Včera som videl vánok.
To lístie ho prezradilo,
ako staručkú pani povzdych.
Taký povzdych, ako keby sa chystala
na dlhý spánok.
To videl som vánok,
bol ako podvečer niekedy v lete,
či skôr na sklonku leta,
taký zvláštny vánok,
že to lístie len jemne sa vznáša,
že nelieta.
Že je skoro nemé,
že ešte nespí, len drieme.
Mám taký pocit,
čo oklamať sa nedá,
pocit na ktorý neodpovie
žiadna veda.
Ako tá staručká pani, málo čo kúpi
a nič nepredá.
A mala by čo. No nedá.
A tak veľa si vezme, čo málokto vie.
A vraj truhla kapsu nemá.
Pre niektorých áno,
pre iných nie.
To kapsa plná vôní, farieb,
plná slnka a snov,
plná zvukov a prekrásnych slov.
Včera som videl vánok,
zasa ho lístie prezradilo.
Je to ozaj veľmi pekné, ľubo. páči sa mi táto báseň… naozaj. je taká záhadne jasná, neviem to vyjadriť 😀
Nech ťa múza kope 🙂
No, to „záhadne jasná“ to je zvláštny výraz. A som rád, že sa ti to páči. Len tak trochu ma slečna múza prikopla.
No musim povedat, ze toto vnimam osobne, ako tvoje najlepsie dielo z tu zverejnenych. 😀
Naozaj sa mi to pacilo. Dokonca ma to jemne inspirovalo. 😀
Nech ta muza poriadne nakope nabuduce! 😀
daj vedieť ak vytvoríš dielko, že to je aj možno mojou zásluhou. Budem potešený .)