Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Vlado Preložník

AUTOR

Vlado Preložník

Kráľova hoľa

Majestátna Kráľova hoľa (1949 m n. m.)                             KLIK NA OBRÁZOK
– najvyšší končiar východnej časti Nízkych Tatier – jeden zo symbolov Slovenska – opradený, spolu s Kriváňom, mnohými povesťami a legendami. Pramenisko a rozvodie najväčších slovenských riek: Váhu, Hrona, Hnilca, Hornádu.

Východiskom túr na Kráľovú hoľu sú rázovité obce Telgárt a Šumiac. Zo Šumiaca vedie na vrchol cesta, pre motoristickú verejnosť uzavretá, je však hojne využívaná cykloturistami. Dolu v údolí vidíme Šumiac.

Kráľova skala (1690 m n. m.) je skalnatý predvrchol Kráľovej hole, dostanete sa naň po strmom stúpaní po zelenej značke z Telgártu. Vyzerá vskutku impozantne, rovnako ako výhľad z nej na údolie Hrona.

Modrá turistická značka začína v Šumiaci a niekoľkokrát pretína serpentíny cesty pre motorové vozidlá vedúcej na vrchol. Turisti, nezvyknutí na strmé stúpanie ju môžu v niektorých úsekoch využiť.

Na severných svahoch Kráľovej hole sa udržia fľaky snehu aj do konca júna. V pozadí vidíme hrebeň Vysokých Tatier.

Začiatkom leta sú úbočia pod vrcholom pokryté kobercom nádherných kvetov.

Konečne na vrchole! Od roku 1960 je tu televízny vysielač – retranslačná stanica. V budove televízneho vysielača je aj záchranná stanica horskej služby a núdzová útulňa pre turistov.

Do Telgártu i Šumiaca je to zhora dolu 2 1/4 hodinky. V opačnom smere o hodinu viac. Ak si teda chcete len tak odskočiť pozrieť sa z tohto kopca na svet pod vami, rezervujte si na to 7 hodín času, dobré topánky, teplé oblečenie, jedlo a vodu a vezmite si aj fotoaparát. Dolu v hoteli nech čaká masér, vaše nohy ho budú potrebovať.

Na vrchole vždy fúka, a to poriadne. Pri pohľade na obrovskú vežu, do ktorej sa opiera víchor, aj keď upevnenú kotviacimi lanami, má človek rôzne predtuchy i fantazijné predstavy a inštinktívne sa vyhýba záveternej strane veže.

Neurotické typy turistov riešia počas cesty aj problematiku stretnutia človeka s medveďom, ktorých je na Slovensku požehnane (odhady sa pohybujú od 600 – ochranári, až po 1200 – poľovníci 🙂 Treba povedať, že zriedkavé prípady stretnutia turistov s medveďom počas výstupu na Kráľovu hoľu už boli popísané, skončili však zmierom. Všetci účastníci takýchto stretnutí svorne tvrdia, že medveď výrazne znižuje čas, potrebný na dosiahnutie vrchola, či naopak obce v údolí.

Na horskom bicykli trvá cesta po ceste zo Šumiaca okolo 2 1/2 hodiny – vpredu máte malé koliesko, vzadu veľké a šliapete a šliapete,…  pričom sa velocipéd šplhá slimačím tempom nahor. Dolu je to však paráda, zbierate plody svojej námahy; škoda, že asfalt je len v hornej časti kopca, nižšie musíte spomaliť kvôli makadamu.

Kráľova hoľa poskytuje turistom jeden z najväčších rozhľadov na Slovensku. Z vrchola je veľkolepý pohľad na štíty okolitých pohorí: Lomnický štít, Gerlach, Kriváň, Baranec, Veľký Choč, Ďumbier (najvyšší vrchol Nízkych Tatier), Fabovu hoľu, Kľak, Muráň, Volovec, Prednú hoľu a i.

Skutoční fajnšmekri však považujú výstup na Kráľovu hoľu len za začiatok ozajstného dobrodružstva – hrebeňom Nízkych Tatier vedie chodník, ktorým sa môžete po siedmich dňoch pobytu v oblakoch s výhľadmi na Liptov i Pohronie ocitnúť až na Donovaloch, čo je západný priesmyk Nízkych Tatier. 

Kráľova hoľa jednou vetou: Pastva pre oči, balzam na dušu, (világoš pre nohy).

Vlado Preložník
Bývam v Nitre. Som dlhoročný splavovač riek, jazier a morí. Okrem toho sem-tam vydávam knihy.
Ďalšie príspevky

Komentáre

7 Responses to Kráľova hoľa

  • Very nice! Len keď si tam už bol, mohol si odfotiť aj ten strom zelený, čo má vrch naklonený do slovenskej zemi.

  • Dobrý deň pán Preložník!
    Chcem Vás poprosiť o fotky z našej oslavy narodenín pri Váhu kde ste nás fotili, bolo to dňa 4.7.09. Asi si nás pamätáte 🙂 Viem že nie všetky sú publikovateľné, preto by som Vám bol vďačný keby ste mi pár z nich poslali na moju mailovú adresu: gemajz@gmail.com
    Ďakujem

  • Už tam nie je, jedna eseróčka si vybavila ministerské povolenie na výrub a predala ho do Rakúska. (Odôvodnenie povolenia: ide o „hoľu“, a hole majú byť holé.) Bude vraj z neho pekná imidžová lakťová opierka na hojdacom kresle, lebo mal na to vhodný tvar.

  • Vidíš, a ja som si doteraz myslel, že ho vyrúbali tí dvanásti sokoli, čo to tam ten ohník nakládli. Už som chcel aj ochranárov na nich poštvať.

  • … je to historicky daná kontinuita – od zbojníka Jánošíka po všetky naše vlády – kradnúť, zbíjať, brať bohatým (ale nie už veľmi bohatým) a tvrdiť, že to všetko pre prostý ľud – len aby nás preboha zas zvolil 🙂

  • Pan Preloznik,

    Vase pismenka si vzdy rada precitam a niet im co vytknut 😉

    V tomto prispevku Vas vsak musim upozornit na jednu chybicku – Predna Hora :-), nie Predna Hola ako uvadzate.

    PS: Som z Revucej a vystup na Kralovu Holu je, hned po vystupe na Muran, akysi symbol, ritual, ktorym s priatelmi zahajujeme jar, leto, jesen aj zimu 😉

    Pekny den!

     

  • Myslel som na Prednú hoľu v Slovenskom raji.

    Predná hoľa

    (1545,6 m.n.m.)

    Husto zalesnený vrchol s menšími lúčnatými plochami pozdĺž červeného turistického chodníka vystupujúci západne od obce Vernár.

    Najvyšší vrchol v Slovenskom raji. Tvorí hranicu medzi Slovenským rajom a Nízkymi Tatrami.

    Ale existuje aj Predná hora, no veľa o nej neviem – len to, že je pri Muráni. Hrad Muráň sa chystám v lete navštíviť, aj bralo Cigánka. O nej máme na týchto stránkach tajomný, romantický príbeh ako e-book.

    Je tu:  http://www.enigma.sk/e-knihy/tomas-derer-piesen-o-murani

    Ďakujem za návštevy mojej stránky.

     

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button