Stála si vo dverách

a keď ja zbadal som ťa

najskôr pery naperách

nežne láskal som ťa

dlhý a náročný bol deň

po bozkoch zlízal som

tvoj pot z vlastných pier

a dodnes jeho slaná chuť

na ňu nedá sa zabudnúť

žiadne objatie nie je tak silné

a ak aj, raz každé pominie

pri každom nádychu

cítim tvojho tela vôňu

bránim sa ostychu

bránim sa svojmu bôľu

mal som jedinú sféru stálic

ktorým trónila si vznešená – Ty

bol som neskúsený panic

stratený v pravidlách ruskej rulety

snívali sme so zavretými očami

netušiac, že najhoršie je pred nami

prstami hladil som tvoju nežnú pleť

smerom srdcom mi prikázaným

kde máš jemných chĺpkov spleť

až k miestam tebou zakázaným

snažil som sa prelomiť zákon

a jazykom hľadal som argument

a až tvoj zvodný predklon

ukázal načo slúži môj inštrument

ako v Biblii po starej zmluve

plnej mnohých odriekaní

prišli dohody naše nočné nové

o vzájomnom milovaní

časté prianie nech zastaví sám čas

v jedinom okamihu s tebou

ktorý zažívať chcel som znovu a zas

pochabé prianie pochabého chlapca

ledva stal sa z neho muž

z nevinnej koristi okresala si dravca

pomaly uzavrel sa kruh

ale s darom odhalenia mojich zbraní

darovala si mi v srdci klin

som dravec čo sa novej koristi bráni

a z toho plynie večný splín

vtedy stála si vo dverách

a keď ja zbadal som ťa

s vlastnými slzami až na perách

mocný muž čo vždy ľúbil ťa

dlhý a náročný bol náš deň

hoci po ňom prahnem

dnes javí sa mi skôr jak sen

ale sama chuť tvojho tela

vryla sa do mňa ako hieroglyfy

ani večnosť zabudnúť nedá

na našej lásky čierne apokryfy

už ťa nikdy nestretnem

lebo tak to vždy malo i dnes má byť

hrozne ma bolí, že tomu rozumiem

len úprimne milovať mala si ma naučiť

a svoju úlohu splnila si dokonale

spoznal som všetky tajné zákutia

tajomstvá milovania veľké i malé

ktoré človeku ak raz zachutia

chce ich spoznávať vždy a neustále

mohol by som sa vôbec hnevať

veď treba zažiť aj sklamanie

asi je rad na mne, musím ho ďalej predať

rozprúdiť v iných žilách ľúbenie

a raz dravec dúfam dravca stretne

navzájom svoju lásku si dajú

kruh jedného sa druhým pretne

a nič krajšie už nespoznajú

milovať budú sav živote len raz

od prvého stretnutia

až kým nezanikne zradný čas

…

Dušan Damián

Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com