Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Legenda o láske II

 Keď sa Haben na druhé ráno prebudil, cítil sa mizerne. Mal strach vstať z postele a už tobôž ako po iné dni, nerušene si vyjsť do mesta s obnaženou hruďou, len v kožených nohaviciach. Žien mal nateraz dosť, a spomienka na Barbarin oddaný pohľad, keď sa s ňou miloval, mu bola nepríjemná.

Tak takto to je? Takto strácajú ženy svoju cenu? Alebo len ja som úplne neschopný nejakú milovať?

Týral sa otázkami bez odpovedí v tichu svojho skromného príbytku.

Haben žil sám, celkom sám. Nemal rodinu a ani nevedel, kam sa podela. Bol jazdcom v kráľovskej garde a raz, keď sa vrátil z výpravy v cudzine, našiel rodný dom prázdny. Hľadal, volal mamu a bratov, no namiesto odpovede k nemu doľahla len vlastná ozvena. Jediným priateľom, bratom a útechou mu bol odvtedy Florian. Mal síce svoje muchy, no bol mu vždy oporou – najväčšou a vlastne jedinou.

Haben sa uzavrel do seba, odmietajúc rozdávať lásku, ktorej mal tak málo. Cítil, že keď svoje srdce rozláme a ponúkne, odplatou mu bude iba prázdnota, lebo ako to už býva, ľudia si radi potajomky niečo ulúpia a nevrátia. Keby mu teda niekto rozkradol srdce, žiť bez neho by už nemalo zmysel. Nebolo nikoho, kto by mu ponúkol nové, alebo to rozlámané aspoň scelil. Nebolo takého medzi ľuďmi.

Preto sa Haben zamiloval do prírody. Jej mohol dať všetko a nežiadať nič s istotou, že ho nijak nepodvedie. Zároveň tiež pochopil, že nikoho iného už vlastne ani milovať nebude. Už to nejde, akosi tú šancu premeškal.

Haben už nemohol ďalej ležať v posteli, lebo by ho vlastné myšlienky umučili na smrť. Popravil kožušiny, prehodil cez seba jemnú ľanovú košeľu, aby sa ubránil roztúženým pohľadom žien a prekročil prah. Strnul v kúpeli jasného slnečného svetla, zhlboka sa nadýchol, potom prerývane vydýchol a keď opäť otvoril oči, zbadal priamo pred sebou mladé dievča. Takmer nedýchalo, iba košík s ovocím jej mimovoľne vypadol z ruky.

Ovocie v prachu cesty, odreté kameňmi a jej plachý, užasnutý výraz, ktorý si Haben zapamätá na večnosť. A ona si zapamätá, že videla syna boha z Olympu.

V panike sa rozbehla preč s pocitom, že jej jeho ametystové oči vypálili dieru do srdca.

„Počkaj!“ Zreval Haben a pustil sa za ňou. No ona sa vzďaľovala hluchá k jeho zamatovému hlasu. Haben ju dostihol a keď jej bol tesne za pätami, pravou rukou ju schmatol okolo pása a pritiahol k sebe. Dievča kopcovalo nohami vo vzduchu zo strachu, že jej jeho dotyk bude až priveľmi príjemný. Nie, toto nie je človek a na bohov je neslušné sa dívať! To nemôže! Musí utiecť!

„Pokoj…!“ Haben sa ju snažil utíšiť, no ona bola ako divoké zviera zmietajúce sa v pasci. Jej husté tmavé vlasy ho bili po tvári a zanechávali jemnú kvetinovú vôňu, ako stopu. Vzpierala sa, škriabala, no neodvážila sa kričať.

„Nechcem ti ublížiť…“ Prihováral sa jej on a snažil sa povoliť zovretie tak, aby ju mal pod kontrolou, ale aby mu ani neutiekla. Dievča pomaly strácalo sily. Otočila sa a jej pohľad Habena na chvíľu zamrazil.

„Ako sa voláš?“ Spýtal sa trochu unavený z tejto hry. Ale ona len nežne zaťala pery a odvrátila pohľad, tentoraz plný hnevu, nie bázne.

„Pýtal som sa!“ Haben nebol zvyknutý na odpor, a keďže poznal vo svojom živote málo žien, len málo ich malo možnosť mu odporovať, no pocit, že je bezmocný voči tak krehkému stvoreniu ho znervózňoval.

„Jasmin.“ Odseklo dievča a venovala mu veľavýznamný pohľad, trvácnejší, ako tie krátke pred tým.

Je to len žena! Napadlo Habenovi a mierne od seba Jasmin odsotil. Mela pocitov mu našepkávala, aby utiekol, najlepšie na kraj brala, kde tak často premýšľal o sebe a o svete s nádejou, že mu príroda prinesie nejakú odpoveď na krídlach čajok, alebo v hukote mora, či v lúčoch slnka odrážajúcich sa od zarosenej trávy.

Chystal sa na odchod, bol celkom presvedčený, že odíde. Určite. Je to len žena.

Keď vtom sa zas ozval ten zvonivý hlas. Kĺzal sa cez pery a niesol sa s jej dychom, čistým, nepoškvrneným ani vínom, ani mužom. Habena popálil na pokožke.

„A ty?“

Zvrtol sa.

„Ja?“ Zopakoval neprítomne.

„Áno ty, ako sa voláš?“ Jasmin ho prebodávala očami. Habena však prekvapilo, že ani raz pohľadom nezablúdila k jeho vypracovanému telu; stále sa mu dívala priamo do tváre.

„Haben.“ Zamumlal a pocítil úzkosť. Nemohol uhnúť pohľadom, lebo by to znamenalo ústupok, no nemohol sa na ňu ani dívať, pretože ho jej priamočiarosť a úprimnosť mučila. Asi si priveľmi zvykol na lacné povahy žien z hostinca. Táto je iná. Nedobytná. Sú vôbec z rovnakej planéty?

„Pyšný.“ Jasmin znechutene naprázdno prehltla a nadvihla jedno obočie.

„Ako prosím?“

„Tvoje meno znamená pyšný.“

„Moja mama pri sebe asi nemala vykladača mien, keď mi ho dávala!“ Vyštekol a chcel odísť. Zastavil ho Jasminin potmehúdsky smiech.

„Ja by som ti dala meno Geraint.“

„Geraint?“

„Nepoznaný.“

Haben pohŕdavo odfrkol a otočil sa jej chrbtom bez pozdravu. Vrátil sa domov, osedlal svojho koňa a vyrazil na kráľovská dvor.

Nepoznaný. V podstate bol skutočne nepoznaný, dokonca aj sám pre seba. Jasmin je určite čarodejka, lebo len čarodejky sú krásne, bystré, neskrotené a ešte k tomu aj drzé. Mal by sa od nej držať bokom.

Ďalšie príspevky

Komentáre

One Response to Legenda o láske II

  • Vôbec neviem, čo si mám o tomto diele myslieť.
    Dejovo sa mi prestáva páčiť, ale napriek tomu ma trochu zaujíma, kam to povedie.
    K štýlu:
    Musím povedať, že u tejto druhej časti nejako stagnuješ. Číta sa to dobre, ale od teba som už čítal aj oveľa lepšie napísané veci.
    Je tu akási snaha o filozofanie, pričom si myslím, že téma je sľubná, no akosi nedokončuješ myšlienky a sem tam si v niektorých vetách v opise/rozprávačovej reči mierne protirečíš.
    Na jednej strane je zaujímavý tvoj pohľad na mužovu psychiku. Haben je fajn chlapík, ale miestami mi príde veľmi nereálny. Možno to chce ešte trochu prepracovať. Lebo zatiaľ vychádzaš z určitého vžitého klišé, ktoré pretváraš, ale chýba mi trochu originality.
    Úvod bol G-E-N-I-Á-L-N-Y, ale potom to proste začalo strácať šťavu. Ale to je len môj skromný názor.

    Nestrácaj inšpiráciu a píš! 😀
    S pozdravom Dušan Damián.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button