takej čo cítiť ju od kostí

a napriek tomu po nej túžim

po bolesti tak drvivej

tak krutej, tak vábivej

niekedy prichádza nečakane

inokedy presne viem,

ktorý pocit sa bolesťou stane

omračujúce sú tie bolesti telesné

keď dávky jedla zvolím nepresne

črevá sa zvíjajú v krutých mukách

a život môj akoby bol v iných rukách

alebo keď bežím s vetrom o preteky

a srdce tlkotom mi robí prieky

keď ma bolia všetky svaly a zalieva ma pot

vtedy viem že moje telo je pre dušu iba plot

keď trpím v horúčkach angíny

začínam veriť v anjelov i na víly

ale najhoršie sú iné bolesti

tie z vesmíru citových súhvezdí

bolesť, keď človek klamať musí

a to klamstvo sa mu vopred hnusí

bolesť, keď človek nevie ľúbiť

a lásku svoju nevie sľúbiť

potom bolesť, keď človek nie je ľúbený

ženy zanevrú na mužov a muži na ženy

bolesť, keď človek lásku nájde

no city ochabnú a prachom zájde

bolesť, keď je človek odmietnutý

a vinníkom má byť vraj osud krutý

a mnoho ďalších strašných bolestí

ktorých matkami sú naše neresti

koľko krát som sa chcel už bôľu zbaviť

odletieť do cudziny, len jeden kufor zbaliť

či rovno do neba a radšej sa hneď zabiť

no chvála pánu Bohu, nešlo to a stále to nejde

verím v svoju silu a každá bolesť raz aj prejde

možno je čudné, keď teraz poviem

ako tú nenávidenú bolesť milujem

každá bolesť ma vždy čosi naučí

viem, že nabudúce

milú musím tuhšie držať v náručí

že každý dúšok vody musím si vychutnať

že musím tu ešte veľa vzduchu vydýchať

že nabudúce musím vietor aspoň dobehnúť

lebo skutočne len vo sne dá sa predbehnúť

a preto bolesti musím ticho ďakovať

za tú snahu k zemi ma napevno prikovať

je to vlastne slastný pocit, keď niečo bolí

v duchu vieme že každá rana sa raz zhojí

ale bez bolesti, čo by sme si vôbec vážili?

úcta a pokora by zmizli,

keby sme pravou bolesťou nikdy nežili

ďakujem Bohu, že je na svete niečo tak účinné

čo mi dáva pocítiť

váhu každého písmena, keď vravím do očí: „Nie.“

ten krásny pocit bezhraničnej slobody

bezvládne telo hodené len tak do vody

prečo by som mal chváliť blaženosť

až tá pominie zostane bolesť a skazenosť

ale na rozdiel od nej po dlhej bolestivej noci

každá minúta dňa má inú príchuť božej moci

preto ďakujem všetkým, ktorí ma zranili

určite nevedeli aké prospešné skutky činili

naozaj bolesť si treba vážiť a plne si ju ctiť

keď nás ona opustí je radosť vôbec žiť 

 

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

7 Responses to Óda na bolesť

  • Túto básničku som napísal od dneška rátané presne pred tromi rokmi.
    Dnes som na ňu nie celkom náhodne narazil, keď som si upratoval v písacom stole 🙂
    Mierne som upravil niektoré verše, ale naozaj len mierne a rozhodol som sa, že sa s vami o ňu podelím.
    Neviem nakoľko je cítiť, že je to staršie dielko, dúfam, že to z toho nebude veľmi kričať.

    Komentáre ma opäť potešia, prajem vám všetkým príjemné čítanie. 🙂

  • ja som asi posledná, čo by mala básne komentovať, lebo moje veršovanie je čistá kata-strofa, no keďže ty si vždy dáš námahu okomentovať moje pokusy, tak teda: na začiatku ma zaujalo, že čo to bude, potom v strede ma to rozosmialo /neviem, či malo/ a potom mi to ešte prišlo dlhé. Ale myšlienka tam je určite zaujímavá, tú som pochopila aj po 3 rokoch na materskej, tak to je úspech.
    Veľa inšpirácie! Zuzana

  • Veľmi pekná báseň.. myslím , že hodne pravdivá ba dokonca tak, že to až bolí.
    Niektoré malé detaili mi vadili.. ale ja som skôr laik to si netrúfam nikomu vytýkať. najviac sa mi paci ten stred resp. ked zacnes písať o bolesti „vesmíru citových súhvezdí“ myslim ze odtial to ma aj väčšiu štavu aj dinamiku…
    tak ja len tolko.. kľudne prilož daľšie staršie 😉

  • že na tomto dielku sa mi pozdávala hlavne myšlienka a určité pasáže. Dnes by som ho napísal celkom inak. Dokonca som nad tým aj uvažoval, ale stratilo by to tú pôvodnú atmosféru. 

    Rozhodne je to trošku dlhšie. A či ťa to malo rozosmiať? Takéto veci nechávam na čitateľov. Toto ale nepatrí k smutným dilam, skôr k takým, na zamyslenie.  😉

    Ďakujem za komentár a múze zdar!

     

    PS: No musím ti povedať, že ja komentujem, len to, čo v mojich očiach stojí za koment.  

  • Tiež si myslím, že od stredu to naberá väčší spád.

    Díki za koment. 😉

  • Tááák:D Musím pochváliť myšlienku:) No úprimne, keďže básne píšem už dosť dlho, vadia mi gramatické rýmy. Veľa ľudí nevie, čo je to gramaticky rým, tak to vysvetlím. To znamená, keď slová, ktoré tvoria rým sú rovnakého slovného druhu, napr. vážili, nežili. Keď som niekedy čítavala časopis, kde hodnotil poetické pokusy básnik – už zosnulý – Vojtech Kondrót, tak tie gramatické rýmy každému vyčítal. Ja som vtedy tiež nevedela, o čo „go“, ale čím dlhšie píšem tým aj ja začínam mať túto diagnózu a takmer úplne som sa preorientovala na voľné verše. Niektoré verše – tie negramatické – naučí – v náručí, sú pekné, ale tým gramatickým je lepšie sa vyhýbať. Niečo v tom bude, lebo odkedy píšem voľnejšie verše, tak aj v súťažiach sa mi viac darí:D
    Takže taká malá rada odo mňa:)
    Múze zdar!!:))

  • Ďakujem za komentár.

    Ako vravím jednak je to už staršie dielo, dalo by sa povedať dokonca staré.
    A po druhé mne gramatické rýmy režú uši len pokiaľ sú silene napasované a bez rytmu.
    Voľný verš je tiež fajn, ale aj ten má kopu úskalí. Stavím sa, že o pár rokov sa kultúrne stiahne a preferovanejší bude zas len ten gramatický rým. (a pôjde to tak dokola)

    No ja píšem všelijako, ale opäť prízvukujem, som skôr prozaik. 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button