Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

maria.mazuchova

AUTOR

mariamazuchova

Báseň pre Žanetu

4. apríla 2009 | Autor maria.mazuchova | Počet zobrazení: 1220 | Počet likov: 0

Smiech cez slzy je, keď ťa bolí smiech aj plač.

Usmiata tvár z kameňa, po ktorej stekajú slané prúdy,

niečo v tebe verí na zázrak, čaká na návrat,

na liek toho, čo ťa teraz bolí.

Ako to viem? Slzy máš stále,

a snažíš sa smiať pomedzi ne,

záchvevy smiechu sú však príliš malé,

takže tvoj úsmev akosi nevyznie…

… nemá to čaro, aké mal pred tým

a chýba mi čoraz viac a viac,

lebo s ním čosi zmizlo, ako keď nebdiem, ani nespím,

ako veta bez bodky a ja nechcem, aby to bolo tak.

Smiech cez slzy, alebo slzy cez smiech,

to nie je to isté.

Smiech cez slzy je víťaznejší beh,

slzy cez smiech vidiny polomŕtve, hmlisté. 

 

 

Hľadám ťa všade, aj tam, aj tam. 

 

Samu v pochode za lepším časom,

kde zlomená úspech máš,

či uprostred tisíc, kde však aj smútok zhasol,

nik ti nič nedá, ani zo seba nevydáš. 

 

Teba však niet ani tam, ani tam. 

 

Nie si tak ani stratená, ani zachránená,

zmietaš sa v boji – ešte veľa ťa mrzí.

Nevyčítaj, neplač, nedávaj mená,

potlač svoj smiech cez slzy.

maria.mazuchova
Ďalšie príspevky
Publikovaný v: Kope Vás múza

Komentáre

4 Responses to Báseň pre Žanetu

  • Dušan Damián on 4. apríla 2009 at 6:03

    Zaujimava velmi pekna basen. Pouzila si pre teba menej tradicne zoskupenie versov, ale nejak to k tej myslienke sedi. Priam ako uliate.
    Naozaj pekna basen. 😀

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 4. apríla 2009 at 10:48

    Aj mne osobne sa páči táto báseň, ale to preto, lebo viem, ako presne vystihuje realitu a vlastne to, čo cítim, aj keď sa nemám do toho čo miešať.
    Je totiž o mojej spolužiačke, ktorú mám veľmi rada. niekto si možno povie – a čo tam po spolužiačke, ale pravdou je, že sme sa vždy spolu veľa nasmiali a zabávali, lenže ona sa pred nedávnom rozišla s chlpacom a vzalo ju to, samozrejme. to je normálne…
    No a smiech cez slzy preto, lebo vidím, ako sa to snaží zvládať, chce sa smiať, aj sa smeje, ale KEĎ sa už smeje, cítim, že to nie je to čo pred tým. a za tým jej smiechom sa skrýva bolesť. to ma donútilo napísaať pre ňu báseň. Aby vedela že ju mám stále rada a stojím pri nej 😉
    Emočná chvíľka :D:D:D

    Odpovedať
  • Sara on 7. apríla 2009 at 15:34

    Pekne vyjadrené emócie:D Najviac sa mi páči veršík: "na liek toho, čo ťa teraz bolí.":D

    Odpovedať
  • chudesko on 3. mája 2009 at 12:02

    Hm…
    Veľmy zaujímave…. Pekna báseň, zaujala ma, páči sa mi…:)

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button