Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Očista…
Sedel si tam sám
a vyzeral si smutno.
Priznávam,
asi mi ťa bolo ľúto.
Viem že som ti ublížila,
ale jedno mi to nie je.
Už som to raz urobila
a napraviť to nejde.
Cítim sa strašne,
no myslím, že nie viac ako ty.
Bolo to utrpenie strašné.
Ľutovať to budem do smrti.
Slová nič neznamenajú,
činy sú tie hlavné
a tie ťa poznamenajú,
aj keď sú len klamné.
Čo ti mám povedať,
aby odpustil si mi.
Nebudem to zariekať.
Prepáčiš mi?
PROSÍM!
Ďalšie príspevky
Hmla času
Živý sen?
Modrý mág
Pod šatami
Mŕtva symfónia
Tichý spoločník
Nežná bolesť
Slová, slová slová…
Most nárekov
Náreky
Pre fajčiarov
Spútaní
Nemý výkrik
Prečo?
Želaná smrť
Zaslepený
Mama
Stratený smiech
Nenávisť
Poézia duše
Zúfalá irónia
Rozlúčka
Omylom duša vzatá
Escape
V pokoji odpočívať?
THe End…
Čo bolo, bolo.
Môj anjel.
Posledné slová, ktoré ti venujem.
Len tebe.
Láska?
V praxi by takéto správanie neprinieslo kýžený účinok. Ktosi povedal o ženách:
„Keď by mali prosiť o odpustenie, vyhlásia vojnu!“
Tak sa správaj – a muži Ti budú ležať pri nohách.
no ale vieš… nie všetky ženy sú rovnaké… na to treba brať ohľad… aa zároveň aj na to, že ja žena niesom.. som totiž len dievča…
potvrdiť, že nie všetky ženy sú rovnaké. Niekedy je ťažké povedať – „prepáč“ a je jedno, či je to žena, dievča, muž alebo chlapec. Obdivujem ľudí, čo to vedia úprimne povedať!
tak dakujem ze ma obdivujes…