Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

maria.mazuchova

AUTOR

mariamazuchova

Výkrik voskovej figuríny

23. februára 2009 | Autor maria.mazuchova | Počet zobrazení: 1449 | Počet likov: 0

Pravda je ako výkrik voskovej figuríny,

je ten, čo túži chodiť, no má zlomeniny,

je obrovskou túžbou ukázať sa svetu,

a sama pravda túži vysloviť pravdu.

Jej slová sú však mŕtve,

poctivo ukryté.

A niet proroctva o tom, koho práve osvieti,

niet proroctva či v nebi, a či v podsvetí.

Načahuje sa, svoje biele ruky neživé,

strká nám pod nohy kamenné tabule,

na ktoré však svojou silou nedočiahneme,

iba čo ich podrážkami topánok

došliapeme, dolámeme!

A táto mŕtvolná atmosféra šíri sa svetom,

ponúka sa vedcom, ponúka sa deťom,

siaha k veciam zložitým i jednoduchým,

vkradne sa i k tomu, čo je duchom neprítomný

a nik nevie

kde vlastne je

pravá pravda.

Čo to potom za zbraň

vytiahol na nás Pán?

Všetko skúmajte,

pravdu hľadajte.

Budem veľký pohan, keď sa spýtam kde?

Nech mi povie smrteľník, čo s istotou to vie.

Pravda vraví o klamstve,

klamstvo klame o pravde,

jedno druhému navzájom je kat,

akoby bolo klamstvo pravde brat

a zároveň vrah.

 

Kto vymyslel túto hru, či netreba sa báť?

Keď nám jeden inštitút snaží sa diktovať? 

 

Čo tak dávny asketizmus? 

 

Keď svätý Svorad žil z jedného orecha na deň,

tvrdo pracoval, zotínal za pňom peň

vo svojom vzácnom kresťanskom myslení,

že sa snáď Bohu priblíži v trýznení.

A tej doby ľudia svätým ho nazývali,

o tisíc rokov na to však po čele si ťukali.

Dnes už i v kresťanstve iná móda platí:

Asketizmus je zastaralý a veľmi prehnaný.

 

Kto to však povedal svätému Svoradovi?

Nik. Lebo vtedy tak učili, jak byť Bohu milý. 

 

To preto otázka, kde je vlastne pravda?

Žiaden si ju nezodpovie – tá sa v nebi hľadá. 

 

maria.mazuchova
Ďalšie príspevky
Publikovaný v: Kope Vás múza

Komentáre

8 Responses to Výkrik voskovej figuríny

  • Dušan Damián on 24. februára 2009 at 13:57

    Pekné dielko, rovnež trochu filozofické. Ale naozaj krásne napísané.
    Nech ťa múza kope a nikdy neprestáva!;-)

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 24. februára 2009 at 18:22

    vďaka za komentár…
    potešil

    Odpovedať
  • lubo on 24. februára 2009 at 19:32

    Aké je to zvláštne. Nechodím na tento blog dlho, ale je tu zopár skalných. Najčastejšie Majka, Dušan, teraz Kvaki a možno ja. Pristihol som sa, že mi prebehne hlavou, čo kto z vás práve robí. Majka je nožno na balkóne alebo v záhrade a fajčí cigu. Premýšla nad svojím príbehom a má v hlave zopár postáv a vzťahov medzi nimi. Možno je nefajčiarka a sedí s kámoškou v meste na pešej zóne a tá kámoška jej vylieva srdce s nešťastnej lásky. A možno sa vrátila s otcom z lyžovačky, dala si sprchu, pustila cd-ečko a relaxuje. Možno sa díva z okna. Len tak pozoruje ľudí (náhodných nočných zlodejov). Dušan možno sedí s gitarou na ramene a brnká si niejakú melódiu na stole ma papier s pár veršami, keď ho mama zavolá aby jej pomohol zacúvať auto do garáže. „Už idem mami!“ odpovie trochu podráždene, lebo práve dostal dobrý nápad. A možno pripravuje večeru. Varenie je jeho koníček a čaká segru, ktorá príde z internátu. Celý týždeň ju nevidel a tak ju chce prekvapiť. A Kvaki? Včera sa možno zaľúbila. Kecá na schodoch pred dverami so spolužiačkou a pytá si od nej číslo na toho chalana. „Neviem či ho mám!? Naťahuje spolužiačka Kvaki. Jej mama je nahnevaná, že klábosia na chodbe a rázne rozkáže aby šli babenky dnu.
    Je to fakt zvláštne a zaujímavé, ako sa dá pohrávať s fantáziou.

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 24. februára 2009 at 20:15

    Ja by som povedala: „Ako sa dá pohrávať s filozofiou.“ 🙂 Občas ma to zastihne, že priveľa rozmýšľam a prišla som na to, že pravdepodobne každý inteligentnejší človek a každý spisovateľ má v sebe kúsok filozofa. ja sa občas pozastavím a nenápadne si obzerám tváre ľudí… ich výrazy, úsmevy, mračná v obočí. Premýšľam vtedy o ich osudoch. Proste… mi rozum zastáva nad tým, aké je to zvláštne, že každý človek vidí svet tými svojimi očami. Napríklad prečo nás Boh nestvoril tak, aby sme mohli premýšľať všetci rovnako a správne? (asi by sme sa nudili:) Mal na to určite svoj dôvod a veľmi dobrý. Bez rozdielnych názorov na svet by ani nebolo hľadanie pravdy…
    Naozaj filozofia a fantázia majú nikde nekončiace hranice. až mi chodí mráz po chrbte, keď na to pomyslím. je to ako ďalší vesmír… proste niečo úžasné.
    Inak… k tomuto premýšľaniu ťa dohnala tá moja báseň? či všeobecne všetky filozofické, čo sa tu vyskytli? :D:D:D
    Vážim si, že si sa rozpísal, rada sa bavím s inteligentnými ľuďmi a tu som zatiaľ neinteligentných nenašla…
    A mimochodom nefajčím 😉

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 24. februára 2009 at 20:22

    Teda lubo, co tebe chodi po rozume. Ja som inak rozmyslal ci si to s tym traktorom myslel vazne.

    V tom pripade skoda ze si sem nedosiel o mesiac skor lebo jeden moj znamy mal nadherny traktor zo 70-tych rokov ako z rozpravky. :D:D:D 

    Ale inak tvoj komentar ma rozveselil. Ale vies co je na nom pekne? To vedomie ze niekto na mna len tak myslel. 😀  

    Nech ta muza kope!

    PS: Aj teba Majka! :D:D:D 

    Odpovedať
  • Denisa on 25. februára 2009 at 17:15

    velmi silna basen Majka…si fakt talent, len tak dalej…

    rada by som sa k vam pridala a zafilozofovala(tak toto je tiez dobre slovo:) ), ale dnes mi to nejako nejde 😉 necham to teda na vas – na mladsie generacie 😉

    nech nas muza kope!!!

    Odpovedať
  • maria.mazuchova on 27. februára 2009 at 17:46

    ďakujem, aj mne sa páči 🙂 už dávno som čosi takéto chcela vyjadriť no a keď tu už Dušan načal túto tému 😀

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 27. februára 2009 at 18:45

    Ze mladsie generacie? :D:D:D 

    Deniska enigmaci su predsa vecne mladi! A vsetci sme tu rovesnici. :D:D:D 

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button