Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Kapitola 1; Stretnutie (Mačací život)

   Otvorila som oči. Nevrátili sa. Už nikdy. Moji prvý majitelia. Správali sa ku mne strašne. A potom ma vzali do auta a vyhodili tu, na benzínovej pumpe. Smutne som sa chúlila pri ceste a dúfala, že si pre mňa prídu. Neprišli.

   Som mačiatko. Vtedy som ešte nemala meno, volali ma proste mača. A tiež mačisko, keď som neposlúchala. Ledva som si na nich pamätala, moja myseľ bola otupená. Vedela som však, že ich nemám rada. Robili mi zo života peklo. Hoci radšej oni, než studená ulica.

   Začala som sa prechádzať. Ľudia, ktorí tadiaľto prechádzali, sa mi vôbec nepáčili. Našťastie si ma nevšímali. Ale bála som sa psov. Už tadiaľto prebehli dvaja. Desili ma autá, hlasné zvuky, všetko! Triasla som sa viac od strachu ako od zimy.

   Vtedy som zbadala ľudskú samicu, ktorá prešla od domov cez cestu k pumpe. Z nejakého dôvodu sa mi páčila. Ach jaj! Zbadala ma! Išla ku mne! Pripravila som sa buď na útek alebo na útok. Sklonila sa nado mnou a spýtala sa ma:

   ,,Si túlavá? Alebo ťa vyhodili? Neboj sa, neublížim ti."

   Prikrčila som sa, lebo ku mne natiahla ruku. Zdvihla ma a vložila si ma do náručia.

   ,,Pusti ma! Chcem dolu!", kričala som. Ale ona mi nerozumela.

   Preniesla ma cez cestu a otvorila jednu bránku. Vošli sme do dvoru. Bol naozaj obrovský. Obzerala som sa okolo seba a vetrila som. Potom som sa zdesila. Zacítila som psí pach! Ľudská samica mala psa! Predstavila som si, ako ma pritáča svojou velikánskou labou, ako sa nado mnou skláňa a otvára svoju obrovskú papuľu…

   ,,No tak, nemusíš hneď mraučať.", zasmiala sa Samica.

   Niesla ma ku schodom, ktoré viedli ku vchodovým dverám. Na nich ležal vlčiak. Veľký vlčiak. Zdvihol hlavu a obzeral si ma. Nebol to nepriateľský pohľad, skôr zvedavý. Zrazu povedal:

   ,,Ahoj."

   Naježila som sa. To robí iba preto, lebo je to Samica. Navyše som zistila, že vlčiak je sučka.

   ,,Myslím, že sa ťa bojí, Rita.", povedala Samica. Takže sučka sa volá Rita! Pekné meno.

   Uvedomila som si, že Samica išla k dverám pod schodmi. Otvorila ich. Za nimi sa nachádzala pivnica. Položila ma na zem.

   ,,Tu ťa zatiaľ nechám, kým si nezvykneš.", povedala a zavrela za mnou dvere. Dnes už viem, že to myslela dobre, ale vtedy som bola vyplašená. Veľmi vyplašená. Odrazu som chcela byť späť na pumpe, u mojich bývalých majiteľov, hocikde, len nie tu!

Komentáre

6 Responses to Kapitola 1; Stretnutie (Mačací život)

  • Ak sa neurazíš Katka, môžem vedieť, koľko máš rokov?
    Zuzana

  • Veľmi pekne napísané, ale otázka vekovej kategórie mi robí trochu problém k celkovému zaradeniu tohoto dielka.

    Pridávam sa k Zuzane, ak sa neurazí… Teda neuraz sa ani ty, ale tiež by ma zaujímalo koľko to máš vlastne rokov.

    PS: Dielko sa mi páči, ten vek by ma len utvrdil v jeho chápaní. 😉

  • Mám 13 rokov.

  • V tom prípade myslím, že je to fajn a že je to veľmi dobré. Podľa mňa je z toho cítiť Tvoj vek a to je v poriadku. Trošku ma tam rušia nejaké preklepy a občas zlé tvary slov, no to sa všetko doladí. Určite pokračuj v písaní. Nie som žiadny odborník, no myslím, že máš talent.
    Zuzana

  • Noo, ďakujem.SmileSmileSmile

  • Ja musím povedať, že z toho tvoj vek necítim. Preto som sa naň pýtal. 🙂
    Teraz som sa len utvrdil v tom, že upustím od hľadania skrytých významov textu, ktorých tu podľa mňa zopár je.

    V každom prípade máš talent, tak ti želám jeho plodné využitie. 😉

Napísať odpoveď pre katka.korinkova Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button