Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Zádrheľom sa stal sex

WARNING: Len pre silné žalúdky 

 „Odskočím si.“ Oznámil Igor priateľom a celý rozhorúčený sa ponáhľal na wc-ko. V bare u Strelenej Mačky bola toaleta len jedna miestnosť s dvoma kabínkami – mužskou a ženskou. Napodiv tu nikoho nebolo.

Igor zastal pri umývadle a oprel sa oň rukami. Chvíľu sa nad ním len tak nečinne skláňal, až napokon sa rozhodol, že sa osvieži poriadne studenou vodou. Pustil kohútik a sledoval ako sa vytekajúce kvapky vody trieštia v umývadle. Potom si nabral trochu do dlaní a vyšplechol si obsah do tváre. Príjemne ho prebral.

Zastavil vodu a zhlboka sa nadýchol, keď v tom sa otvorili dvere. Do miestnosti inak presýtenej zvyčajným pachom z toaliet vošla dráždivá, sladká vôňa, ktorá mu omámila všetky zmysly. Kútikom oka zbadal bujné kučeravé vlasy a biele zuby skvejúce sa v žiarivom úsmeve. Otočil sa jej tvárou v tvár.

„Eva…“ Zašepkal takmer nečujne. Eva zamrzla vo dverách. Ich pohľady sa stretli. Ten jej bol mierne zamračený, no stále láskavý, aj keď sa v jej výraze dalo badať sklamanie a ešte stále rany z ich bývalého vzťahu, čo sa skončil len nedávno. No a Igor… Igor sám nevedel, čo vlastne kedy chcel a je smiešne, že sa nad tým zamýšľal vlastne až teraz, keď už bolo po všetkom. Po čom túžil viac? Po pokladoch, ktoré nosila vo vnútri, alebo po jej pevnom zadku a krásne tvarovaných prsiach?

Len mlčali a dívali sa na seba. Igor by sa na ňu dokázal pozerať aj celé hodiny, len ona na to asi nemala žalúdok, lebo sa zvrtla na opätku a zabuchla za sebou dvere. Čo jej vlastne vadí, spýtal sa sám seba Igor a pobral sa z späť k priateľom a chlastu. Myslenie mu otupovala hlučná hudba a reflektory divo sa striedajúcich farieb. Sadol si a a hodil do seba posledný pohárik whisky na stole.

 

Eva bola nádherné dievča… neodolateľné, príťažlivé. Dlhé, gaštanovo hnedé vlasy sa jej vlnili v nepravidelných prstencoch popri okrúhlej tvári, vzadu jej padali takmer po zadok. Igor mal šťastie, že s ňou mohol chodiť… každý mu to hovoril, tak to tak asi bolo… On totiž ku všetkému pristupoval s chladnou ľahostajnosťou a akoby si neuvedomoval, čo za krásku mu to chodí zavesená po boku, občas ju proste odignoroval. No ona nebola len tak obyčajná žena. Bola inteligentná, talentovaná, krásna, ale hlavne chcem poukázať na to, že nebola pyšná ako by boli mnohé iné slabé osobnosti.

Ktovie kde bol problém. Možno sa zádrheľom stal sex, ktorý Eva stále odkladala. Nebol to žiaden stupídny úmysel, jednoducho si vážila sama seba a ak niečo chcela, tak len byť si istá, či je Igor naozaj ten pravý. Naivné myslenie? Možno.

Lenže Igor mal zvláštne maniere, ktoré si často nevedela vysvetliť. Napríklad sa jej hocikedy týždeň neozval a ona potom nevedela čo si má myslieť Zabudol? Našiel si inú? Chlapi pochopte, my ženy sme veľmi domýšľavé tvory, netreba nás nechávať na pochybách, lebo sa vám to nevyplatí… A kvetinka, ktorá má dobrý zadok a trojky prsia sa prirodzene nenechá takto zanedbávať!

Eva však Igora ľúbila viac, ako by sa dalo čakať a aj keď si dobre uvedomovala svoje kvality, deň za dňom ich zahadzovala kamsi za seba a tŕpla, či sa mu uráči ozvať. Každý má najradšej sám seba, no ona mala skutočne radšej jeho. Nemusím tu rozjímať nad tým , ako sa vždy tešila na to, že s ním pobudne aspoň pol minúty, ako zbožňovala pohľad do jeho očí, dotyk jeho dlani a nežné bozky zamatových pier. Bol to raj. No čosi sa v nej vzbúrilo a napriek tomu, že chvíle strávené s ním boli to najkrajšie, čo kedy zažila, ukončila ich štvormesačný vzťah. Potom ako hlúpa dúfala, že Igor bude o ňu aspoň trochu bojovať, že sa len tak nevzdá. Zmýlila sa. Igor zaujal svoj zvyčajný ignorantský postoj. To ju rozčúlilo ešte viac a natoľko sa naňho nútila zabudnúť, až sa jej to takmer podarilo. No v jej srdci mal stále osobité miesto, nech by sa stalo čokoľvek.

Piatok. Ešte stále pretrvával… bolo len pár minút pred polnocou. Igor a Eva bývali na tej istej ulici. V ten večer vyrazili do baru u Strelenej Mačky prakticky spolu, no každý obklopený svojou tlupou priateľov, jeden popredku, druhý vzadu.

 

Igor sedel v boxe so svojimi priateľmi a zapíjal spomienku za spomienkou. Pomaly si uvedomoval, že Eva bola vlastne dokonalá a takmer sa rozplakal. Pozrel na ňu, tancovala na parkete s kamarátkami. Vyzerala byť spokojná, len on sa tu povaľoval po stole ako nasiaknutá špongia a utápal svoju sebaľútosť v ešte väčšej sebaľútosti. Jeho Eva… bola tak prekrásna! Musí sa k nemu vrátiť, musí! Inak to asi neprežije… Veď on ju predsa ľúbi. Ľúbi ju, či nie?

Eva sa tmolila okolo nejakého tupého svalnáča. Igorovi sa pred očami premietali jej hebké stehná a štíhle nohy odhalené krátkou minisukňou. Neustále si nahováral, že s tým frajerom tancuje len pre to, aby upútala jeho pozornosť, zranila ho, alebo sa mu nebodaj pomstila… A tak schytil prvú z ľahších dám, čo sa mu podhadzovali do cesty a zobral ju na parket, kde mu nešlo o tanec. Bola to celkom chutná blondýna, ale na Evu nemala ani z ďaleka. Až priveľmi sa snažila a divo sa mu obtierala zadkom o nohavice. Mala však smolu, lebo s ním to nič nerobilo. Len ju formálne držal za boky a myšlienky mu lietali niekde úplne inde. Vtom si všimol, že sa naňho Eva pozerá. Rýchlo si blondýnku zvrtol k sebe a vášnivo sa jej pritisol na pery. Neboli také sladké ako Evine, dokonca tomu dievčaťu mierne páchlo z úst, no povedal si, že to vydrží. Predstieral záujem a snažil sa, aby to zaujímavo aj vyzeralo, preto ju jazykom jemne pošteklil v ústach. Príjemne a s citom, tak ako to kedysi Eva robievala jemu. Lenže jeho „partnerka“ si nedala povedať a namiesto nepatrných bozkov mu v puse rozvírila tornádo. Bolo to nanajvýš nepríjemné, ale keďže Igor chcel, aby Eva videla, ako si užíva, aj keď vlastne trpel, schmatol dievča za zadok a pritisol si ju tesne na seba, ešte stále trýzniac sám seba v tom nechutnom kolobehu jej nevyzretého bozkávania! Miestami mal pocit, že to už skutočne nevydrží, jeho „spoločníčka“ bola proste nemožná. Siahol je rukou pod tričko, no nedokázal ďalej pokračovať, odtrhol sa a čo najrýchlejšie vyštartoval von na čerstvý vzduch. Ústa si poutieral od slín, ktoré mu boli odporné a cudzie a vzápätí si odpľul. Keby fajčil, tak si teraz určite zapáli…

Vtom začul Evin melodický hlas blížiaci sa ku dverám. Vyšla von v spoločnosti svojich priateliek a toho svalnáča. Lúčili sa bozkom na líce, takže to „divoké vrtenie sa“ okolo neho zrejme nebolo až také divoké, ako si Igor nahováral. V duchu sa plesol po čele.

Bolo nad ránom, možno tak štyri, päť hodín. Eva sa tmavou ulicou poberala domov celkom sama. Igor túžil ísť s ňou, no povedal si, že chvíľu počká. Dnes už narobil dosť hlúpostí.

Vyrazil o pol hodinku neskôr. Vôkol bolo mŕtvolné ticho, ktoré narušoval len zvuk jeho náhliacich sa krokov. Po Eve nebolo samozrejme ani stopy. Tá je už dávno doma, pomyslel si Igor a pohrúžil sa naspäť do svojich myšlienok a úvah. Prechádzal slabo osvetleným parkom, keď zrazu započul šuchot. Poobzeral sa a trochu spomalil. Znovu ten šuchot… A v tej chvíli zbadal vo väčšej vzdialenosti od seba na zemi dve zápasiace postavy. Bola to mladá žena a akýsi cigáň. Igorovi stiahlo žalúdok, lebo vedel o čo sa jedná. Netušil však čo má robiť, alebo si aspoň nahováral, že netuší. Po správnosti by bolo potrebné zavolať niekomu, alebo ísť tú ženu oslobodiť, ale čo ak má ten chlapík nôž, alebo nebodaj búchačku? Radšej pôjde preč a to čo najrýchlejšie… Snáď to bude v poriadku.

Lenže všetko sa zomlelo akosi prirýchlo. Žena bola zakliesnená pod chlapom, ktorý sa jej zmocnil, keď samotná prechádzala parkom. Šušťanie lístia pokračovalo a bolo čoraz intenzívnejšie.

Igor tomu nechcel veriť. To je len sen… len sen, nedeje sa to! Opakoval si v duchu, kým prechádzal okolo.

Štrngot kovového mužského opaska, trhajúca sa látka, zúfalo metajúce sa dievča. Nasledoval výkrik tlmený drsnou chlapskou dlaňou, miešajúci sa so slastným povzdychom. Bolo počuť ako grobian priráža čoraz rýchlejšie a vychutnáva si tú dievčenskú bezbrannosť! Igor zastal, zvrtol sa, no vzápätí si to rozmyslel a zase sa zvrtol späť. Musím niekoho zavolať, zúfal. Veď tá žena… zločin! Spanikáril a zutekal.

 

To sa mi snívalo. Mal som halucinácie z opice, rozmýšľal Igor pretierajúc si oči. Výťah zastal a jeho oslepilo raňajšie svetlo. Práve sa chystal vyniesť smeti a ako prechádzal popri malom parčíku hneď vedľa jeho bytovky, začul tichý vzlyk. Strhol sa a poobzeral sa okolo seba. Potom mu zrak padol na miesto, ktoré si nechcel pripomínať a až mu podskočilo srdce. Tá žena nebola len prelud. Sedela tam, na tom mieste celú noc. Tvár mala skrytú v dlaniach akoby nechcela, aby ju viac videl svet. No nik o nej nevedel, nik ju nepozoroval, len on. Opatrne k nej pristupoval a keď už bol tak na meter blízko, žena náhle zdvihla zrak. Igor mal pocit že v tej chvíli omdlie, zviezol sa na kolená oproti nej a nechápavo zízal.

V prstencoch kučier mala kusy trávy a pozaschýnanú hlinu. Tvár zablatená a na lícach tenučké stopy po potokoch sĺz. Oči mala opuchnuté natoľko, že ich ledva držala otvorené. Pery jej vyschli a popraskali, od hrôzy celá ochabla a triasla sa. Eva.

Aj ona sa prekvapila, keď uvidela Igora, no neváhala a hneď sa mu vrhla do náručia. Bola tak slabá a krehunká, až sa ju Igor bál silnejšie objať. Oči sa mu zaleskli slzami.

„Chcela som to dať tebe, Igorko.“ Zašepkala, schúlila sa mu na hrudi a strašne sa rozplakala. A on plakal s ňou.

Ďalšie príspevky

Komentáre

15 Responses to Zádrheľom sa stal sex

  • majka je to nadherne aj som si pri tom poplakala…ma to uzasnu pointu a nechapem ako si toto dokazala… ja viem sak ty si v pisani majster.. ale toto toto bolo podla mna lepsie ako tie kapitoly.. aj oni boli zaujimave ale nie az take dobre…teraz si to dotiahla fakt do konca… mam ta moc rada a vies ze chcem pre teba to najlepsie tak preto tento otvoreny nazor… ahojky..cmaqqq

  • Ako uryvok z mojho davneho zivota. 😀
    Ma to rychly spad, clovek sa nenudi. Ku koncu sa da trochu predvidat a zaver je ozaj dojemny.
    Styl je jednoduchy a myslim, ze je to najlepsie co toto dielo mohlo dostat. Tak isto zatim najlepsia proza co som od teba cital. 😀

    Nech ta muza kope!

  • dakujem Diduška moja krasna. Zase, nechcela som vyvolať pocit, že je to lepšie ako príbeh, ani si nemyslím že je, ale ako som sa naučila, čitateľ má vždy pravdu. dakujem. ja viem ze je to velmi deprimujuce a ani vlastne neviem ako som to zo seba vypotila. ved vies, ze som o pol 12 v noci vstala z postele a sla som pisat ako šiši… ale neboj, prídu aj v príbehu silové veci 🙂 aj ja ta mam velmi rada. a majster este nie som 🙂 ale chcela by som raz byt.maj sa krasne. pa…este raz dakujem 😉

  • veli si to od teba vazim, ved ty vies… 🙂 dakujem krasne, ty si vzdy moja velka podpora a tvoje komentare su mi pomaly ako pismo svate 😉 dikes

  • Toľká zodpovednosť hodená na moje plecia! :D:D:D

    Ale kým tu budú dobré veci na čítanie, tak tu budú aj moje kladné komentáre. 😀

    Nech nám to teda píše! 😀 

  • akoze s tymito pribehmi si ma fakt dostala…je to super…drzim ti palce…aj ked jeden pribeh mi pripomina kus z mojho zivota…ale este raz je to skvele…:D

  • prekvapil si ma, necakala som, ze by si odomna nieco cital a vlastne ak by si mal nieco citat tak som nechcela, aby si cital prave toto… a som v soku… nemam co povedat len… dakujem. – ze si si nasiel cas 🙂 mmm … stale som v soku… este som sa riadne nezobudila dnes rano asi 😀 no dobre..no

  • Je to ozaj srdcervuce. Len tak dalej. Mas moje sympatie.

    Cawe!

  • Dakujem Simon, si velmi mily :)a uz aj ty nieco vyves 🙂 setci sme zvedavi… ja osobne som nedockava, ze si od teba zas nieco nove precitam 🙂

  • tak v poslednom case som mala strasne malo casu na citanie „vyveskov“… a ked som si ten cas nasla,vyuzila som ho fakt dobre! je to velmi krasny pribeh, velmi dobre napisane! velmi pekne, drzim ti palce!
    p.s. zakazdym ked ta v noci kopne muza, vstan a pis!vtedy to asi ide najlepsie! myslim,ze s tym ma kazdy svoje skusenosti 🙂
    tak nech sa ti dari!

  • Dakujem Denisa 🙂 potesil ma tvoj komentar 🙂 a aj ty by si uz mohla nieco vyvesit 😉 nech mame co citat 😀 dakujem naozaj kazdemu kto si najde cas a precita si nieco taketo. je to inak dost deprimujuci pribeh a najprv som si myslela, ze ho sem snad ani nejdem davat… ale potom ked uz som ho upravovala tak som si povedala, ze za to nic nedam. pre mna je to uz take osumele, lebo som to vymyslala aj pisala a najmenej desatkrat po sebe citala.. 😀 ale ktovie co taky citatel, ktory nevie o co sa jedna 😀 dakujem este raz.

  • ano, je to dost deprimujuci pribeh, tak ma napadlo, fakt si to iba vymyslela?

    co sa tyka upravovania, ja sem niekedy "vycapim" nieco skor ako to upravim a po par precitaniach sa chytam za hlavu, ze kde som mala rozum 😀

    no nemusis mi vobec dakovat za komentar, rado sa stalo 🙂 co sa tyka mojich vyveskov mam ich uz kopu a jeden dalsi chystam, len neviem ako to dopadne s odozvami 🙂

    ak budes mat chut, kludne si nieco z mojho blogu precitaj 🙂

    tak teda – nech nas muza kope 🙂

  • Tak ti poviem Denka, niečo z je tam z môjho života a niečo nie. Zápletka vzťahu tých dvoch ľudí pripomína veľmi tú moju z reálneho života. Ale chvalabohu, nič takéto sa mi nestalo, takže poklepkať… mno… ale treba sa na to pozerať hlbšie. To že tej žene nepomohol odhaľuje jeho zbabelú povahu, ktorá sa prejavuje vždy v priamej konfrontácii nejakých problémov. A toto bolo ozaj stupídne. Ale niektoríí ľudia sú takí. Aj horší. 🙁 mmm… Veru, len nech nás múza kope 🙂

  • mas pravdu, treba sa pozerat hlbsie, a podla mna si velmi dobre opisala aj jeho nerozhodnost, ktoru si spomenula uz skor pri tom ci evu chce, ci nie. a rozhodovanie o tom, ci niekomu pomoct ci nie…ved ked som chlap a vrhnem sa na neho zo zadu, vyuzijuc moment prekvapenia…juj asi idem napisat nejaku tu akcnu poviedku 😉

    nech nas muza kope 🙂 chcela som povedat az ju nohy bolia, ale to by nas bolelo nieco ine 😉 hahaaa

  • Tú nerozhodnosť som mala rovno pred očami na priklade niekoho ineho. Nebolo to pre mňa ťažké 😀 Ale takého človeka, je mi naozaj ľúto.
    Podľa mňa… je to proste postih. Nerozhodnosť – choroba! 😀 niečo ako postupná deteriorácia ktorá nevzniká nehodou ale tým takým vrodeným postihom a s pribúdajúcim vekom sa aj patrične zhoršuje. Takže vlastne niečo medzi deterioráciou a demenciou 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button