Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Denisa

AUTOR

Denisa

Lady Eleanor (8)

„Tá stará striga, urážala ma ako najodpornejšiu spodinu!“ Mirande vrela krv v žilách. Chodila po kuchyni hore dole, rozhadzujúc rukami. Anna ani Delia však nesúhlasili s jej prejavom. Hoci mala lady Eleanor svoje chyby, bola im paňou a ony boli jej slúžky. Ona prikazovala a ony počúvali a plnili príkazy. Tak to bolo zaužívané vo svete dávno predtým, ako sa Miranda narodila. „Najradšej by som ju roztrhla vo dvoje! Potom by som ju rozštvrtila a zakopala v lese, kde by ju lesná zver našla a roznosila všade navôkol!“ kričala. „A vy dve, vy dve čo tu na mňa hľadíte ako na blázna, nikdy ste ma nemali rady! Ste také isté ako ona. Nenávidíte ma! Lenže raz zistíte, kto je Miranda Rocheová, ale už bude neskoro!“ mávajúc Anne a Delii ukazovákom popred tváre, chechtala sa, až jej líca červeneli. „Tá stará striga, tá hlupaňa, čo si myslí, že je paňou sveta! Myslí si, že môže všetkých naokolo urážať! Ale mňa nie,“ krútila hlavou, vlasy sa jej uvoľnili z uzla a lietali jej okolo tváre. „Mňa urážať nikto nebude!“ pozrela na Annu, čakala na jej reakciu. Tá sa však ďalej venovala príprave obeda, dúfajúc, že Mirandu jej hnev čoskoro prejde a bude znova pokoj. Keď Miranda zistila, že u Anny nepochodí, pozrela na Deliu. Deliu nemala rada, vedela, že ani Delia nemá rada ju, no predsa sa na ňu otočila s prosbou. Delia sa usmievala, všetko to brala ako veľmi vydarené divadlo, no keď na ňu Miranda uprela svoj nahnevaný pohľad, úsmev sa jej z tváre rýchlo vytratil. Videla Mirandu nahnevanú už veľa krát, no to, čo videla v jej očiach sa nedalo s ničím porovnať. „Miranda, upokoj sa, prosím ťa. Sadni si, daj si šálku čaju a povedz nám, čo sa vlastne stalo,“ začala pokojne Delia. „Nesnaž sa ma presvedčiť, že som blázon! Nehraj sa predomnou na milú staršiu sestru! Mňa tak ľahko neoklameš falošnou milotou, ako si to urobila s tou starou strigou!“ odvrkla jej Miranda. „Chcem len vedieť, či si vôbec niekedy bola moja priateľka a stojíš teraz pri mne, alebo proti mne.“ „Neviem, čo tým myslíš,“ odvetila Delia a mráz jej prebehol po chrbte. „Nič tým nemyslím,“ povedala jej na to Miranda s miernym myknutím hlavou. Narýchlo si upravila vlasy: „len chcem vedieť, či súhlasíš s tým, že je to nespravodlivé,“ dodala a sadla si za stôl. Chvíľu sedela, premýšľala, potom sa zrazu zdvihla a bez slova odišla. „Bojím sa, že si to dievča niečo urobí,“ zašepkala si Anna pre seba, ale Delia ju začula. Pozrela na dvere, ktorými pred chvíľkou vybehla Miranda, a premýšľala, či by bola schopná ublížiť si. Miranda však mala rada samu sebu viac, ako hocikto iný, koho Delia poznala. Až na lady Eleanor. 

Miranda sa vrátila do domu svojej panej po zotmení. Anna driemala v kuchyni, Delia už spala v ich spoločnej izbe. Miranda potichu prešla okolo Anny, ktorá odfukovala za stolom. Prešla cez jedáleň a zamierila na poschodie, do izby svojej panej. Potichu zaklopala.Lady Eleanor sa konečne podarilo zaspať, keď ju po chvíľke prebudilo zaklopanie na dvere. Netušila, kto to môže byť o takom pozdnom čase, nuž neodpovedala. Začula však, ako sa dvere aj napriek tomu pomaly otvárajú. Otočila sa na posteli a snažila sa zazrieť tvár prichádzajúceho. Na chodbe však bola tma a osoba nemala v ruke svietnik. Nevidela nič, len siluetu ženskej postavy v kabáte. Začala tušiť, že je to Miranda, pretože Delia ani Anna by k nej o takom čase do izby neprišli, ak by čo len slovkom nedali o sebe vedieť. „Lady Eleanor, spíte?“ zašepkala Miranda a pomaly kráčala od dverí k posteli. Lady Eleanor sa zmocňoval hnev, najradšej by vstala a vyhodila Mirandu z izby. No chcela vedieť, čo zamýšľa. Miranda zastala pri posteli a pozorovala svoju paniu. Ticho odfukovala, vyzerala pokojne a milo. „Mrzí ma, ako som sa k vám dnes správala,“ zašepkala Miranda. Dúfala, že ju pani začuje. „Za všetku tú dobrotu a pomoc od vás, nezaslúžili ste si, aby som sa tak správala voči vašej rodine. Prišla som vás poprosiť o pomoc. Lady Eleanor?“ opýtala sa Miranda v nádeji, že jej pani odpovie. Tá však neotvorila oči, len ticho počúvala. „Madam, ide mi roztrhnúť srdce! Viem, nedávno ste od doktora Devineho dostali lieky proti bolesti. Chcela by som vás o ne poprosiť. Len jednu tabletku, aby som upokojila svoje srdce.“  Lady Eleanor by sa bola zasmiala, no nechcela dať najavo, že nespí. Miranda ju úctivo prosí o pomoc? Pripadalo jej to veľmi smiešne a nezvyčajné, v duchu si dokonca gratulovala, že sa jej podarilo zmeniť jej tvrdohlavú povahu. „Vidím, že spíte madam, no ja nemôžem čakať do rána nuž si tú tabletku od vás vezmem, ak dovolíte. Ráno vám to vysvetlím, ráno sa vám úprimne ospravedlním,“ Miranda dokončila svoju reč a zamierila k toaletnému stolíku, na ktorom mala pani uložené lieky. Nebola by fľaštičku našla tak ľahko, keby ju pani nebola v ten deň použila. Otvorila ju a takmer celý obsah si vysypala do dlane. Fľaštičku odložila na to isté miesto, otočila sa k posteli, poďakovala a odišla. Potichu za sebou zatvorila dvere a ponáhľala sa do svojej izby. Lady Eleanor otvorila oči a usmiala sa do tmy. „Vedla som, že dokážem zlomiť každú tvrdohlavú komornú,“ povedala do ticha a slabo sa zasmiala. Otočila sa na druhý bok a zaspala. 

„Dobré ráno,“ pozdravila Miranda Annu a Deliu, ktoré už chystali raňajky pre paniu. Obe na ňu pozreli a čudovali sa úsmevu na jej tvári. „Dobré ráno aj tebe,“ odvetili je spoločne. „Raňajky budú o chvíľku hotové,“ povedala Anna. „Chceš aby jej ich odniesla Delia?“ „Nie,“ odvetila Miranda a naliala ohriatu vodu do krčahu, poskladala teplé uteráky a všetko uložila na veľkú tácku, na ktorej zvyčajne nosievala panej vodu na rannú toaletu. „Odnesiem toto lady Eleanor a hneď sa vrátim pre raňajky.“ Anna začudovane pozrela na Mirandu, ako sa s úsmevom poberá za lady Eleanor. „Asi sa dobre vyspala,“ povedala s úsmevom Delia a odložila mlieko do komory. „Som rada, že je pokojná,“ pridala sa Anna, „myslím, že ak sa k panej bude slušne správať, tá si to s jej prepustením rozmyslí.“ „Neviem, to si o panej nemyslím. Uvidíme, čo sa stane,“ Delia pokrčila plecom a zložila obrúsok na podnos, na ktorý chystala raňajky.

Miranda zaklopala na dvere a vošla, nečakala na pozvanie. Položila tácku na toaletný stolík a zamierila k oknu. Na polceste si to však rozmyslela, pristúpila k posteli a oslovila lady Eleanor tichým hlasom. Keď lady Eleanor začula svoje meno druhý krát, otvorila oči. „Dobré ráno milady. Ako ste sa dnes vyspali? Madam, musím sa vám k niečomu priznať,“ začala Miranda. „V noci som bez pozvania vošla do vašej izby a vzala si liek na srdce, ktorý vám doktor nedávno nechal proti búšeniu srdca. Madam, mrzí ma ako som sa včera správala k vám i k vašej urodzenej rodine. Mali ste pravdu milady, nemám rozum a veľmi ma to mrzí. Celú noc som nemohla spať, preto som bez pozvania vošla do vašej izby a vzala si liek, ktorý mi veľmi pomohol a ďakujem vám zaň. Ak som vám urobila finančnú ujmu, rada vám to vynahradím. Prijmite prosím moje úprimné ospravedlnenie.“ Uklonila sa a zanechala lady Eleanor v nemom úžase. To by na drzú, bezočivú a vulgárnu Mirandu nikdy nepovedala! Pomaly vstala z postele a obliekla si župan. Vo vlnených papučiach prešla k toaletnému stolíku a vzala do ruky fľaštičku s liekmi na srdce. Chvíľu ju držala v rukách a obzerala si ju, potom ju položila na pôvodné miesto. Namočila ruky do teplej vody a rozmočila v nej trochu mydla. Namočila jednu z utierok a umyla si tvár. Potom si na tvár položila teplú utierku a vychutnávala rovnaký pocit, ako každé ráno. Práve vo chvíli, keď odkladala tácku na malý stolík pri dverách, ozvalo sa zaklopanie a vošla Miranda s raňajkami. Položila ich na stolík pod oknom, uklonila sa a popriala lady Eleanor dobrú chuť. Milo sa usmiala a cestou z izby vzala tácku s vodou. Lady Eleanor nevychádzala z údivu. Tuhšie si zatiahla opasok na župane a sadla si k raňajkám. Anna jej pripravila ovsenú kašu, dve hrianky s džemom, teplé mlieko a kanvičku s čajom. Lady Eleanor si na kolenách rozložila obrúsok a pustila sa s chuťou do raňajok. Najprv si dala hrianky, trochu čaju a potom ovsenú kašu. Zdala sa jej trochu horká, tak isto aj teplé mlieko. Rozhodla sa zavolať Deliu a povedať jej, aby mlieko už nepoužili.

Komentáre

3 Responses to Lady Eleanor (8)

  • Nechapem ako si mohla toto dielko, takto pokazit. Ale ze az takto…

    1.apríl. :D:D:D

    V skutocnosti plati opak toho co som povedal. ;D
    Len pokracuj! Nech ta muza kope – alebo cokolvek ine nech ti robi, hlavne nech pri tebe stoji.

  • tak toto mi uz nerob, normalne som chcela zacat citat a zistit, kde som to tak velmi pokazila!!! 😀

  • Súhlas… 😀
    Nabudúce mi to môžeš vrátiť 😉
    Ale veď vieš, že tvoje písanie je super, tak načo stres.
    Smelo pokračuj v písaní kolegyňa!:D:D:D

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button