Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

Kríza v mojom živote

Z čierneho auta vystúpila krásna žena s telefónom v ruke. Blondýna s plnými perami a modrými očami. Sebavedomá dračica v obtiahnutom tričku, ktoré sa na hrudi obzvlášť vydúvalo a v páse zužovalo na šírku dvoch dlaní.

Bol to ten typ ženy, ktorý zaujme na prvý pohľad.

Bol to ten typ ženy, ktorý ma obzvlášť vytáča.

Nejaká mrcha, pomyslela som si. Určite úspešná, krásna a bohatá. No čo, každý sme iný.  Keď som okolo nej prechádzala, počula som, ako sa do telefónu niekomu sťažuje, že má v práci hrozný frmol. Na dopoludnie má naplánované 2 rokovania a že určite bude zase do noci robiť papiere.

Kráčam ďalej a blížim sa k vysokej budove. Premýšľam o tej žene, zavalenej pracovnými povinnosťami. Musím ju ľutovať.

Určite nemá čas ísť len tak na prechádzku so psom. Nemá čas na svojho priateľa, ak už vôbec mala čas nájsť si ho.

Vchádzam do budovy a blížim sa  k výťahom.

Aj pre mňa bola práca dôležitá. Podriaďovala som jej svoj osobný život.

Taká hlúposť!

Vstávať na siedmu.

Hodinu cestovať do práce.

Zdvíhať telefonáty, ktoré by som najradšej nechala vyzváňať.

Sedieť na nekonečných poradách.

Taká strata času!

Vchádzam do výťahu a stláčam päťku.

V mojom živote nastala zmena. Ja mám teraz čas na seba, na rodinu. Začnem bicyklovať, korčuľovať, plávať. Môžem chodiť celý deň po obchodoch. Nebude sa mi chcieť vstávať? Nemusím. Zostanem doobeda v posteli.

Vychádzam z výťahu a kráčam po chodbe.

Načo je to naháňanie za novými obchodmi? Peniaze predsa nie sú všetko. Sú dôležitejšie veci ako kariéra.

Sadám si na stoličku oproti dverám číslo 503.

Žiadny šéf ma už nebude využívať. Som sama sebe paňou. Som slobodná.

Čakám a som pozitívne naladená. Moje myšlienky ma upokojili. Už nemyslím na včerajšok. Na súcitné pohľady kolegov. Na šéfa, hľadiaceho do zeme, keď sa snažil ospravedlniť svoje rozhodnutie finančnou krízou. Nemyslím na preplakanú noc. Som vyrovnaná a pokojná, keď vchádzam do dverí číslo 503, na Úrad práce.

Ďalšie príspevky

Komentáre

7 Responses to Kríza v mojom živote

  • Príspevky tohoto typu majú dvojitú príchuť. A tento patrí rovno medzi výstavné kusy tejto kategórie.
    Jednak ho človek číta zaujato preto, že môže byť pravdivý aj nepravdivý.
    A potom je tu rovina smiechu a sĺz. Potom je už len na čitateľovi či ho pravda rozosmieva alebo rozplače. .-)

    .-) = toto je jednooký smajlík, ktorého používam pri takýchto situáciách.
    PS: Ale jedna dobrá známa mi radila aby som sa ho nepýtal, kde má druhé oko, vraj je na to citlivý.

    A len tak na okraj – ďalší fajný príspevok.
    S pozdravom Dušan Damián. 😀

  • Teší ma, že mám 1 stáleho čitateľa, ale šak to je super, že to vôbec niekto číta. Aj tvoje komentáre sú malé umelecké diela.
    A tento príbeh je skôr pravdivý. No aspoň mám konečne čas písať.
    Díky
    Zuzana

  • To je slovo do bitky. 😀
    A ďakujem za koment ku komentu. ;D

    Múze zdar. s pozdravom D.D.

  • zaujimave, paci sa mi styl akym pises…

    len tak dalej, nech ta muza neopusta!

  • za povzbudenie
    Zuzana

  • Cau segra,

    no musim povedat, ze ma prekvapujes, aj ked nie az tak velmi. Vedel som, ze v Tebe nieco je (ved sme surodenci :)), ale fakt Ti to ide.
    Aj s Anickou sme precitali vsetky Tvoje prispevky a naozaj sa to da – aj si ma rozosmiala, aj som sa zamyslel, aj som s Tebou (vacsinou) suhlasil. A Ty vies, ze ja chvalim velmi nerad a zriedkavo…
    Mas zaujimavy styl pisania a stale sa zlepsujes, takze len tak dalej, cakame na dalsie prispevky.

    Drz sa!!

    Kori

  • ó, ďakujem!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button