Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Elégia dubu

Je deň a nebo mlčí

Je zimný deň

Chlad vzduchu tomu svedčí

Je deň, krutý deň

Býval som zdravý dub

Dnes mrzne mi chorý peň

Mráz je čoraz silnejší

Ku koncu keď chýli sa deň

Krutý deň

Do večera odumriem

Poslednú miazgu prelejem

A potom osamelo umrznem

A príde nový deň

Môj peň zakrie sneh

Sneh a ľad

Kde je slnka lúč?

Hrejivý lúč mal som rád

Ale korene moje, bez neho začnú hniť

Rýchlo hniť

Pod snehom žiaľ drieme ukrytý

Raz však príde aj deň

Keď sneh sa vytratí

Rýchlo vytratí

A po mojom pni už nezostane ani stopa

Mizerná stopa

Bude to úplne odlišná doba

Krutá doba

Doba ľadová

Aj keď ľad bude ukrytý v lúčoch slnka

Odlišného slnka

Tie lúče radosť navždy ukradnú

Naveky ukradnú

Ale ľudia už na tie pravé lúče zabudú

Celkom zabudnú

Duša moja dubová

Bude navždy stratená

Ó… áno.

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to Elégia dubu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button