Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

yomi148

AUTOR

yomi148

kde sa stala chyba?

>

Normal
0
21

MicrosoftInternetExplorer4

–>

>

/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:“Normálna tabuľka“;
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:““;
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:“Times New Roman“;
mso-fareast-font-family:“Times New Roman“;}

–>

Sedím na zemi pri posteli, zvieram mokrú vreckovku, ktorá
viac mojich sĺz nezvládne a ničomu nerozumiem. Dočerta prečo to urobil?
Prečo teraz? Veď sme boli šťastní. Alebo nie?

Pokúsim sa v sebe potlačiť ďalší záchvat plaču
a rozanalyzovať situáciu. S Rišom sa stretávam dobrý pol rok. Náš
vzťah sme definovali ako „voľný“. Čo v preklade znamenalo, že on sa
nechcel viazať pretože mal za sebou dlhý vzťah a chcel si užívať. Síce
užívať si znamenalo tráviť voľné chvíle, ktoré si občas ukradol na úkor futbalu
so mnou. Bola som od neho o dva roky staršia a všetko v mojej
hlave mi hovorilo, že je choré čo robím, ale ja som sa ho nedokázala vzdať. Veď
sme si úžasne rozumeli a ja som si myslela, že to na lásku stačí.

Spoznali sme sa v lete v detskom tábore kde som
robila každé leto vedúcu. Bolo to úžasné prostredie na nadväzovanie nových
známostí. No v tom čase ma Rišo absolútne nezaujímal. Bol to tuctový chlap
akých behajú po ulici stovky a určite sa za nimi neotočíte. Bol dokonca
rovnako vysoký ako ja s vlasmi ostrihanými na ježka a preboha
o dva roky mladší. A navyše mal ročnú známosť, ktorú ako všade
vyhlasoval neskutočne ľúbil. Prázdniny sa nám skončili a život sa vrátil
do normálnych koľají. Škola, robota, zháňanie kníh, vybavovanie intráku. No ja
som sa v tomto chaose rozhodla si pripomenúť leto a pustila sa do
organizovania chaty kde sme sa mali stretnúť stará parta vedúcich
a zopakovať si besnenie z letných nocí. Nejakým spôsobom sa ku mne
dostalo Rišove icq a tak, že mu napíšem a pozvem ho. No naše písanie
neostalo len pri chate. Zistila som, že sme naladený na spoločnej vlne. Naše
icq rozhovory boli na dennom poriadku a trvali do neskorých nočných hodín.
Poznáte to, keď máte pocit, že ste našli spriaznenú dušu? Že doteraz vám nikto
nerozumel ale zrazu je tu niekto komu stačí jeden váš pohľad a vie
o čom premýšľate. Máte pocit, že sa poznáte celý život a vidí vám do
duše. Tak presne tento pocit som mala keď som bola s ním. Dokázala som mu
povedať veci o ktorých som nehovorila s najbližšími a vedela, že
mi rozumie. Chatu sme začali organizovať spolu a naše spoločné stretnutia
sa znásobovali pod zámienkou potreby vybaviť ešte toľko vecí. No úmerne našim
stretnutiam sa začali znásobovať aj problémy s jeho priateľkou. Zhodou
okolností mala v termíne našej chaty rodinnú oslavu a rozhodla sa ju
uprednostniť. Naoko som smútila s Rišom no niečo v mojom vnútri sa
pohlo a radovalo. Moje organizačné schopnosti sa ukázali ako katastrofálne
keď z pozvaných 20 ľudí sa na chatu dostavilo 6. No na zrušenie bolo
neskoro a tak sme sa my skalní rozhodli čeliť tomuto detailu a hor sa
za zábavou. Alkohol tiekol potokom, nálada bola fantastická, spievalo sa
tancovalo a zbližovalo. Slová boli čoraz horúcejšie, objatie vrúcnejšie
a pohľady spaľujúcejšie. No on ako zadaný a ja ako tá rozumná sme to
našťastie stopli v pravej chvíli. No to horúco medzi nami sa dalo krájať
a ak je skutočne pravda, že existuje nejaká chémia tak u nás bola
badateľná. Bola som jednoducho šťastná a myslela si, že sa nemôže nič
stať. Ale stalo sa. Nedeľu ráno som sa zobudila a on vedľa mňa pokojne
odfukoval. Pousmiala som sa a spomenula si, že by bolo načase začať
s organizačnými vecami okolo chaty. Bolo ju potrebné poupratovať
a odovzdať. Keďže mi chatu vybavil ocko a mal ju prísť aj odovzdať
začala som hľadať telefón, že mu zavolám a sa s nim dohodnem.
Miestnosť som prevrátila hore nohami a telefón našla pod spiacim kamošom.
Oco mi zdvihol asi na piaty pokus.

-prosím?- ozvalo sa zachrípnuto v telefóne.
O ôsmej ešte spal? Prebehlo mi mysľou. Ten totiž vstával so sliepkami.

– čau oci, ja len že kedy dojdeš po kľúče od chaty.

– zavolaj krsnému on po nich príde a odovzdá chatu.

– prečo neprídeš ty? Začala som mať podozrenie že tu niečo
nehrá.

– som v nemocnici, včera mi nebolo dobre.
V okamžiku som sa prebrala a telom mi prešli zimomriavky. Môj vzťah
s ocom je fantastický. Je mi ako najlepší kamarát a brat
v jednej osobe. Bol neskutočne priateľský a žil aktívnym životom. Až
kým mu pred pár rokmi nezistili nevyliečiteľnú chorobu.  Schudol 15 kíl, zostarol, a pred očami
nám unikal. No najhorší bol jeho psychický stav. Odrazu sa začal cítiť
nepotrebný a bezmocnosť upíjať v alkohole. No po rokoch si na chorobu
nejako zvykol a začal sa cítiť lepšie. Všetci sme si mysleli že
z najhoršieho je vonku. Ale vždy pri slove nemocnica ma striaslo.

– čo sa stalo? Bola moja prvá otázka.

– ale nič vážne, som len na nejakých vyšetreniach.

To ma upokojilo a začala som premýšľať ako s tými
kľúčmi od chaty. Rozlúčila som sa s ocom a rozhodla že potom zavolám
mamke čo ako. Snažila som sa pratať, no každý si všimol, že sa so mnou niečo
deje. Bezhlavo som umývala riad, kým sa neozval mobil.   

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button