Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Drťo a Mančo

This is da mini úvod 😀 k tomu úryvku čo som sľubovala (ešte za doby dinosaurov tuším Denke…) 😉 chvíľka "slovenského realizmu" 😀

Mančo i Drťo vyzerali, akoby jeden druhému z oka vypadli – až na malé odlišnosti, ktorých sa však aj rodičia Danky a Janky museli dopustiť aby ich aspoň nejako rozoznali. A podobali sa aj napriek tomu, že ich príbuzenské putá boli od seba vzdialené rovnako, ako bola vzdialená Mančova bytovka od Drťovho domu v Plechovej ulici.

Mančo bol trochu chudší ako Drťo. Vo svojich nepísaných zákonoch si teda stanovili deľbu práce na „hlavu a svaly“, pričom Drťo bol ten silák a Mančo zas rozum. Oči mali obaja zelené a vlasy blonďaté, ani Nemci, s tým rozdielom, že na jednom boli vcelku upravené a na druhom sotva strapaté – lebo to už sa ani vrabčím hniezdom nazvať nedalo. Manča doma mama vždy poctivo česávala a otec, z času na čas, od chrbta do hlavy dlaňou mu tresol za nejakú tú lumpárinu, snáď i preto má teraz Mančo vzadu taký objem. Lenže nakoľko Drťo mamu nemal a keby jeho lenivosť nejaký ten prínos – aspoň mince rodila, ani Kremnicu nepotrebujeme – na jeho hlave sa jednostaj len samé zlepence a chuchvalce trepotali, ako na túlavom psovi. A trepotali sa, dokým sa ich sám Mančo z nudy nerozhodol drôtenou kefou na konskú hrivu rozčesať – potom zas Drťova hlava pripomínala tetkinu Sujičkinu, keď bola v najlepších rokoch, čiže v jej deväťdesiatich, s troma vlasmi v štyroch radoch.

Bola to chutná dvojka… Nebyť huncútstiev, čo sa za toľké roky priateľstva nastvárali, namojdušu by vám na um nezišlo krivým prstom po nich ukazovať, a ani zlej myšlienke o nich nie a nie na chuť prísť, tak vyzerajú, na zožratie. Veru, čo by ste aj Scotland Yard poštvali po svete pátrať, im podobných už ťažko nájdete – ak vôbec nájdete, čo skôr nenájdete – a chyby sa predsa patrí odpustiť, aj lumpárinu občas, možno práve preto majú stále takú dvojakú povesť. Pol dediny na nich krikom a pol medom a potom zas tá prvá polka medom a druhá strašným vreskom, lebo medzitým sem-tam pritrafí sa nejaký dobrý skutok, čo ich na chvíľu do svetla všetkej počestnosti postaví a zlosť susedov ututle, nuž nezostáva iné, len ozaj uznať, že kdesi v hĺbke dobré srdcia majú.

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Drťo a Mančo

  • Super!
    Tento kúsok sa mi páčil už keď som ho čítal prvý krát. Len tak na okraj.
    Keďže je to super, nemalo to mať iný účel? Či to načo bolo toto dielko určené, je už minulosť?

    Múze zdar!

  • účel je stále ten istý. To čo som posielala je predsa úplne iný príbeh a dokonca ani tento úvod v ňom nie je. preto som sa odvážila to sem vyvesiť. no, snáď som sa veľmi neprehrešila.

  • tak mne sa to paci 🙂 vidim, ze je tu vyvesene este nieco tak idem rovno na vec…

    ktovie kedy sem zas zavitam…

    muze zdar !!! 🙂

  • Denka zavítala :D:D:D rada ťa tu opäť vidím, čakám, kedy zase niečo vyvesíš a ty nič 😀 si sa dlho neozvala tu na enigme. Tuším plánuješ nejakú pecku :D:D:D:D

    Ale ak aj nie, nič sa nedeje. Ja mám teraz tiež krízu… v písaní. Treba načerpať nové múzy 😀 snáď sa to podarí v Chorvátsku, kam zajtra ideme 😀

    ďakujem za koment 😉

  • jeeeej ides do chorvatska? to je super! my sa chystame do talianska, uvidime ako to vyjde…

    no nevitam sem casto, a zial nepripravujem ziadnu pecku, ale mam nieco v zalohe, co by som mohla vyvesit, aby ste sa nenudili 😉 mam velmi rusno doma…

    tak dufam,ze dovolenka dobre dopadne a uzijes si krasne pocasie a more a pod 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button