Raz som miloval

no lásky som sa bál

iracionálny strach

ako temný búrkový mrak

chránený pršiplášťom

pred kyslím lásky dažďom

pohol som sa vpred

bola môjho vesmíru stred

vôbec sa to nezdá

bola najžiarivejšia hviezda

nezostal som stáť

chcel som jej niečo dať

začala sa smiať

zo mňa lásku vysávať

a tak ma striasol mráz

bol to krutý čas

mal som taký plán

že nebudem viac sám

však nevďačná víla

do dna ma vysala

a rýchlo opustila

ilúzie stratené

tajomstvá spletené

dušu prázdnu mám

svetom kráčam sám

pred sebou ju stále vidím

a tak ďalej svetom chodím

keby moje srdce bolo guľkou

a moje telo zbraňou

neváhal by som

a vystrelil ho za ňou

bodaj láskou vriaca krv

by ju zastavila prv

než mi zmizne z dohľadu

a ja stratím na lásku náladu

chcel by som ju vidieť trpieť

keď sa rozhodla láske vzoprieť

no nie…

chcel by som ju vidieť šťastnú

v snoch zahmlenú

na živo tak okázalo krásne jasnú

raz som ju miloval

tak, až som sa toho bál

chcem len povedať

asi nie som schopný sa jej vyrovnať 

možno preto mi uteká

je v tom skrytá logika

keby raz len prestala

a dozadu sa obzrela

ten mrak búrkový

je dávno za nami

a telá miesto rán

sú už dávno pokryté jazvymi 

Dušan Damián

Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com