Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Denisa

AUTOR

Denisa

Lady Eleanor (4)

"Istotne už aj ty vieš, že som Miradnu prepustila zo svojich služieb," začala stará pani, keď dojedla polievku a Delia odkladala misku. Nepovedala však nič. "No, čo ty na to povieš?" pobádala ju lady Eleanor. "Neviem čo by som na to mala povedať, lady Doranová. Je to predsa vaša komorná a vy ste sa rozhodla prepustiť ju. So mnou to nemá nič spoločné." Položila pred paniu hovädzinu so zemiakmi a ponúkla jej kanvičku s roztopeným maslom. "Nie," kývla rukou lady Eleanor a pozrela zboku na Deliu. "Čo sa ti stalo? Azda ti je smutno, že Miranda odíde? Veď sama vieš, že to je neporiadne dievča, ktoré navyše nemá v sebe kúsok hanby." "Máte pravdu madam, no aj tak mi jej je trochu ľúto, lebo viem aké ťažké to je, keď si mladé dievča hľadá prácu.""Ponúkla som jej miesto u mojej sestry. Náramne sa k sebe hodia. Obe sú falošné a nemajú v ničom hraníc. Miranda bude veľmi spokojná. Zajtra po odchode mojej sestry môžeš zájsť do tlačiarne a nechať vytlačiť oznam v novinách, že hľadám novú komornú. Dúfam, že si tentokrát  vyberiem lepšie, hoci si nemyslím, že v tomto meste zostala ešte nejaká schopná žena, ktorá by mi bola dobrou komornou. Všetko sú to nevzdelané indivíduá, ktoré sa nevedia ani poriadne vyjadrovať a nevedia ani poriadne pracovať," lady Eleanor stíchla a pustila sa do jedenia. "Aký je dnes dezert?" opýtala sa, keď Delia ukladala špinavý tanier bokom. "Čučoriedkový koláč, madam. Dáte si kúsok?" Lady Eleanor len mykla plecom, nuž jej Delia trochu podala. Doliala jej červené víno a odniesla riad do kuchyne. Vedela, že lady Eleanor už nebude nič potrebovať. Keď sa vrátila do jedálne, bola už preč. Delia sa teda pustila do upratovania.

Ten večer prebehol ako zvyčajne. Lady Eleanor sa znova utiahla do pracovne k novinám.O tretej sa presunula do letnej záhrady, kde si vychutnávala popoludňajšie slnko a presne o štvrtej si nechala priniesť čaj. Mirandu medzitým nikto nevidel, no nikomu veľmi nechýbala. Len Delii preletelo mysľou, či sa jej niečo nestalo. Nemusela sa však báť dlho, pretože keď sa lady Eleanor pobrala do svojej izby, aby sa prichystala na spánok, Miranda sa vrátila vo veľmi dobrej nálade. Celé popoludnie strávila s Edwardom – roznášačom novín, kdesi v stodole za mestom. Bola vysmiata, líca mala rozpálené akoby bol horúci letný deň a nie studený novembrový podvečer. Bola veselá a presne takú si ju Anna pamätala. Miranda sa hneď pobrala k panej, aby jej pomohla do postele. Bolo však priskoro a tak sa vrátila naspäť do kuchyne a pustila sa do obeda, ktorý rýchlo zhltla hoci bol už studený. "Ach dievčatá, " začala, chytiac sa za brucho, keď dojedla. "Mala som úžasný deň. Poviem vám pravdu, " naklonila sa dopredu nad stôl a tajuplne zašepkala : "Som rada, že ma tá stará ježibaba prepustila. Taká slobodná som sa necítila už dávno. A keď sa nad tým zamyslím, pri jej sestre mi bude oveľa lepšie." Veselo sa usmiala a oprela sa na stoličke. "To však ešte nie je isté Miranda, " prihovorila sa jej Anna. "Ešte predsa nevieš, či ťa Lady Dillonová do svojich služieb prijme." "Ale pravdaže prijme, " kývla rukou Miranda. "Uvidíte, že tam začnem už oveľa skôr, ako si to naša milá pani praje. Lady Dillonová jej určite opäť prejde cez rozum," veselo sa zasmiala a pobrala sa na poschodie. Našla lady Eleanor pri toaletnom stolíku, prečesávať si vlasy. Hoci už mala vyše šesdesiat rokov, stále mala vo vlasoch nádych zlatistej farby, ktorou sa pýšila v mladosti. "Dobrý večer madam, vyzeráte sviežo," povedala Miranda a hneď začala odstielať posteľ. Ruka lady Eleanor na chvíľu zastala, no potom pokračovala v česaní. "Dnes popoludní som ťa hľadala Miranda, kde si bola?" odložila kefu na stolík a uplietla si vrkoč. Sledovala Mirandu v zrkadle, ako sa veselo usmieva a líca jej farbí červeň. Kypela v nej zlosť. Vstala a podišla k Mirande, chytila ju za ruku, ktorou práve hladila deku. "Odpovedaj, keď sa ťa tvoja pani niečo pýta!" "Prepáčte mi to madam, bola som zamyslená. Dnes večer som bola s pánom Edwardom O´Reilym, madam. Celý čas sme boli spolu. Mrzí ma, že som tu nebola, keď ma vaše lordstvo potrebovalo." Lady Eleanor jej pustila ruku : "Ten pohŕdavý tón si nechaj pre sebe rovných! Som stále tvoja živiteľka a môže sa to veľmi rýchlo zmeniť." Mirnada stíchla. Pomohla panej do postele a odišla. Tešila sa na nasledujúci deň, pretože dúfala, že popoludní odíde z tohto domu s lady Dillonovou. Utiahla sa do svojej izby, o ktorú sa delila s Deliou a pokojne zaspala. 

Naopak,  jej pani vstala z postele a chodila hore dole po izbe. Nechcela si znova vziať tabletku na spanie, no bála sa, že bez nej nezaspí. To dievčisko ju znova vyviedlo z miery. Verila, že jej sestra ju prijme už len pre to, aby jej túto pomoc mohla zakaždým pripomenúť. Lady Eleanor zastala pred zrkadlom a zahľadela sa na seba. Svetlo sviečky sa rozplývalo po izbe, no ona presne vedela ako vyzerá. Ako starena. Nič na svete ju netešilo. Jej manželstvo bolo nočnou morou, svoju rodinu nemohla vystáť a detstvo sa jej nevráti nikdy viac. Modlila sa k Bohu, aby si ju už čím skôr povolal k sebe. Nenávidela svoj život, nenávidela samotu. Túžila po školských časoch, po internáte v Londýne a priateľoch, s ktorými sa dalo hovoriť o všetkom. Teraz jej už nezostal nikto, s kým by sa dalo inteligentne porozprávať. Celý svet sa zmenil a verila tomu, že sa zbláznil. Dievčatá sú pochabé a muži bezcharakterní. Jediné, čo ju z tohto skazeného sveta mohlo vykúpiť bola smrť. No lady Eleanor vedela, že tá si tak skoro pre ňu nepríde. Napokon sa rozhodla, siahla po fľaštičke s tabletkami na spanie a jednu si vzala. Zapila ju dúškom vody a uložila sa na spánok. 

Bolo presne sedem tridsať, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere. Lady Eleanor nespala, tabletka účinkovala veľmi krátko. Mala pocit, že spala len dve, či tri hodiny. Miranda bez pozvania vošla do izby a bez pozdravu mierila k oknu, aby odtiahla závesy. Myslela si, že lady Eleanor spí a tým ju prebudí. S hrmotom odtiahla ťažké závesy a hlasno zvolala : "Dobré ráno drahá Eleanor, dnes máme ďalší krásny deň!" "Prestaň vykrikovať, a zatvor to okno. Naozaj nechcem chytiť  nejakú chorobu len preto, že ty nerozumieš čo ti hovorím!" Miranda sa otočila k lady Eleanor : "Prepáčte, ale čerstvý vzduch je tu naozaj potrebný. Všade tu cítíť potuchlinu. Nechápem, ako tu môžete žiť." Zvrtla sa na podpätku a pribuchla okno. "Ale ako chcete," kráčala k posteli, aby jej pomohla vstať, "aj keď je jasné, že skôr ochoriete z tohto vzduchu." Stiahla z nej prikrývku, no lady Eleanor si ju opäť vytiahla na prsia. "Ešte nechcem vstať. Dnes budem raňajkovať v posteli. Dám si teplé mlieko, dva krajce chleba s maslom a džemom." Miranda na ňu prekvapene pozrela. Lady Eleanor túžila len po tom, aby jej to dievčisko zmizlo z očí. Už ju viac nemohla zniesť. Myslela si, že sa zblázni. "Madam," zatiahla Miranda a pokrútila hlavou, "to nemyslíte vážne! Raňajky v posteli? To chcete aby tá úbohá slečna McGoffová potom musela prezliekať vašu posteľ? Všade budete mať omrvinky!" Lady Eleanor vrela krv v žilách. “Ty drzé dievčisko! Za moju dobrotu, za strechu nad hlavou a živobytie, čo som ti ponúkala, sa mi takto odvďačuješ?! Si mojou komornou a musíš plniť moje príkazy, bez ohľadu na to, či sa ti páčia alebo nie! Toto je môj dom a ja som v ňom paňou! Takéto správanie nestrpím! Toto bolo posledný krát! Teraz choď do kuchyne, prines mi raňajky a potom si začni baliť svoje veci!" Mirandina tvár bledla tak, ako sa hlas lady Eleanor zvyšoval. Hoci si myslela, že svoju paniu už videla rozhnevanú, mýlila sa. Tentokrát bola lady Eleanor takmer na pokraji šialenstva. "Na čo ešte čakáš?" zvolala, “vypadni!”

Miranda vybehla z izby a zastavila sa až v kuchyni. Schytila Annu za plecia : "Zbláznila sa, " zvolala, zvierajúc Annine ramená. "Pane na nebi, Miranda, pusti ma. Kto sa zbláznil? Čo sa stalo?!" Miranda jej rozpovedala celú príhodu, no nepriznala sa k tomu, že náročky paniu rozhnevala. Anna ju usadila na stoličku a naliala jej teplé mlieko. Narýchlo pripravila raňajky pre lady Eleanor a sama jej ich odniesla do izby. Bola nervózna, no musela tam ísť, pretože Delia upratovala knižnicu. Potichu zaklopala na dvere izby svojej panej a čakala na pozvanie. Nikto sa však neozýval, nuž zaklopala o čosi hlasnejšie. Na to sa ozvalo slabučké pozvanie. Vošla teda dnu a našla paniu sedieť na posteli, utierajúc si slzy.” "Madam, ste v poriadku?" opatrne sa opýtala Anna a položila podnos na toaletný stolík. Pani na ňu pozrela. Chvíľu jej pozerala do tváre a uvažovala, či môže tejto írke veriť. Pracovala u nej už niekoľko rokov, a lady Eleanor sa nechcelo premýšľať nad tým, koľko to presne bolo. Nemala s Annou nikdy nijaký problém, vždy sa snažila urobiť to, o čo ju požiadala. Nemala ju rada len pre to, že bola írka. Odjakživa jej rodina nenávidela írov a lady Eleanor už ani netušila prečo. Anna stála pri posteli, ruky mala schované pod zásterou a mlčala. "Anna, ako dlho pre mňa pracuješ?" ozvala sa po chvíľke lady Eleanor. "Už takmer desať rokov madam," odvetila Anna. "Hm. Hoci si írka, nebola si nikdy svojhlavá a prchká. Nemala som s tebou starosti, " pani smrkla do vreckovky. "Tak mi povedz. Prečo je to dievča také divé?" "Nie som si istá madam. Je veľmi tvrdohlavá a sebecká. Možno jej nie je po vôli slúžiť ľuďom." "Anna, priznám sa, nemám rada írov. Vieš to, hoci som ti to do očí nikdy nepovedala." Anne na líca vstúpila červeň a srdce jej posmutnelo. Lady Eleanor sa vytiahla a narovnala na posteli. "Nikdy som s tebou nemala problémy, si poslušná a úslužná. Všetko o čo ťa požiadam, splníš. Anna, ďakujem za raňajky. Priprav pre moju sestru niečo chutné pod zub. Nechám to na teba, dúfam, že po toľkých rokoch vyberieš niečo vhodné." Anna na paniu prekvapene pozrela, prikývla a odišla. Náhla zmena a úprimné priznanie, ktoré by od svojej panej nečakala, ju zaskočilo. Videla na nej, že je rozrušená a tušila, že na vine je Miranda.

Našla ju sedieť pri kuchynskom stole tak, ako ju zanechala. "Tak čo, " obrátila k nej pohľad Miranda, "videla ste aká je pani bláznivá? Nechápem čo sa jej porobilo, akoby do nej sám diabol vošiel!" "Nuž, " začala Anna, "ku mne bola pani veľmi milá a myslím si, že nie diabol, ale tvoj jed do nej vošiel. Povedz Miranda, čím si paniu tak rozhnevala?" "Ja? Prečo by som ju mala ja rozhnevať? Ako by mi to prospelo?" tvárila sa Miranda prekvapene. “Nemusíš sa pretvarovať. Obe vieme, že rada pani provokuješ. Dnes sa ti to skutočne podarilo.” Anna nevenovala Mirande ani jediný pohľad, hneď sa pustila do prezerania kuchárskej knihy, aby vybrala to najlepšie pre lady Dillonovú. Miranda vstala a odišla z miestnosti. “Delia, pani sa zbláznila, “ povedala Delii, ktorá sa práve snažila vyleštiť ornamenty na kozubovej rýmse. “Počula si ma? Pani sa úplne zbláznila, “ zopakovala Miranda, keď Delia na jej provokáciu nereagovala. Miranda vošla do knižnice a zabuchla za sebou dvere, až svietnik na kozube nadskočil. Vtedy sa k nej Delia obrátila: “Miranda, mám veľa práce. Nezdržuj ma prosím ťa svojimi hlúposťami.” Miranda odula pery, zazrela na Deliu a odišla. Nemala za kým ísť a sťažovať sa

Komentáre

6 Responses to Lady Eleanor (4)

  • hoci tam nie je vela akcie, dufam, ze vas to neodradi od citania…

  • Mno… myslím že tento príspevok je zaujímavý tým, že sa mi konečne všetko ujasnilo v hlave. už viem kto aký je a som zvedavá, ako to bude ďalej pokračovať.
    Minule tu bola s Dušanom reč o charaktere postáv. Vieš ako som ti furt vravela, že by si tam pridala nejakú akciu? Ono som ešte chcela dodať, že zápletka s viacerýmmi postavami (možno s mužmi alebo… neviem 🙂 sa hodí vtedy, ak má byť toto dielo dlhé. fakt dlhé. dajme tomu na veľkosť… nechcem povedať románu. ale proste dlhé. ak to bude kratšie dielo, myslím postačia tieto postavy. ale zápletka ktorá sa tu teraz vykryštalizovala je pútavá. charaktery postáv sú samozrejme dôležité a v tvojom diele viditeľné.

  • dakujem za komentar 🙂

    co sa tyka viacerych postav, ktore si mi radila, vedela som, ze v tejto kratkej poviedke by sa to nedalo tak rozvinut, hlavne keby som ich pouzila este viac – teda keby som pridala nejake nove… chcem ju poslat na ohodnotenie a limit je 20stran, takze som sa do toho musela zmestit. 🙂

    co sa tyka akcie "A" tak ta este len pride, hoci by mohla byt viac akcna 🙂 dufam, ze ta to dovtedy neodradi…

  • Naozaj si velmi pekne vykreslila postavy. Paci sa mi ako ich postupne odhalujes. Napriklad charakter lady Eleanor je vykresleny z viacerych uhlov pohladu. Najprv ako mrzuta a nepristupna pani – z pohladu protivnej Mirandy, potom zase ako mila a laskava pani so schopnostou kazdeho dobre vystihnut – z pohladu Delii (co je myslim trosku autobiograficka postava:-) ) a potom vo vlastnom monologu ako chuderku, ktora ma zniceny zivot a na smrt mysli ako na vyslobodenie. Je to fakt velmi pekne!

  • som dojata ! 😉
    taky mily komentar, tolko chvaly, to si hadam ani nezasluzim 😀 normaaalne sa cervenam 🙂 som rada ze sa ti to paci…
    nech aj teba muza kope…

  • praveze si zasluzis chvalu, a nebud prilis skromna, dobre? 🙂 ntmk!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button