Že nie je ani duch, ani anjel, čo spadol z neba.

Hej to viem, čo však viac mi k tomu treba.

Možno dotyk, možno jemné pohladenie

Možno že pohľad priamo do očí.

Na teraz mi však musí stačiť rozjímanie

Raz  mi však ani to už nepostačí.

A potom stane sa, že nohy vezmem na plecia

A svetom budem do súmraku kráčať.

A potom viesť budú musieť ma šíre nebesá

Niekde cestu svoju predsa musím začať.

V dávnych časoch by som sa nepoddal

Neznámej víle…

Ale teraz naopak, by som už neodolal

Hlavne od chvíle…

Jej zjavenie ma stále máta.

A stretnutie ma čoraz viac láka.

Možno, že celé to skončí ako sen.

Možno, že sa raz trasúci preberiem.

Možno, že potom aj deň odmietnem.

No to čo moje srdce živí je nádej a viera.

Že by mi táto víla, dieru v duši zacelila.

Jedna je pravda odveká

Že človek, chce cítiť človeka.

Ja zatiaľ mám obraz v srdci vrytý.

Jeho význam mi však zostáva skrytý.

Ja celkom rád sa opäť nechám unášať citmi.

Aj keď daň býva za to krutá.

Som už taký, rád snívam, tá vlastnosť nie je hlúpa.

Pokiaľ je ozaj skutočná táto moja víla,

Nebude mi prekážkou ani morská míľa.

Aj lietať sa naučím, keď to bude treba

A aj hlad vydržím, láskou miesto chleba.

Čo iné než láska je podstatné?

Bez nej človek zostáva v tme.

Ale ja som rozhodnutý, keď ona svoje svetlo stratí

Tak ja budem žiariť, nech sa my z tej tmy navráti.

A keď mi dôjdu aj sily posledné,

Stále sa mi bude priečiť vravieť jej nie.

Radšej sa vyparím ako para nad hrncom.

A ruky radšej zlámem si, …

Než hrať sa s jej srdcom.

Avšak zas

Nám nateraz

Vládne krutý čas.

Vnímať ju môžem len vo svojich zradných predstavách

Ja sa však nehodlám vzdať a hľadať ju nikdy neprestávam.

Obraz jej aj tak v srdci hlboko vrytý mám.

Ten už nikdy nestratím

A ak áno…

to sa potom sám s ním vytratím. 

Dušan Damián

Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com