Komentáre

7 Responses to Óda na bolesť

• 

  Dušan Damián on 21. júla 2009 at 17:15

  Túto básničku som napísal od dneška rátané presne pred tromi rokmi.
  Dnes som na ňu nie celkom náhodne narazil, keď som si upratoval v písacom stole 🙂
  Mierne som upravil niektoré verše, ale naozaj len mierne a rozhodol som sa, že sa s vami o ňu podelím.
  Neviem nakoľko je cítiť, že je to staršie dielko, dúfam, že to z toho nebude veľmi kričať.

  Komentáre ma opäť potešia, prajem vám všetkým príjemné čítanie. 🙂

  Odpovedať
• 

  strossovci on 21. júla 2009 at 20:09

  ja som asi posledná, čo by mala básne komentovať, lebo moje veršovanie je čistá kata-strofa, no keďže ty si vždy dáš námahu okomentovať moje pokusy, tak teda: na začiatku ma zaujalo, že čo to bude, potom v strede ma to rozosmialo /neviem, či malo/ a potom mi to ešte prišlo dlhé. Ale myšlienka tam je určite zaujímavá, tú som pochopila aj po 3 rokoch na materskej, tak to je úspech.
  Veľa inšpirácie! Zuzana

  Odpovedať
• 

  lubka.cica on 21. júla 2009 at 23:35

  Veľmi pekná báseň.. myslím , že hodne pravdivá ba dokonca tak, že to až bolí.
  Niektoré malé detaili mi vadili.. ale ja som skôr laik to si netrúfam nikomu vytýkať. najviac sa mi paci ten stred resp. ked zacnes písať o bolesti „vesmíru citových súhvezdí“ myslim ze odtial to ma aj väčšiu štavu aj dinamiku…
  tak ja len tolko.. kľudne prilož daľšie staršie 😉

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 22. júla 2009 at 5:33

  že na tomto dielku sa mi pozdávala hlavne myšlienka a určité pasáže. Dnes by som ho napísal celkom inak. Dokonca som nad tým aj uvažoval, ale stratilo by to tú pôvodnú atmosféru. 

  Rozhodne je to trošku dlhšie. A či ťa to malo rozosmiať? Takéto veci nechávam na čitateľov. Toto ale nepatrí k smutným dilam, skôr k takým, na zamyslenie.  😉

  Ďakujem za komentár a múze zdar!

   

  PS: No musím ti povedať, že ja komentujem, len to, čo v mojich očiach stojí za koment.  

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 22. júla 2009 at 5:35

  Tiež si myslím, že od stredu to naberá väčší spád.

  Díki za koment. 😉

  Odpovedať
• 

  Sara on 22. júla 2009 at 20:18

  Tááák:D Musím pochváliť myšlienku:) No úprimne, keďže básne píšem už dosť dlho, vadia mi gramatické rýmy. Veľa ľudí nevie, čo je to gramaticky rým, tak to vysvetlím. To znamená, keď slová, ktoré tvoria rým sú rovnakého slovného druhu, napr. vážili, nežili. Keď som niekedy čítavala časopis, kde hodnotil poetické pokusy básnik – už zosnulý – Vojtech Kondrót, tak tie gramatické rýmy každému vyčítal. Ja som vtedy tiež nevedela, o čo „go“, ale čím dlhšie píšem tým aj ja začínam mať túto diagnózu a takmer úplne som sa preorientovala na voľné verše. Niektoré verše – tie negramatické – naučí – v náručí, sú pekné, ale tým gramatickým je lepšie sa vyhýbať. Niečo v tom bude, lebo odkedy píšem voľnejšie verše, tak aj v súťažiach sa mi viac darí:D
  Takže taká malá rada odo mňa:)
  Múze zdar!!:))

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 23. júla 2009 at 4:49

  Ďakujem za komentár.

  Ako vravím jednak je to už staršie dielo, dalo by sa povedať dokonca staré.
  A po druhé mne gramatické rýmy režú uši len pokiaľ sú silene napasované a bez rytmu.
  Voľný verš je tiež fajn, ale aj ten má kopu úskalí. Stavím sa, že o pár rokov sa kultúrne stiahne a preferovanejší bude zas len ten gramatický rým. (a pôjde to tak dokola)

  No ja píšem všelijako, ale opäť prízvukujem, som skôr prozaik. 😉

  Odpovedať