Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Precitnutie po extáze…

Bolo to raz v letný večer

sledoval som mĺkve hviezdy

pocit samoty si ma našiel

a dlho vo mne hniezdil

 

Bol som sám

ako kostolná veža

poviem vám

že nehybne som ležal

prisahám

doteraz som len bežal

 

Nohy ma už neuniesli

a bolelo ma celé telo

anjeli sa ku mne zniesli

a ja sám viac som nebol

 

S ťarchou krutej pravdy

pýtal som sa oblohy

kto rozdal tieto karty

na hazard nemal vlohy

 

Anjeli sa iba smiali

čudnú iskru v očiach mali

boli veľmi milí

a v tej magickej chvíli

mi obaja povedali

ako ma vždy radi mali

 

Musel som sa smiať

iba bezmocným smiechom

ako im mám povedať

že holdujem hriechom

 

Avšak títo anjeli

ma asi prekukli

tváre mali jasné

dodnes nad tým iba žasnem

a v pierkach ich krídel

bol prachom vpísaný môj údel

 

Och, hviezdny prach

až stuhla mi krv v žilách

mal som proste strach

o tom sa nepíše ani v knihách

 

Že anjeli to boli

o tom nemám pochybnosti

naložený v potnej soli

stuhnutý v krutej nehybnosti

Stále som len ležal

až potom som pochopil

že som celý život prehral

a všetky studne vysušil

 

Už chcel som vstať

a vrátiť sa k tebe

telo však zostalo ležať

už nepatril som sebe

 

A sám pod nebom

na nádej som zabudol

anjeli však nezabudli

boli stále celkom kľudní

 

Nevedel som čo so sebou

a tak mi povedali

že ma vezmú za tebou

nedokázal by som nájsť

slová na opis tých anjelov

 

Leteli sme teda spolu

rýchlosťou blesku silou hromu

pod krídlami anjelov

myseľ  bola len spleť pocitov

 

A chvíľu pred svitaním

zbadal som ťa na zemi

hľadela si za mnou – za ním

bol som v citoch stratený

 

Chcel som len jedno

byť zas iba s tebou

takže takéto je dno

na ktorom som bol

 

Anjeli mi rozumeli

aj keď som nič nevravel

smer krídlami zmenili

celkom som stuhol

keď som ten obraz uvidel

 

Leteli sme stále spolu

až ku môjmu hrobu

ja necítil som zlobu

môj vlastný hnilobný pach

nový rozmer dostal strach

 

Anjeli ma pustili

a pád môj sledovali

hviezdnym prachom prášili

a rýchlo sa medzi hviezdami stratili

 

Padal som ako skala

o všetko som prišiel

len láska ma objímala

novú silu som našiel

 

Keď dopadol som dole

otvoril som vlhké oči

rýchlo zahľadel som sa hore

len bežný obraz nočný

 

Vedľa mňa len šepot

tvojich trblietavých pier

v hrudi dupot kopýt

toto celé bol len sen

 

A vrúcne objatie

posledné bolo prvým

navždy toto precitnutie

bude pulzovať v mojej krvi

 

 

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

4 Responses to Precitnutie po extáze…

  • Mne táto báseň príde trochu „menej profesionálne“. Akoby si to písal už dávno, neviem, toto dielo mi nič nehovorí.

  • Ďakujem za komentár.

    Neviem, čím to v tebe vyvoláva to „menej profesionálne“. Ja si myslím, že väčšinu diel mám na takej rovnakej úrovni profesionality. Aj keď, však som stále amatér. :D:D:D

    No a toto dielo má svoj obsah aj posolstvo. Trochu ma teda sklamalo, že ti to nič nehovorí, ale tak nie každé dielo musí človeka zaujať.

    Možno zaujme niekoho iného. Kto vie. ;D

  • Tato basnicka mi uplne nesedi, totiz, mam taky pocit, ze ti islo hlavne o tu myslienku nie? o nejake to posolstvo…a v tomto pripade je to trosku naskodu, lebo tym privelmi trpi forma, ktora isla do uzadia…nie je to take rytmicke ako inokedy a ani rymy nejdu tak do usi…ale jedna strofa sa ti mimoriadne podarila: Musel som sa smiať
    iba bezmocným smiechom
    ako im mám povedať
    že holdujem hriechom
    To sa mi pacilo:) ako nieje to vyslovene ze zle, ale ani vyslovene ze dobre…taky priemer…a to sa mi na teba nehodi, ine basne co som od teba citala boli o triedu vyssie…:)

  • Súhlas. 😀
    Tak nie vždy to vyjde. Nie je to úplne čerstvé dielko, je trochu staršie, ale celkovo v inom štýle som sa snažil písať.
    Ďakujem za kritiku, myslím, že je vcelku výstižná. I keď svoje dielko obhajujem a tvrdím, že keď ho človek číta v správnej nálade – hneď vidí iné súvislosti aj táto forma má svoj význam.
    Ešte raz ďakujem Slovenka…:D Cením si tvoj názor.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button