Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

yomi148

AUTOR

yomi148

Prečo mladí ľudia ignorujú voľby?

 

  Vstúpili sme do dvoch volebných rokov. Už o pár dní si zvolíme hlavu štátu. Bude ňou milý starý pán, či ambiciózna blondína usmievajúca sa z bilbordov? A čo ak prekvapí niekto nový? V magickom roku 2010 skonči Ficova garnitúra. My si v našom malebnom demokratickom štáte budeme musieť zvoliť „zástupcov z ľudu“, aby prezentovali naše potreby (uvedomelé pocity nedostatku). A čo vy? Chystáte sa ovplyvniť dianie na politickej scéne? Alebo ste jedným z tých skeptikov, čo si myslia, že ich hlas aj tak nič neovplyvní?

Tak sa pozrime bližšie na dôvod neúčasti mládeže na takom „podujatí“ ako sú voľby. Dosiahnutie magickej hranice 18 rokov nám okrem možnosti pitia alkoholických nápojov, či vedenia motorového vozidla umožňuje aj účasť na voľbách. Prezidentských, parlamentných, komunálnych. Jednoducho voľbách. No kto z nich po tom túži?

 Mladých to k volebným urnám vôbec neťahá. Nezaujíma ich politika, nudia ich debaty o hospodárskej kríze, daniach či dôchodkoch.   A často ani len nevedia kto o ich živote rozhoduje. Zväčša sa takýto jedinec rozhodne ísť voliť pretože ho presvedčí rodič a zakrúžkuje práve otcovho či maminho kandidáta. Ďalší ide z frajeriny, lebo vau, bol voliť. Ďalší možno videl nejakého politika v televízií, časopise tak prečo ho nevoliť. A obrovské percento si povie: „Načo?“, „Koho?“, „Mňa to nezaujíma.“ A tí ostatní ani netušia, že sa nejaké voľby vôbec konajú. Veď mladí ľudia majú predsa toľko „skutočných“ problémov. Vidia voľby ako niečo čo sa ich netýka. Je to predsa vecou dospelých, tí sa vyznajú. Už si zažili iné režimy, iné vlády tak teda vedia porovnať.

No tí starší si opäť povedia načo, veď mňa sa to už netýka. Som už starí, aj tak to už lepšie nebude. Tak teda kto má ísť voliť? Každý z nás by si našiel množstvo dôvodov prečo neísť. Vo všeobecnosti je u nás pohľad na voľby zlý. Ľudia to berú ako niečo zbytočné, ako niečo čo i tak nedokážu ovplyvniť. Žiaľ Slovák si radšej sadne pred televízor a dokáže  sa neuveriteľne rozčuľovať a pohoršovať nad výrokmi a činmi politikov. Tak prečo teda keď má možnosť niečo zmeniť a zasiahnuť a zvoliť si možno niekoho kompetentnejšieho to neurobí? Pasivita? Nechuť? Zbytočnosť?

 Tak od koho si má potom mladý človek vziať príklad?  Ak nepôjdu voliť rodičia, kamaráti, známy, učitelia tak isto nepôjde ani on. 

 Ale je to správne? Predsa ide o našu budúcnosť, naše okolie, naše životy. Čo ak práve ten môj hlas rozhodne?

Stáročia ľudia bojovali za volebné práva. Nemohli voliť ženy, černosi, menšiny, veková hranica sa neustále posúvala. My sme teraz vo voľbe slobodní a nevyužívame to.  A práve mladí ľudia by mali.  Keď volia rodičia, volia práve za lepšiu budúcnosť svojich detí. Mladí neustále hovoria, že za nich rozhodujú rodičia. Prečo teda neísť urobiť „dospelácky“ ťah? Práve v takýchto chvíľach môžu byť slobodnejší a prispieť k svojej budúcnosti. Možno sa nič nezmení. Ale čo ak áno? Možno práve primátor ktorého som aj ja volil opraví cestu alebo ihrisko. Možno práve môj poslanec neschváli nesprávny zákon.  Nie je to dosť dobrý dôvod ísť k urnám?

Myslím si, že práve väčšia informovanosť, záujem politikov o mládež, lepšie kampane by zvýšili záujem. No politici sa snažia osloviť cieľové skupiny ktorými sú práve študenti, pracujúci a dôchodcovia. Každej skupine sľubujú v predvolebných kampaniach práve to čo týmto ľuďom chýba. Prvovoliči sú pre politikov najzaujímavejší pretože ich politické myslenie sa ešte len kreuje a preto sú najľahšie ovplyvniteľní a najľahším sústom.

Keď už ísť voliť, tak koho? Podľa čoho si vybrať? Toho sympatického, či radšej toho inteligentného? Mladí politici sú húževnatí, ale nemajú ešte toľko skúseností a nevedia v týchto vodách dobre plávať. Tí starí už od štátu „dostali“ čo mohli, tak sa nepretrhnú. Treba sledovať ich programy, sľuby, vystúpenia, dialógy a možno si nechať poradiť od skúsenejších.  Väčšina politikov však v štátnych funkciách už pôsobí dlhšiu dobu, tak by ľudia mohli voliť práve podľa ich doterajších skutkov.

Individuálne starosti mladých a politika sa rozchádzajú. No existuje hŕstka zanietencov, ktorým politika nieje ľahostajná. Mladých trápi hlavne  nedostatok voľných pracovných miest, uchytenie absolventov  či korupcia na školách. Niektorí z týchto ľudí sa dokonca angažujú v rôznych združeniach, spolkoch, či vstupujú priamo do politických strán. No na Slovensku i tak ostáva najväčšou možnosťou ako ovplyvniť politické dianie práve voľby.

Demokracia je vláda ľudu, tak si teda zvoľme z ľudu a voľme ľud.   

    

   

Ďalšie príspevky
    Počet zobrazení: 754Počet likov:
    Počet zobrazení: 524Počet likov:

Komentáre

5 Responses to Prečo mladí ľudia ignorujú voľby?

  • Ja som tiež mladá a ignorujem voľby.

    Viem dobre, prečo. Politika ma jendoducho nezaujíma, pretože ma až na pár výnimiek nezaujímajú nijaké veci, ktoré vymyslel človek. Človek nikdy nebude schopný vytvoriť niečo také fascinujúce, ako príroda. A akákoľvek človekom vytvorená organizácia v porovnaní s tou prírodnou oveľa horšie funguje. Nesledujem politiku, lebo ňou zvysoka pohŕdam.

    Naširoko vyhasujem, že ani nehodlám sledovať politiku bez ohľadu na dopady na mňa. Na ďalšie nezáživné veci už jednoducho nemám čas. Keď sa dovlečiem zo školy zdeptaná ďalším takmer prehratým bojom so spánkom, ktorý som zvádzala na prednáškach, doma ma čakajú dvaja oveľa mladší súrodenci a menší „zverinec“, o ktorý sa treba postarať. Ak mi po tom všektom ešte zostane nejaký ten čas a dokonca aj energia, stojím pred vážnou dilemou, čo s ním: Mám pokračovať v písaní románu, napísať nejaký odborný článok, či sa konečne pustiť do jednej z tých asi desiatich seminárok, ktoré máme odovzdať do konca semestra? Popri takýchto možnostiach nejaké sledovanie politických debát nemá nijakú šancu. A takto to chodí každý deň.

    Volím len preto, pretože ma k tomu zakaždým donútia rodičia. Prosia ma a hrozia až dovtedy, kým sa nepodvolím. Zdôrazňujem, že nie som na to hrdá. Prvýkrát som k volebnej urne prišla so strachom, že snáď nenarobím veľa zla tým, že som zakrúžkovala toho, koho mi nariadili rodičia. Aj keď som vôbec nevedela kto to je. Mená mi nič nehovoria. Horko-ťažko som si zapamätala len čísla kandidátov, ktoré mi rodičia natlačili do hlavy. Šokujúce? Ale je to realita.

    No napriek tomu, že ma rodičia zakaždým k voľbám donútia, neprinútilo ma to sledovať politiku a vytvoriť si vlastný názor, najlepšie (po vzore iných mladých), odlišný od názoru rodičov. Kedy sa politici starali o moje záujmy? Nikdy. Koľko „generácií“ politikov sa už vystriedalo odkedy som začala chodiť do základnej školy, a stále, na základnej, strednej aj vysokej som musela na chodbe obchádzať vedrá, do ktorých kvapkala voda z premáčaného stropu. Nie že by mi to vadilo – v skutočnosti som na základnej tajne dúfala, že tá strecha sa raz prepadne a kým ju opravia, nebudeme musieť chodiť do školy. Nevadia mi ani poničené cesty, pretože nie som šofér, nedostatok voľných pracovných miest, pretože s mojim štúdijným odborom sa tak či tak nikde neuplatním, ani korupcia na školách, pretože ani neviem čo to vlastne je (napriek tomu však stále relatívne úspešne študujem). Stretáva sa politika s mojimi skutočnými záujmami? Nie. Prečo? Vysvetlenie je jendoduché:

    Otázka: Ktorý politik sa bude usilovať o to, aby sa Slovensko dostalo do Európskej kozmickej agentúry?
    Odpoveď: Žiadny.

    A je to vyriešené. Nejdem voliť. Vlastne idem, lebo mi to prikážu rodičia. Ale tí mi aspoň dajú to, čo mi nasľubujú ako odmenu za to, že pôjdem voliť. Politici nie.

  • Súhlasím s tvojím vyjadrením, že všetko čo vymyslel človek je na nič, teda na ho…. Každý krok k tzv. rozvoju techniky je krok od prírody a rešpektovaniu jej zákonov. Tak napr. využívanie slenčnej energie – fotovoltické články – po skončení ich životnosti ekologická katastrofa – použité silne toxické látky pri výrobe. Ale nie o tom som chcel.
    Súhlasím aj s tým a veľmi sa mi páči, ako prezentuješ svoj názor. Politici sú nenažrané prasce blízko pri valove. Dostali sa tam lebo zapadnú medzi ostatné prasce – vrana k vrane – rovný k rovnému. Poctivý človek sa do politiky nikdy nedostane. Nemá taký žalúdok. A ak by sa čo i len začal pockúšať o poctivé riešenia pre poctivých tak veru veľmi rýchlo by ho odtiaľ dostali preč. Skončil by skôr ako začal.
    Ak som pochopil správne oddelila si politiku a prírodu.
    No príroda a politika úzko súvisia – hierarchia – základny zákon prežitia.
    Medzi kráľmi zvierat levmi funguje ostrá politika, hyeny, opice, veľryby, tulene, tučniaci atď.
    Aj v prírode máš špekulantov – kukučka znesie vajce do iného hniezda. Trochu mi to pripomína cigánov. Starajte sa nám o naše deti. Alebo kliešť. Tichý zákerný príživník. Ale chce prežiť. Pyjavica, voš, blcha. Toto všetko je príroda. Len v ľudskej podobe je spojená s technikou – vojna.
    človek nemá prirodzeného nepriateľa a pretu sú na programe vojny a choroby. Ináč by sa naša chúďa planéta preľudnila. Všetko má svoj čas a priestor.

    A na záver: ani ja nejdem voliť a mám o pár rokov viac ako ty. Stoj si za svojím. Rob veci tak, ako ich cítiš.

    Autorovi článku chcem povedať, že táto téma sa sem nehodí. Skôr by patrilá na fórum o voľbách.

  • Zdravím mladú generáciu voličov
    Nemali by ste ignorovať voľby, pretože rozhodujú aj o vás. Nebudete večne deti, študenti a mladí. Čas letí rýchlejšie, ako by sme chceli.
    Myslím si, že aj vy raz doštudujete a budete sa rozhodovať čo ďalej. Odídete z republiky? Dobre. Keď si to povie každý, kto tu zostane? Myslím si, že tí ľahostajní by mali radšej odísť, lebo sú tu len na príťaž. Ľahostajný človek akoby tu ani nebol, len sa vezie a ťaží z toho, čo musia vybojovať ľudia s vlastným názorom.
    Patrím k strednej generácii a nikdy som si nenechala nič diktovať. Ani za bývalého režimu, ani dnes. Kto si dá diktovať od rodičov aj koho má voliť, tak nemá vlastný názor a čo je to za mladého človeka? Prepáč Adhara, ale odporuješ si. Ako vás má rešpektovať okolie, keď počúvate iných, čo máte robiť, čo máte hovoriť a ako máte myslieť! A dostať odmenu za to, že budem voliť toho, koho mi nadiktujú rodičia? No prepáčte, ale čo je toto za postoj?
    Prečo sa vlastne sťažujete, že nič nefunguje, keď vás nič nezaujíma a je vám to jedno?
    Mladí ľudia, nebuďte ako pštrosy, čo pchajú hlavu do piesku! Ak chodíte do školy/práce, aj o nej rozhodujú politici, s ktorými nechcete mať nič spoločné. Politika je panské huncúctsvo, ale bez nej nefunguje žiadny štát. Nechcem sa nikoho zastávať a máte pravdu, táto  debata sem nepatrí. Ale ako chcete žiť, keď vám je všetko jedno? Len prežívať zo dňa na deň? Nejako prežiť deň v škole/práci a potom sadnúť za comp a brúsiť po nete, však nejako bude?
    Tak ste ma ako mladá generácia veľmi, ale veľmi sklamali. Nechcem sa dotknúť všetkých, len tých ľahostajných. Aký má kto postoj k voľbám, taký má aj k životu a ľuďom vôbec.
    Každá nová generácia, nová krv, je tu nato, aby priniesla niečo nové, niečo prevratné. Čo sa chystáte priniesť vy? Podľa rečí súdim, že nič. Načo študujete, keď vám je jedno, čo tu bude o pár rokov? Len aby ste študovali? Načo žiť, veď aj tak umrieme!
    Naša generácia tu nebude večne a kým pochopíte, že aj vy musíte niečo urobiť, možno bude neskoro.
    Že vás nudia reči dospelých? Aj mňa vo vašom veku nudili a preto som ich nepočúvala a riadila som sa vlastným rozumom, čo robím dodnes. Ak chcete prežiť vo svete, ktorý je tu dnes a bude aj zajtra, tak musíte zaťať zuby a boriť sa s prekážkami a nie stále fňukať a hovoriť, že všetko je zbytočné. Keď budete stále dookola počúvať niektorých dospelých, /častokrát neschopných/ že nič nefunguje a škoda námahy, tak sa vám naozaj nič nepodarí.
    Človek počas svojho života musí zažiť veľa odriekania, aby po dlhom čase mohol povedať, že sa mu splnilo aspoň niečo, čo si vysníval ako dieťa, alebo mladý človek. Ak vám niečo spadne do lona samo, tak sa z toho ani nemôžete tešiť. Overené stáročiami.
    Čo potom chcete ako mladá generácia robiť? Rada by som to vedela. Politika vás nezaujíma – ani mňa – ale trochu by mala. V socializme bola jedna strana, ktorá o všetkom rozhodla a bolo po paráde. Lenže dnes je iná doba. Ak aj vy dovolíte, aby stále boli pri válove tí istí, /len preto, že vás to nezaujíma a je vám to jedno/ tak sa na Slovensku NIKDY NIČ NEZMENÍ.
    Aj vašou zásluhou sa nič nezmení. Veľa politikov nemá čo povedať ani mojej generácii, nie to ešte vašej, ale aj vďaka vám, ľahostajným ľuďom, tam stále sú! A budú tam ešte dlho, keď nič neurobíme!
    Bojíte sa robiť zmeny? Bojíte, lebo na to treba odvahu, ktorú mnohí nemáte. Keby nie, tak vás počuť, myslím mladú generáciu, všade tam, kde sa o niečom dôležitom rozhoduje. Ale vy ste ticho a mudrujete tam, kde je to s prepáčením prd platné. Na internetových fórach, v krčmách, alebo doma. Načo? Tam je to zbytočné, tam sa nič nevyrieši! Prinúťte politikov zmeniť zákony! Svojím tlakom, verejnou mienkou. Príkladným životom a silnou osobnosťou. Ale to asi chcem veľa. Byť osobnosťou s vlastným názorom je ťažké a namáhavé, ľahšie je skryť sa v dave za niečí názor.
    Ak odídete do zahraničia kvôli práci, myslíte si, že tam sa budete mať lepšie? Možno finančne – niekde možno áno – ale stále tam budete cudzincami. Teraz prichádza váš čas, aby ste rozhodli o vašej budúcnosti! Ako sa rozhodnete, tak sa budete mať. Dospleácky život to nie je len možnosť piť verejne alkohol, chodiť tam, kde chcem, ale dospelosť je hlavne o zodpovednosti a odriekaní.
    Ja som si splnila niektoré detské sny ako žena stredného veku. Aj ja som bola nešťastná, že moje sny stále ostávajú snami. Ale nenechala som sa odradiť ničím a nikým, ani "dobre mienenými radami múdrych dospelých". Slová, že "trpezlivosť ruže prináša" sú v mojom a nielen mojom prípade viac ako pravdivé.
    Možno som nudná a trápna, ale rozčuľuje ma postoj "Ja nič, ja muzikant."

  • hoci to znie zvláštne, ja naozaj prežívam len zo dňa na deň. A študujem len preto, aby som dačo študovala. O svojej budúcnosti neviem nič. Ale nechcem odísť do zahraničia. Z jednoduchého dôvodu, neviem nijaký jazyk… dobré vyhliadky, však?

    Ale trvám na svojom. Nebudem sa nútiť do ďalšej veci, ktorá sa mi hnusí, lebo v živote ich robím akurát tak dosť. Alebo sa niekto ponúka, že mi bude robiť protokoly, písať seminárky a učiť sa za mňa na skúšky? Len v tom prípade budem mať dosť času aj na také hlúposti, ako je politika.

    Môj postoj však v žiadnom prípade neznamená, že by som si nechala od rodičov diktovať či že nemám vlastné myslenie. Ale človek môže mať názor len na to, v čom sa vyzná. Ak je nútený robiť rozhodnutia v oblasti, do ktorej sa nevyzná, ktorá ho nudí alebo ktorá sa mu hnusí, nikdy z toho nevzíde nič dobrého. Skutočne nikdy. Viem, že vo voľbách by som narobila viac škody ako úžitku a preto chcem pokorne zostať tam, kde patrím. Že nakoniec vždy podľahnem rodičom, ktorí to do mňa hustia zo všektých strán? Nuž, spomínala som, že na to nie som hrdá. Ale našťastie ide len o otázku, ktorá mi je ľahostajná. Keby išlo o niečo skutočne závažné, kde mám opačný názor, napríklad – vymyslím si také úplne sci-fi – keby ma nútili ísť na potrat a ja by som nechcela, nedostali by ma tam ani buldozérom.

    Som ľahostajná k vlastného životu? Áno, do istej miery osm. Priznávam to bez mučenia. Chcela by som na svete zmeniť veľa vecí. Ale všetko sú to veci, ktoré nikto, zdôrazňujem nikto na svete, a už vôbec nie nejaký politik, zmeniť nedokáže.

  • Máš pravdu v tom, že to nedokáže jeden človek. Ak by mi niekto vravel, že dokáže zmeniť svet rozhodne by som mu neveril, ale pri skupine ľudí, by som už o ich sile začal premýšľať. Kedysi som napísal básničku – Všetko sa dá. Stále tomu verím. Dokonca si myslím, že človek dokáže pokoriť aj prírodu, ale človek v zmysle ľudstva. Len ak by sa spojili davy – všetci, len vtedy by sa diali aj zázraky.

    Tiež si myslím, že tento článok sem nepatrí. Nehodí sa sem, ale určite by sa o tejto téme mali viesť diskusie na iných fórach a na verejnosti. 

    V zásade si ale tiež myslím, že hoci sa situácia zlepšila oproti minulosti, stále v tej ponuke čosi chýba.

    Len toľko som chcel.  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button