Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Moja úvaha…
Život, láska, smrť, samota…
život… vďačná to téma. O čom vlastne život je? No predsa sám o sebe! Láska. Čo je to láska? Ako som už kdesi napísala, poznáme veľa druhov lásky. Niektorí jedinci, čo patria medzi ľudskú rasu ju nepotrebujú. Lásku v pravom slova zmysle. Lenže aký je ten pravý zmysel? keď z toho všetkého vynecháme Darwina, najprv bola Božia láska. Potom medziľudská láska. Neskôr láska medzi mužom a ženou. Teraz je láska iná. Naozaj? Láska k peniazom, alkoholu, drogám. Takmer zabúdame na tú lásku v pravom slova zmysle. Závislosť? Áno. Hoci sa slovo závislosť používa v inom zmysle, je to láska. Aj keď sa žena a muž navzájom milujú, sú od seba závislý. Každý máme tú svoju lásku. Ja ju má pripravenú vo svojej duši, srdci, kde len chcete. Čaká na tú správnu chvíľu, aby som nebola sama. A je to tu. Samota… tichá, tmavá a ničivá samota. Ľudia okolo sú a existujú. Žijú. Milujú. Lenže ja a samota asi patríme k sebe. Teraz mám náladu a chuť pozerať na veci ako existujú v priestore. Baterky do fotoaparátu…sú tam na stole. Položené len tak osamote. Bez lásky a bez života. Prečo? Pretože sú to len veci! Som vec? Keď nemám lásku ani život? Mám iba samotu. Som teda vec… Thing… Predmet… Kto ma presúva z miesta na miesto?! Ja sama? Teda nemôžem byť vec a predsa sa tak cítim.
V názve som vyškrtla smrť. Ale ako som už kdesi napísala, smrť príde a nevyberá si. Vezme si človeka či je vinný alebo nie. Kto má právo súdiť?! Boh? A existuje vôbec? Ak áno, prečo súdi tak, že si berie so sebou aj nevinných ľudí…alebo sú vinný a my o tom nevieme? Má smrť právo vziať život? Pripraviť niekoho o lásku rodiny? Má niekto právo odsúdiť na smrť alebo samotu? Neviem, no to asi nevie nikto…Život, láska, samota, smrť-to je, keď človek existuje…
Ďalšie príspevky
perfektny for…uz som par takych dala 🙂
Neplačem a nič mi nechýba…
Kto vie, čo sa v ňom skrýva?
Jednoducho …
Nepíše mi pero
Oliver
za Veľkým vozom…
Preškolovací kurz pre mužov…
Áno, či nie?
Ja a Ty vs. Ty a Ona
A jedna nová… (úryvok druhej kap.)
Mníška (IX.časť)
Mníška (VIII.časť)
A jedna nová… (úryvok)
Mníška (VII.časť)
Mníška (VI.časť)
Mníška (V.časť)
Mníška (IV.časť)
Mníška (III.časť)
Mníška (II.časť)
Mníška
Hodina tanca
Pokus číslo dva : Voňavé fialky.
Stalo sa v meste Naas…(zaver)
Stalo sa v meste Naas… (2cast)
Stalo sa v meste Naas…
Zo stavebného denníka…
Lady Eleanor…zaver….
Lady Eleanor (8)
Lady Eleanor (7)
Lady Eleanor (6)
Shanna, alebo… (úryvok)
Lady Eleanor (5)
Lady Eleanor (4)
Lady Eleanor (3)
Lady Eleanor (2)
Lady Eleanor
Čo bolo pred ničotou…
Baníkove dieťa…
Sladký dážď v Gobi…
Priateľstvo
z dennika 2
ako si udrzat zdravu hladinu sialenstva
Ničota
hm… (niečo z iného súdka 🙂 )
plač
závislosť
Dennik skoro Kanadana…
Co je zima?
ako sa spravat vo vytahu…
Len keď je spln… (poviedka, časť 2.)
Len keď je spln… (poviedka časť 1.)
Spomienka na sny. (poviedka,časť druhá)
Spomienka na sny. (poviedka,časť prvá)
trocha romantiky
vtip-nezabudnite si pozriet cely prispevok…
Kvapky rosy (jedna z mojich obľúbených)
čo môže človek robiť, keď sa nudí…
z poviedky, ktora este nie je
z dennika
toto som nasla nedavno doma v mojich starych dielach…zostala som trosku prekvapena, pretoze som to pisala asi v 15-tich…hm…
ale rozhodla som sa to sem vyvesit, ved preco nie…bolo tu uz predsa vselico:)
ale ak si to precitate, kludne sa vyjdrite…a nemusi to byt len o style a obsahu…
muze zdar!
Mne sa to celkovo páčilo. Je to taká neurčité a predsa sa to snaží tváriť ako dielo, ktoré ponúka odpovede. Toto inak myslím ako pozitívum. 😀
Naozaj slušné dielko a k tým myšlienkam by som mohol dodávať kilometrové litánie a to pozbieraním prác iných ľudí spolu s mojimi skromnými názormi.
Najviac sa mi ale páčil záver.
PS: Ale možno by nebolo odveci zrovnať to so súčasným pohľadom na vec.
Múze zdar! S pozdravom Dušan Damián. 😀
co sa tyka toho zosuladenia so sucasnym pohladom na vec, neviem ako by to popravde dopadlo,s odstupom casu by som to napisala inak, a tiez viem, ze by to bolo podstatne dlhsie 🙂
teraz vsak nemam cas nad niecim uvazovat a dumat 🙁
ale som rada, ze sa ti to ako-tak pacilo…
nech aj teba muza kope! 🙂
podla mna je to pekne, nastolila si zaujimave zivotne otazky, ktore napadaju cloveka fakt v tych chvilach smutku a beznadeje ked uz vlastne nevie kto je a potrebuje sa niecoho chytit, nejakej istoty, mat istotu ze niekto je, ze vobec existuje… no, je to na dlhsie rozoberanie 🙂 ale tieto otazky urcite netrapia len teba Deni, mna obzvlast zaujima ta smrt, ja proste nechapem smrt ako taku… neviem preco ale to nechapem. jeden den tu clovek je, citi, zije, pozera sa, pocuva, rozmysla… a na druhy den sa dozvies ze zomrel. a kde teda je? viem, odpoved na tuto otazku sa zvycajne dava v podobe „v nasich srdciach“. Ale kde je naozaj? Uplne sa stratil alebo ten zivot bol iba klam?