Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Eerie

AUTOR

Eerie

Samota

Opustili ma, 
no nechali ma žiť.
Radšej umrieť,
ako sama hniť.

Samota ma zožiera,
samovraždu v mysli mám.
teraz len v tmavom kúte,
čakám, kým skonám.

Moje slzy žiaľu,
horkosťou chutia.
Horúce sú a predsa,
ony chladia.

Hľadám nádej,
v zúfalstvo premennú.
Hľadám odvahu,
vyslať výstrahu.

Už nevládzem
sa brániť.
Už nevládzem
útočiť.
Už čakať len…len čakať…

Komentáre

4 Responses to Samota

  • mas len dvanast rokov? tak to je celkom dobre, by som povedala…

  • hmmmm….ďakujem 🙂 Len nad touto básnou som akurát ani moc nerozmýšľala… napísala sa skoro sama 🙂

  • Ja nechapem preco tu vsetci furt vyzdvihuju nieci vek. Ked niekto pise dobre, tak proste pise dobre.
    Ps: Lamanchina pise dobre. :D:D:D

    To znamena pis kym nebudes vyborna, aj tak si tvoje dielka precita s chutou len ten, kto chce. A ja patrim medzi tych labuznikov amaterskej literatury, ktori to citat chcu. 😀

    S pozdravom Dušan Damián. 😀

  • …a take byvaju casto najkrajsie… 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button