Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Námet 19. Na začiatku bola fľaša minerálky

Je prestávka.

Práve som otvárala fľašu minerálky a chcela som si pri stolíku s občerstvením naliať kúsok vody do pohára. Chris mi síce radil, aby som pred výstupom minerálku nepila, no musela som do seba dosrať aspoň nejaké tekutiny.

Vrchnák som odložila na stolík a roztrasene som naklonila fľašu smerom k poháru, keď vtom ma zo zamyslenia vytrhol hlasný pozdrav a fľaša sa mi vyšmykla na zem, pričom mi stihla dokonale zamočiť rozkrok na nohaviciach!

„Kur… nik šopa!“ Zanadávala som a osoba za mnou pookriala. Rýchlo som fľašu zavrela, aby som nenarobila ešte viacej škody a prudko som sa zvrtla.

Pekná tvár, ktorú som uvidela ma zaskočila. Stála za mnou sympatická blondýnka s veľmi peknou postavou, azúrovo modrými očami a šibalským úsmevom na perách, ktorý sa teraz ospravedlňujúco pokrivil.

„Uhm… prepáč, nechcela som ťa vystrašiť…“ Zaštebotala skleslo, pričom smutne hľadela na moje zúbožené nohavice z Colinsu. Trochu som vzdychla.

„To nič, nemohla si vedieť, že sa oblejem ako nemotorné prasa…!“

„Ann…“ podávala mi ruku. „Ann Muyerová.“ Predstavila sa. Takmer som nevnímala čo povedala!

„Broocsová…“ potriasla som jej ňou. „Amanda.“

„Teší ma…“ Doširoka sa usmievala, keď vtom za kulisy vbehol Chris a ja som videla, ako takmer omdlela od vzrušenia, že je pri Chrisovi tak blízko.

„Amy, kde si? Dočerta všade ťa hľadám!“ Zvolal podráždene a ponáhľal sa ku mne, nevšímajúc si okúzľujúcu blondýnku čo stála hneď vedľa. Vedela som, že mojimi nohavicami nebude nadšený.

„Preboha!“ Skonštatoval jedným slovom, no dostatočne hystericky na to, aby vo mne vyvolal ďalší ohlušujúci príval stresu.

„Ja viem…! VIEM!“ Kričala som mimovoľne, ani si neuvedomujúc, že vlastne zvyšujem hlas.

„Čo som ti vravel, že nemáš piť minerálku?“ Trochu sa uškrnul, aj keď na tejto situácii nebolo nič smiešne.

„Mala som podľa teba schnúť ako starý olivovník?! V strede scény by sa mi hlas zadrhol v krku ako trieska!“ Bola som rozčúlená, no to len preto, lebo som sa veľmi bála.

„Ehm…“ Ann narušila naše dohadovanie. „Môžem ti požičať svoju sukňu…“ Nechápavo som vyvalila ústa, no Chris stihol odpovedať za mňa, pričom si Ann premeral krátkym pohľadom.

„Výborný nápad…“ Zachripel.

„ČO???“

„Asi za päť minút nastupuješ na scénu. Myslím, že toto je jediné dobré riešenie.“

Nestihla som viac protestovať, lebo Ann si už sukňu vyzliekala a odhalila svoje dokonale tvarované štíhle nohy. Chris po nej fľochol očami a podvihol obočie. Potom sa vyparil.

„Ďakujem.“ Zašomrala som skôr nevďačne.

 

„A vy?“ Pohŕdavo som kývla hlavou a zavrtela bokmi, zatiaľ čo sa mi Annina sukňa zvlnila kdesi pri členkoch. Chris sedel na zemi a uprene hľadel do podlahy. Bála som sa, že keď sa nám pohľady stretnú, bude ma nejak povzbudzovať, niečo mi naznačovať… to by ma ešte viac vyviedlo miery. Akoby nestačilo, že napravo od pódia sedí v hľadisku extravagantne oblečený bradatý chlapík a tmavými očkami spoza hranatých okuliarov prepichuje každú svoju obeť na scéne.

Chris odtrhol pohľad od svojich topánok, no nenašla som v ňom nič povzbudzujúce. Vyžaroval z neho postoj, ktorý naznačoval, ako keby sme sa ani nepoznali. Skrátka oddelenie dvoch svetov – filmového a toho ozajstného. Práve v tej chvíli mi na sekundu prebleslo hlavou, ako dokonale sa dokáže Chris vžiť. V tejto chvíli bol naozaj žobrákom na rohu ulice pri tržnici.

„Ja?“ Spýtal sa podráždene a prudko na seba ukázal prstom.

„No áno! Snáď škúlim?“ Vyhŕkla som aj ja trochu zlostne, pričom sa publikum rozosmialo a mňa to lákalo pozrieť sa do hľadiska, keď vtom som si spomenula na ďalšiu z Chrisových rád – aby som sa za žiadnu cenu po Muyerovi neobzrela, tak ako sa herec nikdy nesmie pozerať do kamery.

Chris sa trochu zachechtal, možno môjmu kamennému výrazu. Ja som však naozaj akoby skamenela, kdesi vo vnútri sa vo mne dvíhali vlny pochybností, vďaka ktorým som v podstate obstála bez toho, aby mi čo i len trhlo kútikom úst. Chris sa usmial, mučivo skúšajúc moje schopnosti. Keď hral túto scénu s dievčatami pred tým, všimla som si, že sa na ne vôbec neusmieva. Takmer s nimi neudržiaval očný kontakt! Čo to má znamenať? Chce aby som to nevydržala a všetko zbabrala, alebo čo? Prečo na mňa toľko zíza, preboha?

„Nie, neškúlite, ale keby ste aj, neubralo by to vašej kráse…“ Hľadel na mňa priamo a ja som v tej chvíli vedela, že to hovorí mne, nie Cecil. Nebolo to ako v jeho izbe, keď som si nemohla byť istá. Vtedy sa na mňa ani nedíval.

Určite som sa začervenala. Určite!

„Ehm… no… ďakujem.“ Sklopila som zrak a vzápätí mi došlo, že toto vôbec nie je v scenári. Rýchlo som sa spamätala, urobila som pár neurčitých pohybov rukou po atrapách šiatrov a tvárila som sa, že je tam niečo zaujímavé.

„Takže, čo vy tu tak sám?“ Spýtala som sa a ostro som naňho pozrela, pričom som si všimla, že tentoraz ostal zaskočený on. Zamračil sa a zúrivo vrhol svoj pohľad na zem.

„Čo to nie je vidieť?“ Odsekol otázkou trochu sarkasticky.

„No,“ nadvihla som obočie, „keď tak na vás pozerám, pravdupovediac ani nie.“ Chvíľu bolo ticho a tak som si prisadla.

„Som tu za krádež.“ Dôverne stlmil hlas. „Ukradli mi identitu.“

Uškrnula som sa, od srdca víťazoslávne.

„Aj ja som tu za krádež…“ zamumlala som gestikulujúc rukami, akoby to malo ospravedlniť moju krádež v porovnaní s tou jeho. „Šperky… skrátka… mi to nevyšlo.“ Bezstarostne som mykla plecami a Chris sa rozosmial. Chvíľu som nevedela čo to má znamenať, no hneď na to mi podal ruku a ja som ju zaskočená prijala.

„Henry…“ Chcel sa predstaviť, keď ho zastavil hlboký hlas z hľadiska.

„Stop! Stop! Stop!“ Kričal Muyer a rútil sa na javisko. Neohrabane sa driapal hore, no nevládal si zdvihnúť zadok, tak bez okolkov požiadal kameramana, aby mu s tým pomohol. Ten sa tváril nanajvýš nechápavo a trochu pobúrene a znechutene zároveň.

„Čo je chlapče? Nepomôžeš starcovi?! Tak potom padaj domov! V spoločnosti ako som ja a moji dvaja priatelia zlodeji nemáš čo robiť.!“ Rozčuľoval sa, vykrúcajúc krk po mladom chlapcovi, pričom mu tvár celá očervenela. Ešte stále ležal na javisku len polkou trupu a druhá polka sa mu hompáľala vo vzduchu tak vysoko, ako mu len nohy dovolili vyskočiť. Kameraman sa rozosmial a potlačil Muyerov zadok na scénu.

„Tak vidíš. A umy si ruky…“ Dodal, pričom všetko vybuchlo smiechom a stále sa smialo, zatiaľ čo prichádzal ku nám. Musím priznať, že som z neho mala trochu strach.

„Gratulujem!!!“ Roztvoril náruč. „Gratulujem ti Cecil, boli ste úžasní!“

„Volám sa Amanda.“ Napomenula som ho krotko, no podozrievavým tónom.

„To máš márne, dievčatko moje. Myslíš že taký starý troll ako ja si zapamätá nejaké meno? Pre mňa si Cecil a bodka. Ak si raz spomeniem, štuchni ma.“

Uznanlivo podával ruku Chrisovi.

„Cecil má na teba skutočne veľmi zaujímavý vplyv, bolo pozoruhodné sledovať, ako sa tvoja vždy dokonale kamenná tvár uškŕňa. Nikto nepostrehol, že v scéne sa vôbec nemáš smiať, to vie, pravdaže, len starý strýko Muyer.“ Rehotal sa.

Nik nestihol povedať nič, lebo Muyer bol ako rozprávací mlynček.

„A viete čo? Pozývam vás všetkých na večeru. Aj Duncana a jeho sestru. Ako sa to volá?“

„Bridget…“ Pripomenul mu Chris tesne pred tým, ako sa moje ústa začali formovať do E.

Muyer zaklincoval dnešný deň a s rukami vzrušene mávajúcimi vo vzduchu sa poberal preč, pričom si sám pre seba mrmlal: „Pche! Prečo mi dnes nik nepovedal, že budem taký šťastný?“

„Divoch…“ Skonštatovala som vecne a Chris sa rozosmial. Zdvihol ma do vzduchu nad seba a krútil sa so mnou a krútil, až som ho musela kopnúť do stehna, lebo mi začínalo byť zle. Kútikom oka som spoza závesov, ktoré oddeľovali scénu od kulís som zbadala vykúkať blonďatú hlavu. Zazdalo sa mi, že sa mračila.

 

„Ďakujem za sukňu, si moja záchrana Ann.“ Povedala som, keď som jej sukňu podávala a obliekala som si vlastné nohavice, ktoré už stihli vyschnúť na radiátore.

„Niet zač…“ Odbila ma Ann neprítomne. „Och a, mimochodom, gratulujem.“ Zvláštne sa usmiala. No nechcela som si hneď nahovárať, že falošne. Radšej som na to prestala myslieť.

 Bolo prevažne ticho. Ešte stále mi totiž v hlave znela jej neúprimná gratulácia. Práve sme kráčali po schodoch lemovaných krútiacim sa zlatým zábradlím, keď Ann znovu rozprúdila debatu.

„Eh…“ povzdychla pre začiatok, „vždy som si Cecil predstavovala ako blondýnu.“ Ohmatala som si svoje čierne kučeravé vlasy a trochu som zneistela.

„Ja som si ju pre istotu nepredstavovala…“ Priznala som, stále zaskočená jej poznámkou.

„No nič,“ vyriekla napokon. „Aj tak budeme blízko seba.“ Usmiala sa, tento krát som si bola istá, že falošne. „Veď vieš, ja hrám Matildu, tú čo ti je vždy za pätami…“ Poslednú polovicu vety povedala nevraživo až mi naskočili zimomriavky. Keď som si k tomu spomenula na Matildu, Cecilinu kamarátku, ako ma sprevádza celým nakrúcaním, trochu som sa striasla.

Potichu som prikyvovala, neschopná vyriecť slova. Vychádzali sme z budovy, kde ma pred limuzínou čakali Chris s Duncanom. Všimla som si, že Ann na Duncana zvodne upierala pohľad, pričom sa on trochu zarazil a hodnú chvíľu na ňu tiež hľadel. Teda až kým som mu drzo neskočila do výhľadu.

Ann chcela ešte niečo povedať, no ja som sa zvrtla a kráčala oproti Chrisovi. Muyera nikde nebolo. Ann nastúpila do strieborného volva, pričom Duncana stále hypnotizovala, stavím sa, že ešte aj spoza dymových skiel.

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Námet 19. Na začiatku bola fľaša minerálky

  • tak ta blondcka to tu asi riadne okorení:D Užasne sa to čítalo:D To s tým režisérovym zadkom bola sranda:D Taká autentika režiséra žijúceho vo vlastnom svete:D Teším sa na ďalší diel. Dúfam, že nebudem čakať dlho:D Múze zdar!:D

  • Tvoj komentár ma naozaj vľmi potešil 😀 som rada, že sa to dobre číta. no… s Ann to ešte bude zamotané 😀 a Muyer… z jeho postavy sa fakt vytešujem, je to taký svojský týpek 😀 šibnutý, možno trochu schizofrenický, ale v hĺbke podstaty správny chlap.
    Tak teda – múze zdar 😀

  • Aj mne sa to veľmi páčilo. Super, že si prihodila ďalšie postavy, to bol dobrý ťah a ešte k tomu sú to také tvárne typy. Teším sa, čo bude ďalej.

    Múze zdar! 😀

  • no to bolo krásne 🙂 :-*

  • booooomba 🙂 je to paradne, majka, uz sa tesim na tu blondavu „hnusobu“ teda-tie jej poznamky, ccc…no reziser je klasik, niekoho mi pripomenul-cest tej pripomienke, spravny chlapik, srandista 😉
    fakt sa tesim na pokracovanie!
    muze zdar a tej tvojej obzvlast ! 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button