Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Krivo

Chceme byť spolu a sme tak strašne sami,

Z očí do očí krivými  zrkadlami.

Obtrhané smietky odvahy bezzubej

molekuly letiac sa odvinú od druhej

 

Malý záblesk tohočo zvať možno životom

ucítil som vtedy sám, no so svojou samotou.

Pohľad plachý no o to viac silný

zahodím medzi psov nech cítia sa vplyvní

 

Krásne je smiať sa ak dá sa s kým

Ale aj záchvev sa snaží byť dym.

Tak v dave hemžiac sa chcem vymaniť,

spod iných vplyvov no stále hru zachrániť.

 

Na ostrie noža vyšiel každý dych

pri urputnej snahe nestať sa jedným z nich.

Z tých čo ruky mädlia keď pohár zazvučí,

Každý a jeden hádže pohľadom pavúčím.

 

A zničiť, a zožrať a zadupať ho!

Veď víno, to potečie aj bez neho.

Zas oslepil ma vlastný úsmev a tak,

z ľudskej trápnej žiadze sa zastavil mrak.

 

 

Ďalšie príspevky

Komentáre

3 Responses to Krivo

  • Opäť jedno super dielko. Páči sa mi. ;D

    S pozdravom Dušan Damián.

  • Je to dobré, má to myšlienku, časom však každý poet príde na to, že básne sú geniálne aj v tom, že rýmy v nich nie vždy musia byť… myslím, že myšlienky tam už sú ale treba občas zabudnúť aj na fakt,že básne nie sú rýmovačky, netreba ísť podľa šablóny Abab atď. Aj ja som tak začínala, a teraz píšem aj voľné verše, nevyhýbam sa rýmom, ale „nepchám ich všade“, lebo mám z toho potom taký „riekankový pocit“. A ešte nakoniec, vyhýbaj sa gramatickým rýmom, tie dnes už nikto neocení. Hádam som pomohla…

  • 🙂 Pravdupovediac netuším aký je rým gramatický atď atď, čiže málo z toho je cielené. 🙂 Dá sa povedať že píšem len tak ako mi huba narástla, toto dokonca vzniklo pri čakaní na autobus

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button