Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Obyčajný príbeh zlomeného muža – 3.časť – Romana

„Pomôžem ti?“ Opýtal som sa po chvíľke váhania toho nádherného dievčaťa, ktoré stálo pred regálom s hračkami v hypermarkete Tesco v Petržalke a naťahovalo sa k najvyššej polici.

„Prosím?“ Strhla sa a otočila sa na mňa. Jej svetlohnedé, skoro ryšavé, vlnité vlasy, ktoré jej siahali až pod ramená, dali vyniknúť jej bledej, prekrásne zaskočenej tvári. Keď na mňa zasvietili jej prenikavé zelenkavé oči, ktoré v svetle neónov chytali šedý odtieň, takmer som stratil reč. Ale keď som už nazbieral odvahu osloviť ju, nemienil som to nechať len tak.

„Pýtal som sa či ti nemám pomôcť.“ Povedal som s úsmevom mierne ostýchavo, ale to napätie v žalúdku, ktoré mi pohľad na ňu spôsoboval som rýchlo tlmil.

„Ó, to netreba. Len pozerám, čo majú nové.“ Odvetila a zasmiala sa.

Ten smiech sa mi vryl hlboko do mozgu, srdca aj duše. Vedel som, že to nesmiem nechať len tak. Bola dokonalá. Nepokračovať, by bol hriech.

„To je škoda, už som sa potešil, že ti môžem byť užitočný.“ Povedal som stále s úsmevom a nedbalo som zaklonil hlavu, až kým som neucítil kapucňu svojho pulóvra.

„A prečo mi chceš byť užitočný?“ Opýtala sa, a aj ona sa usmiala ale oveľa šibalskejšie, než som to kedy dokázal ja.

Stalo sa to. Cítil som to. Preblesla medzi nami iskra. Dostal som chuť vložiť sa do toho. Dostal som chuť šokovať.

„No… Keby som ti bol užitočný, možno by si neodmietla zostať v mojej prítomnosti, ak by som ťa o to požiadal.“ Odvetil som s úsmevom a pristúpil som o krok bližšie.

Neustúpila, naopak vystrúhala ešte väčší úsmev, ktorým odhalila svoje zuby. Zjavne ju moje vystupovanie rozosmievalo.

„A ty by si zostal v prítomnosti neznámeho, len preto, že ti bol užitočný?“ Opýtala sa a smiech mala na krajíčku.

„Prepáč! Volám sa Dušan. Dušan Damián. Teraz snáď už nie som celkom neznámy.“ Povedal som, pričom sa na mňa razom skúmavo zahľadela a hrýzla si spodnú peru.

„No?“ Ozval som sa, lebo ona bola stále ticho a spýtavo som zodvihol obočie. Začala sa nahlas smiať. Pocítil som nervozitu a trochu ma to zmiatlo.

„Len neurob blbosť!“ Pobádal som sa sám v hlave. „Neurobnič až príliš bláznivé!“

„Prepáč, ak som ťa zaskočil! Ja len, že… nestáva sa každý deň, že by som uvidel tak nádherné dievča ako si ty. Proste, takú situáciu som musel využiť.“ Vysypal som zo seba a vtedy sa prestala nahlas smiať akurát jej ústa znova stuhli v tom jej šibalskom úsmeve.

„Kurnik! To bolo asi moc.“ Povedal som si v duchu.

„Ja neviem, teda… Sebavedomie ti nechýba.“ Povedala a stále sa usmievala.

„Hej, to máš pravdu. Mne skôr chýba spoločnosť. Možno by si mi mohla pomôcť.“ Povedal som a už som si myslel, že som to skutočne prepískol.

„A keby som ti povedala, že zostanem v tvojej prítomnosti, kam by sme zašli?“ Opýtala sa a až teraz som si plne uvedomil, že ju takéto doťahovanie baví. Sršalo to z jej šibalskej tváre. Vystrúhal som taký úsmev od ucha k uchu, aký sa len dal. Takmer akoby si moja tvár robila, čo chcela.

Rozhodne si nemohla nevšimnúť, ako ma jej otázka potešila a myslím, že jej oči sa tiež zaleskli radosťou a rozhodne tou dávkou šibalstva.

„Myslím, že by sme si mohli niekam sadnúť. Niekam, kde by sme sa trochu bližšie spoznali.“ Povedal som ponúkol som jej svoju dlaň.

„Ty asi nerád strácaš čas?“ Opýtala sa a pristúpila o krok bližšie.

„Čas je vzácny a ja ho mám vždy menej než ostatní.“ Odvetil som trochu tajomne. To ju trochu zaskočilo a pozrela sa na mňa vyplašene.

„Neboj sa! Nemám smrteľnú chorobu, len žijem veľmi nabitý život.“ Odvetil som a začal som sa smiať, no ona sa zamračila.

„Prepáč! Dúfam, že to neznamenalo, že si zmenila svoje rozhodnutie?“ Opýtal som sa s náznakom paniky v hlase i v tvári.

„Ja som sa ešte nerozhodla. Stále sa rozhodujem.“ Odvetila pre zmenu vážne a zadívala sa mi do očí.

„Uf! Je tov keli. Táto baba je dobrá. Vie si slová vychutnať.“ Pomyslel som si no ešte som sa nevzdal.

„A čím by som ťa mohol presvedčiť?“ Opýtal som sa a vzápätí som s úsmevom dodal: „Vieš, normálne som normálny, ale teraz mnou lomcuje zúfalá snaha o zblíženie sa s tebou.“

Začala sa prenikavo smiať.

Mal som pomerne chladnú hlavu, ale pomaly som si začínal uvedomovať, že keby som sa neovládal tak by som bol značne nervózny.

„No, tak kam ma to vezmeš? Dušan?“ Opýtala sa a pokývala hlavou.

„No… Čo tak na jednu studenú Colu? Mimochodom, ak sa smiemspýtať, ako…“

„Romana. Volám sa Romana. To si chcel, nie?“ Usmiala sa.

„Uf, vieš čítať myšlienky. Začínaš sa mi páčiť čím ďalej tým viac.“ Povedal som a prehodil som ofinou doprava.

„Len nepreháňaj, dobre!“ Povedala a začala sa chichotať.

 

 

„No a vlastne takto som stretol, Romy.“ Povedal som Šimonovi. „Bolo to vcelku milé stretnutie. Ty si číslo, inak.“ Povedal Šimon a zasmial sa.

„A čo bolo ďalej?“ Opýtal sa znovu Šimon a neskrýval zvedavosť.

„No po Cole sme sa dlho prechádzali po okolí. Odprevadil som ju domov. Bývala v obytnom bloku neďaleko. Vieš, v tých, čo sú okolo Tesca.“ Odvetil som.

„Jasne, jasne…“ Pritakal Šimon.

„A ešte vtedy sme sa pobozkali. Bol to pekný deň. Škoda, že som musel vyvinúť takmer nadľudské úsilie, aby som stihol autobus domov.“ Musel som sa vtedy zasmiať, keď ma nakoniec napadlo práve toto.

„A kto bozkal prvý?“ Vyzvedal Šimon.

„Hm, vieš, že ani neviem. Ba! Viem. Bol som to asi ja.“

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

9 Responses to Obyčajný príbeh zlomeného muža – 3.časť – Romana

  • Veľmi dobré čítanie:D Asi tu budem sedieť do večera, kým nedôjdem k aktuálnej časti:D

  • Strasne sa tesim, ze ta to zaujalo.
    Po pravde vela ohlasov som na toto ani necakal.
    Takze kazdy jeden je pre mna velkym darom. ;D

  • ja sa k aktualnej casti dnes uz nedostanem (no viete, niektori su este stale pod nadvladou rodicov, ktori sa nazdavaju, ze aj cez prazdniny treba ist skoro do postele…vraj sa potom skor vyliecim…ehm…), takze sa uz tesim na zajtra rano..:D

    a zrazu jaky zlaty, ked spoznal Romanu…:P

  • :D:D:D
    Platón tvrdil, že cnostný človek má zlato v duši…
    Ale muži tú dušičku pretŕčajú len keď chcú zaujať. ;D
    Múze zdar!

  • Je to super! Začala som to čítať od začiatku až teraz, zaujala ma posledna cast a zistila som ze to je len pokracovanie pribehu 🙂 Cez deň som sa pristihla ako rozmýšľam nad hrdinami príbehu… vážne ma to dostalo. Vďaka Dušan!

  • Dnes som mal taký dosť… no o tom potom, deň. 😀
    Ale teraz si ma neskutočne potešila.
    Veľmi sa teším, že sa ti to páči. 😀

    A len tak mimochodom, konečne si sa tu ukázala aj ty. Už som si myslel že si enigmu opustila. Tak som rád, že tomu tak nie je. 🙂
    Takže dvojité potešenie. 😉

  • Tak to ma mrzi, že si mal blbý deň… ale veď vieš, raz je človek hore, raz dole… isto to poznáš. A vážne je to dobré… hmmmm, si naozaj profík. Aspoň podľa mňa.

    A máš pravdu, na enigmu som trošku zabudla, ale bola to chyba 🙂 Teraz musím všetko dohnať, mám tu toho dosť na čítanie 🙂

  • Hej, to poznam. 😉
    Ešte raz vďaka
    Tak poviem len: Vitaj nazad! A opäť čítaj, píš a cíť sa tu dobre. 😉

  • Dakujem, určite budem 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button