Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

Ako muž trpí, keď ľúbi

 

Ľúbiš ma?

Samozrejme!

Ja nechcem počuť samozrejme. Chcem počuť, či ma ľúbiš!

Veď hovorím, že áno.

Ty mi nerozumieš. Ja chcem aby si povedal: Ľúbim Ťa. Chápeš? Slovo ľúbim, chcem  počuť z tvojich úst.

Aha, tak teda ľúbim Ťa.

Tak teda? To je sila. Počúvaš sa, čo hovoríš? Tak teda ľúbim ťa. Neznie ti to neprirodzene?

Áno.

No a?

Čo no a?

Tak mi to povedz prirodzenejšie.

To – ľúbim ťa?

Áno, to – ľúbim Ťa.

Ľúbim Ťa.

No, vieš, nebolo to ešte celkom ono. Skús to ešte raz.

Ľúbim Ťa.

A vážne?

Mám to povedať vážne?

Nie! Pýtam sa, či to myslíš vážne.

Áno.

Nepovedal si to náhodou len preto, že som ti to kázala?

Nie.

A prečo mi na všetko odpovedáš tak stručne? To mi raz spontánne nemôžeš povedať: Zlatko, myslím to vážne, že ťa ľúbim.

Myslím to vážne, že ťa ľúbim.

Ale nie teraz.

Prečo?

Lebo tú vetu som ti povedala ja.

No hej a chceš ju počuť odo mňa, nie?

Chcem, ale nie presne túto.

Prečo? Nepáči sa ti? Veď si ju vymyslela ty.

To je práve to! Vymyslela som ju ja, ale mal si ju vymyslieť ty.

Ja neviem, čo vlastne chceš.

A ešte povedz, že som hnusná.

To som vôbec nepovedal.

Ale myslel si si to. Máš ma už plné zuby, že?

To nie je pravda.

Čo nie je pravda? To že ma máš plné zuby, alebo že si tou poznámkou myslel že ma máš plné zuby?

Ako?

Tebe niečo vysvetľovať, to je fakt horor. Ty ma už vôbec neľúbiš.

Ľúbim.

Prečo si to povedal?

A prečo nie?

Pýtam sa kvôli čomu si to povedal. Je to len preto, že to chcem počuť, že? Je to tak?

Nie.

Tak ako to je?

No, povedal som to preto, lebo ťa naozaj ľúbim.

Vážne?

Áno.

To si pekne povedal.

Že? Už som na to prišiel, čo ti mám hovoriť.

Prišiel si na to?

Áno, konečne.

Takže si to vôbec nepovedal vážne.

Ale áno.

Povedal si to len preto, aby si už mal pokoj.

Vlastne áno.

Takže si necítil potrebu povedať mi to.

Ja neviem.

Vieš čo, nechápem, prečo si mi to povedal. Už mi ani nič nehovor. To je hrozná predstava, že mi vyznávaš lásku nasilu.

No čo mi k tomu povieš?

Nič.

Prečo nič?

Radšej.

To mi už nemáš čo povedať?

Ale mám.

Tak?

Už sa nehnevaj, ty moja kráska.

Tak toto som nečakala, to bolo milé.

Som rád.

Kričala som na teba. Nehneváš sa?

Nie.

Neviem, prečo som na teba taká zlá. Ja na teba kričím a ty mi povieš, že som tvoja kráska.

A myslel som to vážne.

Viem.

Napadlo ma to samého.

Áno.

Len tak z ničoho nič mi napadlo, že ti poviem, že si moja kráska.

No počkaj! Z ničoho nič?

Áno.

Myslela som, že ťa to napadlo, keď si na mňa pozrel a nie len tak z ničoho nič.

No, prosto ma to napadlo.

Takže to vlastne ani nemusí byť pravda?

Ja sa bojím.

To je vrchol, prečo by si sa mal báť? To som nejaká príšera?

Nie, bojím sa, že poviem zasa niečo zle.

Dobre ja ťa nebudem nútiť.

Poď ku mne.

Ále!

No poď.

Tak dobre, ale že si to nemyslel vážne, že sa ma bojíš?

Nie.

Takže si ma zase klamal?

Fúha, ťažko povedať.

Ďalšie príspevky

Komentáre

2 Responses to Ako muž trpí, keď ľúbi

  • Toto je super.
    Fakt dobrý postreh.
    Myslím, že si hlavička na správnom mieste.
    Všetky tvoje príspevky sa mi ľúbia, ale tento asi vedie.
    :D:D:D

    Len tak ďalej! Nech ťa múza neopúšťa!
    S pozdravom Dušan Damián. 😀

  • Veľmi pekne ďakujem, cením si to zvlášť po tom, čo som čítala niektoré Tvoje veci. Zuzana

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button