Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Denisa

AUTOR

Denisa

Lady Eleanor (6)

Po obede, ktorý jej Delia priniesla do pracovne, zostala ešte sedieť v kresle a čítať. Podarilo sa jej trochu odreagovať a uvoľniť. O hodinu príde jej sestra. Dúfala, že príde aj s manželom, pretože v tom prípade by sa ich konverzácia uberala prijateľnejším smerom. Nemusela by sa báť a tŕpnuť nad kým, kedy sa jej drahá sestra pustí do vyratúvania svojich spoločenských úspechov a nových, významných známostí. Rozhovor by sa upriamil na svetový obchod, kultúru a divadlo, a na záver by sa možno dotkli aj politickej témy. S lordom Dillonom sa dalo hovoriť o všetkom, bol to veľmi inteligentný a vzdelaný muž. Lady Eleanor sa občas zamýšľala nad tým, ako niekto tak inteligentný, môže žiť s jej sestrou. Nikdy sa však takým myšlienkam nevenovala dlho. Nebolo to vhodné a vlastne ju to ani veľmi nezaujímalo, vždy ich nechala vytratiť sa z jej mysle.

Netrvalo dlho a začula klopanie na vchodové dvere. Potom začula kroky, a hneď na to dva hlasy. Svoju sestru a Deliu. Povzdychla si a poskladala noviny na úhľadnú kôpku. Nevstala však od stola. Čakala, kedy Delia usadí jej sestru v knižnici a príde jej oznámiť, že návšteva už čaká. Lady Eleanor až vtedy neochotne vstala z kresla, uhladila si vlasy, oprášila šaty a vykročila z pracovne. “Vitaj, sestra. Ako sa dnes máš? “ pozdravila a narýchlo podala sestre ruku. Neobjala ju. Nikdy to nerobila a ani nechcela. “Mám sa dobre drahá Eleanor, tešila som sa na dnešnú návštevu. Mám kopu noviniek!” Lady Eleanor pozrela na lady Margaret, ktorej na tvári pohrával posmešný, neúprimný úsmev.“Skôr ako ma začneš nudiť svojimi hlúpimy rečami, chcem sa ťa niečo opýtať,” povedala jej lady Eleanor. Lady Margaret sa trochu pomrvila na stoličke, ale úsmev jej z tváre nezmizol. Bola zvyknutá na správanie svojej sestry, “O čo ide?” “Pamätáš sa na Mirandu? Moju komornú, “ začala lady Eleanor. “Pravdaže si to dievča pamätám, nie som predsa senilná, “ odvetila Margaret uštipačne. Lady Eleanor to ignorovala. “Prepustila som ju z mojich služieb. Také nevychované dievčisko tu nechcem. Chcem sa opýtať, či niekoho nepotrebuješ do svojho domu. Áno, či nie, vlastne na tom ani nezáleží, no rozhodla som sa opýtať.”  Lady Margaret sa hrdo vystrela a uhladila si sukňu. Až keď podľa nej prešlo dosť času, ktorý by potrebovala na rozhodovanie, zdvihla pohľad k svojej sestre. “Mrzí ma to, ale nepotrebujem nikoho.” Lady Eleanor jej hranému smútku v hlase, a tuhému premýšľaniu neuverila, “To je v poriadku, nájde si niečo iné.”

Ozvalo sa zaklopanie na dvere a vošla Delia. “Madam, môžem servírovať čaj?” opýtala sa. Lady Eleanor sa usmiala. Pravdaže môžeš, je to ako dar z nebies, povedala si v duchu. No Delii venovala len krátke áno. Delia sa vrátila do kuchyne a pripravila sendviče s tuniakom a šalátom, nakrájala brusnicový koláč a pripravila čaj. Všetko si uložila na vozík a vrátila sa do knižnice. Keď opäť zaklopala a vošla dnu, mala pocit, že sestry sedeli v tichu a čakali na jej príchod. Rozložila teda obrúsky na stôl pri okne, kde obe dámy sedeli a naservírovala im občerstvenie. Odstúpila do kúta, aby si mohli jedlo nerušene vychutnať. Čakala na pokyn, keď bude môcť odniesť zo stola a nalievať čaj. Medzitým pozorne sledovala obe sestry. Jedna z nich sa venovala svojmu sendviču, nevnímajúc okolie. Tá druhá len zťažka prehadzovala sústo v ústach a popritom pozorne sledovala tú druhú. Sedela rovno, takmer sa neopierala o stoličku. Pohŕdavo sledovala osobu oproti sebe. Potom nonšalantne položila nedojedený chlieb na tanier a utrela si ústa vreckovkou. “Veľmi chutné, “ povedala a zatvárila sa prehnane milo. “Drahá Eleanor, myslím, že čaj mi padne vhod. Dúfam, že ma aj dnes prekvapíš nejakým írskym zákuskom,” dodala  a pri spomenutí írska sa nebadane striasla. Nevľúdne správanie a nenávisť voči írom prechovávali v rodine už dlhé roky. Lady Eleanor na jej uštipačné poznámky nereagovala, natiahla sa pre ďalší sendvič. Na to jej sestra prevtátila oči a oprela sa do kresla. “Eleanor, prestaň sa správať ako decko. Sme predsa sestry, dokedy ma chceš nenávidieť? Dokedy chceš ešte pokračovať s touto fraškou?!” zložila si ruky do lona a gánila na svoju sestru. “Margaret, ty sa správaj ako dáma! “ lady Eleanor odložila chlieb na tanierik a pozrela na svoju sestru. Delia si všimla zlosť v jej očiach, hoci stála obďaleč. Mala lady Eleanor rada aj napriek všetkému, čo o nej kedy počula. Správala sa k nej milo a tak sa správala aj lady Eleanor k nej.

“Margaret, ako sa má tvoj manžel? “ zmenila tému Eleanor. Vždy to robila, keď o niečom nechela hovoriť, keď nemala dobrú náladu. Jej sestra sa zatvárila začudovane a pozrela na Deliu, ktorá stála pri dverách a hľadela do zeme. “Eleanor, nechaj naliať čaj a potom sa porozprávame,” zašepkala. Lady Eleanor kývla na Deliu, ktorá vykročila k stolíku, naliala obom dámam čaj do šálok a odišla. “Eleanor, som celá nesvoja! Nikdy som ťa nežiadala o pomoc, a vlastne ťa ani teraz nežiadam o pomoc, “ rýchlo sa opravila Lady Margaret Dillonová, “možno mi postačí tvoja rada. Môj muž sa asi zbláznil! V poslednej dobe nehovorí o ničom inom ako o smrti. O tom, čo mám urobiť, ako mám všetko zariadiť a ako mám potom žiť. Nikdy som ho nevidela chorého, nemá nijaké problémy, nijakých nepriateľov. Čo si o tom myslíš?” Lady Eleanor sa ledva zdržala smiechu. Aká je len jej sestra hlúpa. Pravdaže nevidela svojho muža nikdy chorého, pretože sa o neho nikdy poriadne nezaujímala! Eleanor si pamätala veľmi ťažký zápal priedušiek, ktorý musel lord Dillon preležať v posteli, a bolo to len nedávno. No jej sestra si to nepamätala! A Lord Dillon mal tiež už svoje roky. Pomaly sa blížil k sedemdesiatke, jeho manželka nebola oveľa mladšia, no nikdy si to nechcela priznať. Hoci sa rada ľutovala a rada robila z malých problémov veľké, nikdy nikomu nechcela priznať svoj vek.

“Myslím si o tom, že by si mala prestať rozprávať hlúposti a zamyslieť sa nad tým, čo budeš robiť, keď naozaj umrie. Nie je predsa najmladší, aj on je len človek, ktorý starne. Mala by si sa pozrieť aj na seba!”   Lady Dillonová zavrtela hlavou, až sa jej posunula spona, ktorou mala zopnuté vlasy do pevného uzla. “Ja sa na seba pozerám častejšie ako ty, drahá sestra. To by si sa radšej ty mala pozrieť na seba a konečne sa trochu pozbierať! Vyzeráš ako starena.” Lady Eleanor ani nemyklo. Malicherné správanie jej sestry nebolo pre ňu nič nové. “A ako sa máš ty,“ zmenila tému, hoci ju odpoveď na otázku, ktorú položila, vôbec nezaujímala, “Dúfam, že ti zdravie slúži.“ “Ach, “ ustarostene sa chytila za čelo jej sestra. “Drahá moja Eleanor, ani celý deň by mi nestačil na to, aby som ti vymenovala neduhy, ktoré ma v poslednej dobe trápia,” naklonila sa k nej a zašepkala : “Mám pocit, že tu nebudem dlhšie ako môj manžel.” Na to sa zatvárila úplne vážne a s pokyvkávaním hlavy sa oprela do kresla. Lady Eleanor vynakladala veľa síl, aby sa nerozosmiala. Konečne povedala jej sestra niečo, čo stálo za to  zamyslieť sa nad tým! “Pamätáš sa na ten hrozný zápal pľúc, ktorý som nedávno prekonala? “pokračovala tlmeným hlasom lady Dillonová. “Mám pocit, že odvtedy sa mi ťažšie dýcha. Akoby mi medveď sedel na prsiach. Hlavne večer, keď sa po toalete uložím spať. Už som chcela volať doktora, ale bola som veľmi zaneprázdnená, a nechcela som nikoho vystrašiť.” Lady Eleanor sa natiahla za šálkou a priložila si ju k ústam, aby zakryla úsmev.

Jej sestra mala za mlada útlu, pružnú postavu. Bola vzorom mladých dám, ktoré sa obliekali a česali ako ona, snažili sa kráčať svižne a elegantne, ako ona! Bola vítaná na každom večierku. Lady Eleanor počas svojho života nenavštívila toľko večierkov, koľko jej sestra navštívila počas jedného mesiaca. To však bolo dávno. Teraz z krásnej lady Dillonovej zostala už len lady Dillonová, ktorá si starobu nechcela pripustiť a náramne tým rozosmievala svoju sestru. Lady Eleanor si hneď jej ťažobu na pľúcach vysvetlila po svojom. Kilá, ktoré jej sestra za posledný rok pribrala sa odzrkadlili na jej kondícii. Nemala však v úmysle jej to povedať.  Chlipla si z čaju a uložila šálku späť na tanierik. “Každý máme svoje trápenia. Nemyslím si, že na ťažobu na hrudi pred spaním by si umrela.”  Lady Dillonová otvorila ústa, aby niečo povedala, no ozvalo sa zaklopanie na dvere a lady Eleanor hneď odpovedala. Vošla Delia a oznámila návštevníka. Lady Eleanor ju obdarila veselým úsmevom, keď sa dozvedela, že hosťom je sám lord Dillon. Hneď prikázala Delii, aby ho uviedla a priniesla ďalšiu šálku a tiež viac brusnicového koláča.

Komentáre

3 Responses to Lady Eleanor (6)

  • .“Skôr ako ma začneš nudiť svojimi hlúpimy rečami, chcem sa ťa niečo opýtať,” Drsné :D:D:D
    No som zvedavá čo ten starý Dillon. či sa ozaj zbláznil. Inak, Denka ty máš pekný štýl písania, tak sa teším určite na niečo čo príde po Lady Eleanor 🙂 niečo „fresh“. a ako to ide s tou súťažou ak sa smiem spýtať…
    Nech ťa múza kope 😉

  • Môj názor na Lady Eleanor:
    Je to super napísané. Páči sa mi cesta – línia po charakteroch.
    Je to príbeh na vyplnenie času. Škoda že si ten čas musím najskôr pracne hľadať. 🙁

    Ale nevadí, hlavne píš ďalej! nech ťa múza neopúšťa, lebo zatiaľ píšeš skvele. ;D

    S pozdravom Dušan Damián. 😀

  • daaavno som tu nebola…

    co sa tyka pribehu-som strasne rada, ze sa vam paci…onedlho to vyvesim cele…dufam…

    sutaz? hm…zatial som este nic neposlala,ale skusim, a ty?…teda a vy?:)

    dakujem za vase uznanie, budem sa snazit pisat dalej,a planujem aj nieco „fresh“,aby som isla s dobou…

    p.s. vidim,ze tu mate kopu novych vyveskov,dufam, ze si uz coskoro najdem viac casu,aby som si ich precitala!

    nech nas muza aj nadalej poriadne inspiruje;)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button