Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Kapitola 5; Opekačka a Strakuš (Mačací život)

   Bola som na dvore asi štyri dni, keď ľudia začali na ňom niečo pripravovať. Priniesli a pospájali zopár stolov, potom vyniesli stoličky a čudnú vec smrdiacu po ohni, dyme a po mäse. Varenom mäse.

   Potom sa začali schádzať ostatní ľudia. Bolo tu niekoľko samcov a samíc, dve mláďatá a Starý samec a Stará samica. Ja som s Ritou ležala na schodoch a sledovala som ich. Samci dávali normálne mäso na Čudnú vec a za chvíľu ho vzali odtiaľ preč uvarené. Tomu som nechápala.

   Vtedy som zbadala Strakuša. Pomaly sa zakrádal. Pre pivnicou sa však zastavil a začal a oblizovať. Postavila som sa a chystala som sa zoskočiť zo schodov. Rita do mňa štuchla:

   ,,No tak, skoč, neboj sa!"

   Tak som skočila a dopadla na všetky štyri. Rozbehla som sa ku Straušovi. Postupne som spomalovala a pred ním som sa naježila. Strakuš ma zbadal a naježil sa tiež.

   ,,Nepribližuj sa!", zaprskal.

   ,,Poď sa hrať.", mňaukla som.

    ,,Nie, VYPADNI!"

    Odbehla som. Iba pre istotu. Sadla som si pod schody a pozorovala som ho. Starkuš pomaly prešiel k stolčeku postaveného vedľa Hlavného stola. Bolo na ňom Varené mäso. Načiahol sa a už-už ho mal. Vtedy ho Samec pacol po hlave tak, že Strakuš odletel. Zaprskal a odtiahol sa. Rozosmiala som sa. Vrhol na mňa vražebný pohľad, ktorý ma hňeď umlčal.

   Vtedy som zbadala, že jeden zo SDamcov vstal a mieril k bránke. Bránka viedla von z dvora. upkala som za ním. Rita sa lenivo zdvihla a nasledovala ma.

 

(Pokračovanie dokončím neskôr)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button