Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

VIANOČNÝ BOZK 2008 s paragrafmi

§1: „Stalingrad

Iwodžima

Mamájov kurgan

Suribači jama

Vejú vánky

od mátušky Volgy,

od Tichého oceánu

Na krídlach vánku pieseň:

o slávikocho višňovom kvete.

Poéma(t) 1942 a 1945. Poemat 2008 ©. Variant spoluautora.

§2: „Interaktívny literárny projekt Verse Versus Verse vznikol v roku 2007 ako jedna z podporných kultúrnych aktivít mesta Košice, kandidáta na Európske hlavné mesto kultúry 2013.“ Kitta R., Stano D., a kol.: Poemat 2007, ISBN 978-80-969793-1-8. Som spoluautor s prezývkou Gugu. Vo variante je namiesto piesni o modrej šatôčke pieseň o slávikoch.

§3: 30.11.1950. Bol som vtedy 7 ročný pionier, čo bráni mier. Začiatok. V škole na nástennú mapu Sovietskeho zväzu špendlíkom pripichujeme postavičku dedka na saniach. Svoju cestu začína na Čukotke. A pokračuje. Kamčatka, Ázia, sibírske tundry, Ural, Volga, Európa, povolžské stepi, Čop, Čierna nad Tisou. Končí na futbalovom štadióne v Košiciach, kde ho slávnostne privítame. Je to dedo Mráz, v americkom kreslenom filme santa Claus a na vyblednutej pohľadnici môjho deda svätý Mikuláš. Dedova pohľadnica vyhráva a darčeky nám doma dáva Mikuláš. 1. pokračovanie. Katolícke Vianoce. Ježiško dáva darčeky. 2. pokračovanie. Nový rok. V ruskom kreslenom filme dedo Mráz dáva darčeky. 3. pokračovanie. Ortodoxné gréckokatolícke a pravoslávne Vianoce. Traja králi. Ježiško a dedo Mráz dávajú darčeky. Koniec. Opakuje sa to každý rok. Od Mikuláša 6. decembra po Troch kráľov 6. januára. Ale prečo to trvá iba mesiac a nie celý rok? Preto už pred Mikulášom posielam srdečné pozdravy. So želaním bohatej nádielky darčekov a všetkého najlepšieho do nového roku, hlavne veľa zdravia a lásky. A aby si každý naplno užil svoj deň. Lebo nevieme dopredu, že ktorý je náš posledný deň. Žiaľ Bohu.

§4: Stalingrad a Iwodžima. Zúfale boje, hrôzostrašné prológy Apokalypsy, horory 20. storočia. Fantastika nevídaného a neslýchaného.

§5: Solovji. Pieseň o slávikoch. Hudba Vasilij Pavlovič Solovjev-Sedoj, slová Alexej Fatjanov.

§6: Sakura. Pieseň o višňovom kvete. Jej pôvod je zahalený tajomstvom.

§7: Február 1968, streda. Na ranej vizite mi oznámia, že moje zranené koleno je v poriadku. Zajtra sa mi končí pobyt vo vojenskej nemocnici.

§8: Štvrtok. Peter je veliteľ vojenského útvaru. Pripíja na môj návrat z nemocnice.

§9: Piatok. Vchádzam do miestnosti a do jej života. Vstáva od stola, na ktorom je zospodu nasvietená mapa letových koridorov. A na orosenom plafóne sa mihá jej odraz. Salutuje a podáva hlásenie. Je vysoká a statná. Krv a mlieko! Husté kučery zvedavo vykukujú spod helmy. Prirodzene ryšavá farba vlasov interferuje s ultrafialovou zložkou svetla výbojky. Okolo hlavy žiari svätožiara žltých a zelených kvetov z celofánu. V zelených očiach sú žlté pigmentové bodky. Dievča s kaleidoskopickými očami. Je ako vystrihnutá z pesničky od Beatles. „Lucy in the sky with diamonds.“ Pýtam sa na krstné meno. Lucia! V oblakoch. S diamantmi. Statná valkýra Brunhilda z tetralógie opier Prsteň nibelungov od Richarda Wagnera. Možno aj Brunhilda bola do ryšava. Kto vie? Čo sa stalo 3.6.1908 pri rieke Podkamenná tunguzka? Bola to Tunguzská kométa alebo úlomok Enckeho kométy alebo asteroid alebo meteorit alebo …? Potom to mohla byť trebárs aj letiaca valkýra. O hodinku jej končí služba. Pozývam ju do reštaurácie neďaleko kasárne. A tam zas na sobotňajší ples medikov. K dispozícii bude hosťovská izba. S kľúčom na vrátnici. Môžeme si doniesť pitie s jedlom. A ostať až do utorka. Pozvanie prijme.

§10: Sobota. Na plese. Tancujem s Luciou vášnivé tango.

§11: Nedeľa a pondelok. V tejto izbe budem 2 dni s Luciou. Vymýšľame si rozprávky. Spájame ich do perlového náhrdelníka zmyselných Rozprávok 1000 a 1 noci. Prečo sú také? Odpoviem známym vtipom. „Niagarské vodopády. Reportérka sa pýta Američana, Rusa a Slováka, že na čo myslia pri pohľade na ten nádherný vodopád. Američan odpovie, že by tu vybudoval ešte výnosnejšie turistické centrum. Rus, že by tu vybudoval ešte výkonnejšiu vodnú elektráreň. Slovák, že by sa tu pomiloval s peknou ženou. A dodáva. Všetky ženy sú pekné. Neexistuje škaredá žena, ale iba neupravená. Prekvapená reportérka sa pýta, že prečo myslí na milovanie práve teraz! Slovák odpovie, že na to myslí všade a vždy.“ Okrem telesnej máme aj duševnú potrava. Doniesol som román Majster a Margaréta od Michaila Afanasieviča Bulgakova. Bol uverejňovaný na pokračovanie v rokoch 1966 a 1967. V Moskve, v „Žurnale“ Moskva. Mohol som ho vykšeftovať za jedinú fotku miss august 1967. Je v červených dvojdielnych plavkách. Na hlave červená čiapka. Až na tie plavky vyzerá ako v rozprávke o červenej čiapočke. A má aj také ľubozvučné rozprávkové meno. Dede Lind. Za román som ale dal celý Playboy. Vedel som prečo.

§12: Streda. Nikola mi neodzdraví. Bol učiteľ ruštiny. Ako dobrovoľník chodil na rýchlokurz pilotáže. V Slovenskom národnom povstaní pri núdzovom pristavaní prišiel o ľavé oko. Roku 1949 si prečítal Príbeh ozajstného človeka od Borisa Nikolajeviča Polevoja. Chcel sa vrátiť k lietaniu ako Alexej Petrovič Maresiev alias Meresjev. Ale nevyšlo to. Teraz je odborník na elektrické letecké prístroje. Spriatelil som sa s ním na jeho záujmovom krúžku šermu s bodákom. Kedysi bol v tom najlepší v celej divízii.

§13: Marec 1968, pondelok. Od rána mám školenie o prežití v prírode. Proti prírode netreba bojovať. Treba sa jej prispôsobiť! Platí to pre jedinca a aj pre celé ľudstvo. Je to návod pre prežitie konca sveta. Lebo život je boj o prežitie. Školenie začínam podľa príručky s názvom Príručka pre prieskumníkov. Je najlepšia. Preto ju využívajú košickí vandráci, pražskí čundráci a aj náš útvar. Zmestí sa do vrecka maskáčov, odkiaľ ju ani nevyberám. Lebo ju dobre poznám. Z hlavy hovorím o jej kapitolách. Aj s ukážkami. K zemi! Všetko preletí nad nami. Oštep alebo šíp alebo guľka z pušky alebo črepiny z granátu alebo guľky z guľometu. Od prvopočiatkov ľudstva je vrhnúť sa k zemi ten najčastejší a najúčinnejší spôsob záchrany života v boji. Najlepšia obrana je útok. Ale ešte lepší je prekvapivý protiútok. Vztyk! Do útoku s prískokmi vpred! A znovu. K zemi! Vztyk! Z pod hlavne sapíku stiahnem bodák. Použijem ho ako zálesácky nôž boowie. Pri školení mi pomáhajú absíci Honza a Alexander. Honza vyštudoval chirurgiu. Hovorí o dôležitosti duševného výcviku na prežitie. Vojnoví chirurgovia už o tom mnoho popísali. Vojaci často zomierali v dôsledku šoku aj pri ľahších zraneniach. A naopak. Často prežili ťažké zranenia. Lebo boli voči šoku odolní. Platí to aj pre stres. Alexander vyštudoval filozofiu. Hovorí o pozdrave Súrja namaskár v Hatha joge. Slnečný pozdrav. K zemi a vztyk tam symbolizujú slnečný západ a východ. Spomeniem si na pozdrav namaskár v dokumentárnom filme. Vaišíjá Móhandás Karamčand Mahátma Gándhí 30.1.1948 prechádza cez záhradu. Cestu mu zastúpi Náthurám Gódsé. Šéfredaktor hinduistického týždenníku. Gándhí sa usmeje svojím typickým „bezzubým úsmevom“, zopne ruky ako do modlitby a vysloví pozdrav namaskár. Gódsé vytiahne revolver a 3 krát vystrelí. Gándhí zomiera. Nad Indiou a celým svetom zapadá Slnko lásky, porozumenia a odpustenia. Surja namaskár je vyvážená postupnosť ohýbania, zmršťovania, narovnávania a napínania pohybového systému celého tela. A úvod do duševných cvičení majstrov bojových umení. Poznám to. Trénoval som džudo aj karate. Postup nácviku na prežitie je podľa činností, ktoré sú zoradené podľa výdrže. Najviac vydržíme bez jedla. Už menej bez pitia a spánku. Bez dýchania vydržíme najmenej. Iba pár minút. Jedlo. Menu na prežitie je síce za hranicami fantázie v bdelom stave človeka, ktorý využíva v pohodlí súčasné výdobytky vedy a techniky. Objavuje sa ale vo fantastických snoch. Ako pomoc pre prežitie. Menu ponúka dážďovku, húsenicu, mravca, včelu, chrobáka, holuba, vrabca, vranu, sovu, zajaca, strešného zajaca, teda mačku, psa, podľa možnosti nie služobného, ježka, myš, potkana … Román Potkan kráľ od Jamesa Clavella je o prežití v zajateckom tábore. Aj vďaka jedeniu potkanov. A vegetariánske menu ponúka korienok, kôru, list, bukvicu, dubový žaluď, semeno šišky, púpavu, žihľavu, trávu … Zo semien tráv boli vyšľachtené dnešné obilniny. Vyšľachtenie obilnín bol významný medzník vo vývoji ľudstva. Preto neidentifikované lietajúce objekty vytvárajú práve na obilných poliach presné kruhy a iné geometrické symboly. Dlhšie vydržať bez jedla je niekedy prospešné. Chorý pes sa sám začne liečiť hladovkou. Pitie. Nápojové menu ponúka vodu dažďovú alebo aj z iných zdrojov. Z potoka, rieky, jazera … Upravuje sa vlastnoručne vyrobeným filtrom z piesku a dreveného uhlia. Vo vode sa varia z liečivých byliniek chutné čaje. „– k zníženiu pocitu smädu je možno vložiť do úst (pod jazyk) čistý oblý kamienok, ktorý dráždením slinných žliaz vytvára sliny.“ Dobrá rada, ktorá sa dá všestranne využiť. Príklad. Mám chuť na pivo a nemám na to. Tak si dám pod jazyk kamienok. Spánok. Späť sa dá všade. Spacák, deka a plášť nás iba oddeľujú od vrstvy čačiny, konárov, lístia, sena, slamy, handier, papierov a v zime aj snehu. Zo snehu sa dá postaviť eskimácke igloo. Z konárov, padáku, celtoviny a pospájaných koží zo zjedených zvierat sa dá urobiť závesné lôžko, bivak pod skalou, mongolská jurta, indiánske típí alebo wigwam. Prestávka. Spievam pieseň o slávikoch. Solovji. Aj na front už prišla jar. Noc pred ranným útokom. Vojaci nemôžu zaspať. Zajtra ich čakajú kruté boje. Zažínajú sa ranné zore. Nad zablatenými zákopmi znie spev slávikov. Prehlušujú ho výstrely a sykavý piskot mínometnej paľby. Sú premrznutí, hladní a nevyspatí. Mnohí z nich sa po zraneniach iba nedávno vrátili na front z poľnej nemocnice. Nad ránom rany najviac bolia. Pri speve slávikov na chvíľku zabudnú na hrôzy vojny. Prežívajú malé a tak vzácne okamžiky šťastia. Myslia na svoje deti, manželku, rodinu, snúbenku, milenky a vzdialený sladký domov. Na chvíľku zaspia a majú fantastické sny, ktoré ich pripravujú na prežitie zajtrajšieho boja. Dýchanie. Zhlboka a uvoľnene dýchať pri strese. Kvôli uvoľneniu a prekrveniu si pošúchať udretú časť tela. Sú to jednoduché rady overené skúsenosťami predkov. Šok alebo stres sa dajú zvládnuť aj s hlbokým a uvoľneným dýchaním. Nacvičujeme ho s počtom krokov. Nádych 4 kroky, zadržanie dychu po nádychu 2 kroky, výdych 8 krokov a zadržanie dychu po výdychu 1 krok. Najlepšie sa nacvičuje pri prechádzke lesom. Malé zmeny tlaku vzduchu v kopcovitom lese majú blahodarný vplyv na ľudské zdravie. A v lese je dobrý vzduch. Čínski majstri bojových umení využívali pre prežitie boja čínsku lineárnu a bodovú mikromasáž, manupunktúru a akupresúru. Najmä po zraneniach. Nacvičuje sa podľa rovnice tanca. 88, delené 8, rovná sa 11. Rovnica je ukrytá v pohyboch tela. Ako príklad z karate je to kruhový a obojručný blok. Robí sa v postoji po obvode 8. Ďalej je to zmyselný brušný tanec. Vychádza z predstavy písania rovnice tanca na stenu alebo podlahu. Píše sa s kriedou, ktorá je umiestnená v panvovej časti chrbtice pod krížovou kosťou. Je to svätý Grál tela. Lebo pre prežitie ľudstva je dôležitý rozmnožovací pud. Pri brušnom tanci sa prebúdza Hadia sila. A stúpa pozdĺž chrbtice nahor. Je to mystický zážitok. Nech je pre nás každý mystický zážitok Veľkým darom. A aj poslaním šíriť ho ďalej!

§14 Manévre Šumava mali pôvodne trvať od 20. do 30.6.1968. Ale trvajú viac ako 2 mesiace. Rusi prichádzajú už 27. mája. Operetná tragikomická predohra. Obsadia nás spojenci?! Náš kontráš došiel pred polnocou z výcvikového priestoru Doupova do neďalekého stanového tábora. V stane je horúčava a smrad. Preto si v spacáku ľahne vedľa stanu. Je to síce proti bezpečnostným predpisom. Ale kontráš môže všetko. Aj porušovať predpisy. Tentoraz sa mu to nevyplatí. V noci mu pneumatika auta s radarom prejde cez krk. Neprežije to. Ale je to ešte v medziach plánovaných strát manévrov Šumava. Zomrel kontráš, nech žije kontráš! Za nového kontráša vymenujú Nikolu a súčasne ho aj povýšia. Oslavuje to až do záverečnej v reštaurácii. Aj s Luciou. Potom ju pozýva k sebe domov. A sľubuje, že jej pomôže s povýšením. Preto pozvanie prijme. Doma sa ešte viac opijú. Nikola si pred spaním dá sklenené oko do pohára s vodou. Obaja zaspia. Opitá Lucia sa v polospánku napije vody. Z poháru s okom. Skoro ráno ju zobudí budík. Aby stihla rannú službu na letisku. Lucia je nezmar. Tvrdí, že ženy vydržia viac ako muži. Má pravdu. Lebo Nikola naďalej spí tvrdým spánkom opilca.

§15: Ja som medzitým na ostrých nočných streľbách. Po návrate si zdriemnem. Potom sa s gazíkom ponáhľam za Luciou. A hor sa do lesa pri záložnom letisku. Milujeme sa odzadu na zadnom sedadle. Náhle Lucii z kakaového oka vykukne oko! Po milovaní z nej oko vyberiem, umyjem v blízkom potôčiku a zabalím do vreckovky. Potom idem za Nikolom. Veď oko potrebuje. Vraciam mu ho so slovami, že bdelé oko kontráša musí byť doslova všade. Trebárs aj tam, odkiaľ som ho vybral. Zablahoželám mu aj k povýšeniu a menovaniu.

§16: Nedeľa, 16. jún, doobeda. Vďaka opušťáku došli sme s Luciou z neďalekého záložného letiska za Xéniou. Letisko bolo zriadené na začiatku manévrov Šumava. Xénia je Luciina priateľka. Krásna „Huculka Xeňa.“ Tmavovláska s hustými kučeravými vlasmi. Veľké tmavohnedé oči pod čiernym obočím a dlhými mihalnicami. Sme v malebnej a rázovitej dedinke na „Rusnákoch“ neďaleko Jarabiny. Odtiaľ pochádza mariňácky seržant Michael Strank. Vztýčil americkú vlajku na sopečnej hore Suribači jama. Na Iwodžime. Xénia býva so svojou mamou Tatianou vo väčšom gazdovskom dome s kurníkmi a šopou. Kurník šopa! Základ dedinskej pohody. Je tam aj stajňa pre kone, kravy, kozy, ovce, prístavba pre koč, bričku a sane. Xéniin otec padol v boji na neďalekej Dukle. Spolu so svojim priateľom zo susedného menšieho domu, ktorý tiež po sebe zanechal vdovu s dcérou. Tie chodia za pár korún pomáhať Xénii s gazdovstvom. V dedinke oslavujú významný deň 13.6.1968, keď bola obnovená gréckokatolícka cirkev. Zrušili ju v nešťastný piatok 28.4.1950. Gréckokatolícky farár aj pravoslávny pop vyzývajú všetkých na spoločný prípitok. Na vzájomnú znášanlivosť a ohľaduplnosť. Na spoločnú reč v modlitbách, náboženských piesňach a koledách. Na spoločné posvätené ružence a obrazy. „Televízny prenos obrazu s koncertom pop music sa prvýkrát uskutočnil v cárskom Rusku. Pop preniesol posvätený obraz z jednej do druhej zemljanky, sadol si pod obraz, zahral music na balalajke a opil sa pod obraz Boží.“ S Luciou si dáme posvätiť prstencové ružence. Žiaľ, nie všade sa takto oslavovalo … Hostina. Vychýrené domáce miestne dobroty. Chutná polievočka s mäsovými guľkami. Potom bryndzové halušky. Tatiana sa pýta, že či chcem halušky „pobryzgaty“. Lebo vtedy sú najchutnejšie. Súhlasím. Odhryzne si kúsok bryndze. Dôkladne ju v ústach požuje. A vypľuje na môj tanier s haluškami. Podobnú vec som videl vo filme cestovateľov Jiřího Hanzelky a Miroslava Zikmunda. V amazonskom dažďovom pralese indiánky rozžujú dužinu z plodu a napľujú do veľkého kotla. Takto vyrábajú svoj odľúbený nápoj. Ponúknu cestovateľov, ktorí ho vypijú s predstieranou chuťou. Aby neurazili hostiteľov. Beriem si z nich príklad. Chystám sa s lyžicou nabrať halušky. Tatiana sa smeje. Vyberie mi lyžicu z ruky. A dá ju do umývadla. Obsah taniera vysype do smetného koša. A aj tanier dá do umývadla. Prinesie čistý tanier. Naloží novú dávku halušiek s chutnou rozšľahanou bryndzou a kyslou smotanou. Bol to žart. Za maskou dedinčaniek sa skrývajú sčítané a vzdelané ženy. Tatiana študovala najprv na univerzitách v Paríži a potom v Prahe a Xénia najprv v Prahe a potom v Moskve. Podáva sa zelený čaj. Lucia prezradila, že je to môj obľúbený nápoj. Šálky na čaj majú tvar kociek. Po výdatnom jedle sa dobre pije. Nalievam si čaj už z ďalšej várky. Mám v šálke teplejší čaj ako Xénia. Napadá ma, že tvar šálok a rozdielna teplota čaju sa dá využiť na ukážku sily podobenstva o teplote. „… Otvorím svoje ústa v podobenstvách, …“ Evanjelium podľa svätého Matúša, kapitola 13, verš 35. Prikladám svoju šálku tesne k Xéniinej. Podľa 2. vety termodynamickej energia tepla prechádza z teplejšej šálky s poéziou na studenšiu šálku s prózou. Pri rovnakej hmotnosti je energetická mohutnosť a výbušnosť v poézii pravdepodobne väčšia ako v próze. Výbuch kilogramu dynamitu uvoľní viac energie ako zhorenie kilogramu uhlia. Samozrejme, že sú aj výnimky. Ale poézia je často bližšie k namaľovanému obrazu, vytesanej soche a slovám piesne. Pieseň je bližšie k hudbe a hudba k tancu. Alexander Sergejevič Puškin vo svojom veršovanom románe Eugen Onegin využíva systém „časť pre celok, a naopak“. Ako vzorku pre porovnávanie. Čitateľ môže všetkými zmyslami vnímať ruskú kultúru a umenie 19. storočia. Obrazy v zdobených rámoch, mramorové sochy a hudba v tanečných sálach. Čarovný kruh sa uzatvára v rovnici tanca. Podobenstvo o teplote je aj spätná väzba medzi čitateľmi a autormi. Pokračujeme v debate o veštení z kariet. Je to ešte silnejšie podobenstvo. Vychádza z templárskej tabuľky SATOR AREPO TENET OPERA ROTAS. V slove SATOR vynecháme písmeno „S“. V takto vytvorenom slove ATOR je ukrytá veta ROTA TARO ORAT TORA ATOR. Vymyslel ju Paul Foster Case. V slove ATOR sa posúvajú písmená. Ukážka sily Slova. „Na počiatku bolo Slovo …“ Evanjelium podľa svätého Jána, kapitola 1, verš 1. ROTA na začiatku vety má písmena posunuté tak, že sú v opačnom poradí ako v ATOR na jej konci. Symbolizuje to večný kolobeh začiatku a konca. Koleso Tarotu veští zákon Hatory. Tak znie preklad do slovenčiny. K Tarotu patrí aj veštenie z hviezd a z čínskych hexagramov. Vychádza sa z umenia navodiť prostredie pre vnímanie duševnej symboliky. A z umenia klásť otázky. Lepšie zvládnime tieto umenia. A potom bude väčšia pravdepodobnosť pravdivosti veštenia. Znie to síce jednoducho. Až na to, že sa jedná o umenie. Preto treba využiť každú cestu, ktorá nás k tomu povedie. Trebárs aj neobľúbenú a údajne nudnú matematiku. Tarot je predovšetkým matematický systém, ktorý využíva naše dedičné schopnosti podvedomého vnímania. Už od prvopočiatku ľudstva v nás drieme schopnosť počítať, z ktorej sa vyvinuli schopnosti čítať a písať. Za jeden z najväčších objavov ľudstva sa považuje odhalenie tajomstva čísla 0. Aj to najmenšie číslo delené číslom 0 skrýva v sebe svoje nekonečno. Tarot začína a končí v čísle 0. Ako ruženec, bájne hady Uroboros a dvojitý Uroboros. Tak začiatok a koniec symbolizuje aj narodenie, život, smrť a znovuzrodenie. Príklad. Čínska bohyňa milosti Kuan jin. Tajne ju miluje opičí kráľ Sun wu kchung. Jej prevtelenie je japonská slnečná bohyňa Amaterasu ó mi kami. Uctievajú ju ako božského predka japonskej cisárskej rodiny. Jej vnuk je Ninigi no mikoto. Poslala ho na zem, aby sa ujal vlády v Japonsku. Pri súdoch s japonskými vojnovými zločincami sa často zdôvodňoval božský pôvod cisára. Samozrejme, že pre amerických žalobcov je to nepochopiteľné. A obhajcovia sú úplne mimo. Lebo ich postavenie pri takýchto súdoch je nanajvýš trápne. Odtajnený ruženec je počítadlo modlitieb. A utajený je veštenie s masážou. Masírujeme body v blízkosti dobre hmatateľných ciev na zápästí alebo na bočnej strane krku. Kladieme otázky na stav srdcového a cievneho systému. Odpovede sú časové zmeny rytmu srdečného pulzu. Masírujeme body na chrbtici. Kladieme otázky na stav chrbtice. Odpovede sú polohové zmeny stavcov chrbtice na najviac namáhaných miestach. Na krčnej časti, medzi lopatkami a v oblasti panve. Pri veštení sa masírujú aj ďalšie časti tela. Hlavná vec je zdravíčko. Platí to najmä pre veštenie. Lebo duševný a telesný zdravotný stav v podstatnej miere ovplyvňuje našu budúcnosť. Možno využiť aj sedmové karty. Veštec má pomocou 5 otázok vyveštiť neznámu kartu, ktorá symbolizuje neznámu budúcnosť. Vyšiel zelený dolník. Je to oko, ktoré symbolizuje súčet kariet s číselnou hodnotou 21. Spomínam. Môj brat Jožo s mojim otcom maľujú tajuplné symboly na pancier našej korytnačky Kleopatry. V Čine sa pancier z mŕtvej korytnačky dával do posvätného ohňa. Z prasklín na pancieri sa veštilo. Tak vznikli hexagramy. Korytnačka je častým námetom japonských papierových skladačiek origami. A podľa tibetských Lámov je podstavcom pre celý Svet. Sila obrazu. Vysokoškolské učebnice nášho otca sú vyšperkované výstižnými obrázkami. A sám si ich kreslí. Podľa zásady, že dobrý obrázok povie viac ako 100 strán zlého textu. Ja kreslenie využívam pri písaní programov. Hovorím o Jožovej tvorbe. Má iba 17 rokov. Pokúšam sa využiť systém „časť pre celok“. Časť je jediný obraz. A celok celá tvorba. Podľa časti hovorme o celej tvorbe. A naopak. Podľa celej tvorby o jedinom obraze. Ale ako takýto obraz vybrať? Pomôže mi rozprava o knihe 1984 z roku 1949 od Erica Arthura Blaira alias Georga Orwella. Jožo podľa nej namaľoval obraz Veľký brat. Orwell žil v mladosti medzi najchudobnejšími vrstvami. Stal sa anarchistom a socialistom. Bojoval v španielskej občianskej vojne. Bol novinárom v Indii. Jožo obraz viackrát prerábal. Jeho tvorba je nadpriestoročasová a nabitá fantastikou. Síce uznáva výdobytky vedy a techniky. Ale jeho mladá umelecká duša citlivo vníma súčasnú odprírodnenú spoločnosť a stratu súkromia. V pravom dolnom rohu obrazu je „malý orchester nádeje pod taktovkou lásky“. Na pravo guľa so všetko vidiacim okom na okrúhlej tvári. Ako oko v kartách. Nos je ukrytý za lícom. Vlasy sú more. Špicaté líščie ucho je horský štít. Na jeho úpätí osamelý jazdec. Pred okom stojí Hrdina našich čias. Postava Michaila Jurijeviča Lermontova. Bojovníka za pravdu. Ale čo je pravda? Večná otázka. „Pilát mu povedal: Čo je pravda?“ Ján, kapitola 18, verš 38. Postava je v širokom postoji jazdca bez koňa. Alebo je to šermiar pri výpade s kordom v nezmyselnom súboji? Vražednú zbraň mu vyrazili z chvejúcej sa ruky. Už ľutuje svoj nerozvážny čin. Bol to prejav nezmyselnej pýchy a pohŕdania s najvzácnejším darom. S ľudským životom. Zvýraznené sú zdvihnuté ruky. Vzdať sa alebo sa nevzdať neľútostnému osudu? Vzdať sa. K zemi! Nevzdať sa. Vztyk! Kto sa ukrýva za temnou postavou muža? Je to Orwell. Prevtelenie Lermontova. Čierni hudobníci, kone a hlavná postava. Obraz tajomného hradu. S Hviezdnymi bránami a Dverami Jamesa Duoglasa Morrisona. Do paralelných vesmírov. Hlboko ukrytých v našom podvedomí. Brány do hradu so zamurovanými oknami. Obraz fúg od Johanna Sebastiana Bacha. V prelínajúcich sa cestách. Sú podopreté oblúkmi vodovodu v starovekej Rímskej ríši. Cesty vedú z hradu priamo do oceánu. Čo vie zrnko piesku o bolestiach oceánu? Koľko bolesti, beznádeje a zúfalstva odplavili príbojové vlny Tichého oceánu z pobrežia malého ostrova Iwodžima? Sme zajatci časovej slučky. „Odtiaľ, po nekonečno!“ Nad orchestrom je symbol parížskeho Víťazného oblúku a brány Rašamón od Akira Kurosawu. So symbolicky ulomeným pravým vrchným nosníkom. Za ďalekým obzorom oceánu zapadá Mesiac. Alebo vychádza? Začína nový deň? Alebo končí? Kde sa začína fantázia, mýtus, legenda, realita? A kde končí? Taký je začiatok a koniec Cesty poznania. Vo dne je osvietená svetlom sveta. V noci sa ukrýva v kolobehu života bájneho vtáka fénixa. Ku koncu života zhorí ako padajúca hviezda. A zakaždým sa znovu zrodí z vlastného popola. Ako energia a hmota. Nevzniká ani nezaniká. Iba mení svoju formu. Albert Einstein pomocou štvorca rýchlosti svetla vložil medzi energiu a hmotu symbol rovnosti. Sloboda, rovnosť, bratstvo! Tak vykríkol vyslobodený duch energie. Bol spútaný v začarovanej Aladinovej lampe. Jeden z najväčších objavov ľudstva. A ako sa prvýkrát využil? Ráno 6.8.1945 nad Hirošimou zhorela padajúca hviezda. Do výšky stúpal obrovský hríb z popola vtáka fénixa. A potom padal na zem. Ako čierne slzy. Bol to hrôzostrašný začiatok novej atómovej doby. Ale je na obraze namaľovaný Mesiac? A čo keď je to iná planéta. A pozeráme sa na ňu z planéty v inej galaxii paralelného vesmíru. Alebo z paralelného antivesmíru. Tak vyzerá svet? A prečo tak vyzerá? Jožo sa snaží na nezodpovedané otázky odpovedať. Jeho obraz je ohňostroj fantázie, báseň v obraze, obraz v básni, hudba v obraze a obraz v hudbe. Gregoriánsky chorál našich strážnych anjelov. Plné priehrštia symbolov Veľkej Arkány a Malej Arkány Tarotu. Sálajúca Sila života. Zázračné, blahodarné, liečivé vlnenia, chvenia  a ďalšie tajomstvá. Je to pre nás výzva. Lebo zmyslom tajomstva je jeho odhaľovanie.

§17: 18. august, ráno. GUSTO: Dobre oholený, úspech zaručený. A po oholení nedeľná kázeň na vrchu. Naučil som sa ju naspamäť. V hlave sa to predsa len najlepšie uchováva aj prenáša. Problém nie je naučiť sa naspamäť. Ale zabudnúť. Napríklad, po skúškach tie nudné a nepotrebné poučky. Ja si totižto pamäť šetrím pre skvosty svetovej literatúry.

PETER: Je síce nedeľa. Ale prečo kázeň na vrhu? Veď sme na balkóne.

GUSTO: Je to kvôli podobenstvu o svetle sveta. V kázni na vrchu. „Vy ste svetlom sveta …“ Matúš, kapitola 5, verš 14. Alebo byť v pravý čas na správnom mieste. A tu je ten čas a miesto. Je 18. august. Meniny má krásna Helena. Kvôli nej sa začala vojna. A po jej skončení sa začalo putovanie Odysea. Sme na dôstojníckej slobodárni. Vojenský útvar číslo také a makové. Vrabce číslo vyzobali.

PETER: Nikola sa kvôli tým vrabcom na teba sťažoval.

GUSTO: A čo ty na to?

PETER: Pripomenul som mu, že to máš za pár. A že je to len sranda.

GUSTO: A sranda musí byť. Aj keby nebolo na chlieb náš každodenný. Jaroslav Hašek a Joseph Heller písali o svetových vojnách s nadpriestoročasovým zmyslom pre srandu. Vojak Švejk a kapitán Yossarian sú najväčší bojovníci proti nezmyselnosti vojny … Takže, čo nás dnes čaká a neminie?

PETER: Sľúbil si, že odskúšame na mojom lietadle náš zlepšovák. Je to makačka. Doobeda to nestihneme. Naobedujeme sa a budeme pracovať aj poobede. Aby sme stihli večeru.

GUSTO: A po večeri v péveeske aj film Hvězda zvaná Pelyněk. Videl som ho ešte v civile. Nádhera! Odohráva sa v dobe Švejka a jeho svetovej vojny. Predtým som videl film Niekto to rád horúce. Porovnával som tanečné a spevácke show Jiřiny Bohdalovej s hollywoodskou superstar Marilyn Monroe. Bohdalová je omnoho lepšia a dokonca ani Leonid Iľjič Brežnev sa jej nevyrovná! „Brežnev si pred spánkom prekladá zo saka na pyžamo všetky vyznamenania. Preto sú okná jeho spálne dlho do noci vysvietené. Uprene hľadí do zrkadla. Znie jeho unavený hlas. Ja star, ja očeň star … ja superstar!“ Radoslav Brzobohatý zase umelecky precítene uviedol podobenstvo o hviezde Palina. „A zatrúbil tretí anjel …“ Zjavenie podľa svätého Jána, kapitola 8, verš 10.

§18: Doobeda. GUSTO: Boh vojny Mars by si zgustol na tomto pohľade. Cez buzerplac rezko pochodujú naši zdatní vojaci. Spievajú tú istú pieseň, ktorú budú večer vo filme spievať vzbúrení vojaci. Pieseň o malej záhradke v okolí Hradce. Rastú tam 3 ruže. Červená, biela a modrá. Rozbuškou k vzbure bol výcvik. K zemi! Vztyk!

PETER: Pripomenul si mi film o vzbure na krížniku Poťemkin.

§19: PoobedeGUSTO: „My letci máme oceľové vtáky.“ Pohľad na naše lietadla ma vždy nadchne! Na ich lesklých povrchoch sa odráža obloha s letiacimi vtákmi. Mechanické lietadlá, živé vtáky a tajuplní anjeli. Andrej Sládkovič sa vo svojej Maríne pýta. „A čo je mladosť? Dvadsaťpäť rokov?“ A odpovedá. „Je anjel v prachu zaviaty!“ Sládkoviča v piesni dopĺňa Pavol Braxatoris s Gejzom Dusíkom. „Marína, rád Ťa mám, ako vták voľný let. Keď mieri k výšinám, by spevom skrášlil svet.“ Tak do práce, aby sme stihli večeru aj film.

PETER: Česť prejšn!

§20: Noc. GUSTO: „Človek mieni, pán Boh mení! Hlas ľudu, hlas Boží.“ Znie to síce ako protirečenie. Ale je to tak. Pôvodne myšlienka o socializme s ľudskou tvárou vyrástla zo šľachetného a úprimného srdca. Ako červená ruža z okolia Hradca. Ale v Československu vraj zúri kontrarevolúcia. Postupne sa začali šíriť takéto a podobné nezmysly. Nuž a proti hlúposti má zdravý rozum malé šance na úspech. Lebo ľudská hlúposť je takmer nekonečná. A to je vždy začiatok konca. „Mladý lekár má službu na gynekologickom a pôrodníckom oddelení. Má ho vystriedať ďalší lekár. Ten ale nepríde. Musí preto odkrútiť službu aj za neho. Síce to zvládol. Ale je smrteľne unavený. Ráno kráča po slnkom zaliatej ulici. Sleduje okoloidúcich ľudí. S úľavou si povzdychne. Konečne vidím ľudské tváre! Tváre!!“ Socializmus s takouto tvárou mohol vymyslieť trebárs aj unavený Bulgakov. Študoval medicínu v Kyjeve. Potom praxoval v malej dedinke. Keď tam pôrodná baba niečo zbabrala, tak to naprávala lekárska veda. Takže aj Bulgakov si užil svoje! V kapitole 25 vo svojom románe Majster a Margaréta opisuje ukrižovanie. „Tma prišla od Stredozemného mora a zahalila mesto, ktoré miestodržiteľ tak nenávidel.“ Pôsobivo vystihuje dusno dnešných dní. Lebo aj socializmus s ľudskou tvárou ukrižujú. Nazvú to bratská pomoc. Nie priateľská. Priateľa si môžeš vybrať. Brata nie.

PETER: Podľa teba teda prídu?

GUSTO: Určite. A nielen podľa mňa. Aj podľa teba. Netvár sa, že o tom nevieš.

PETER: Veď je to len šuškanda.

GUSTO: Šuškanda? A čo spravodajská služba? Ktorý zdroj je vlastne spoľahlivejší a dôveryhodnejší? … Ťažko povedať. „Manévre v Izraeli. Americký poradca navrhne náčelníkovi štábu aby to spustil. Ten sa nahne k pobočníkovi. Zašepká mu do ucha. Poradca sa začuduje. Náčelník iba riekne. Je to O. K., ono sa to rýchlo roznesie!“ Dejiny sa opakujú. Zo šuškandy aj z hlásenia spravodajskej služby boli už dopredu dobre známe dátumy 22.6.1941 a 7.12.1941. Napadnutie Sovietskeho zväzu a útok na Pearl Harbor. A čo na to papaláši v Sovietskom zväze a USA?

PETER: Nič.

GUSTO: A čo potom môžeme očakávať teraz od našich papalášov?

PETER: Nič… A to prídu tak skoro, že si už nastavuješ hodinky?

GUSTO: Prídu asi za 2 alebo 4 dni. Aritmetický priemer je 3. Najpravdepodobnejší dátum je 21. august. A nenastavujem si hodinky. Iba sa dotýkam prstencového ruženca na remienku hodiniek. „Vieš aký je rozdiel medzi kométou a majorom?“

PETER: To poznám. „Kométa je hviezda s chvostom a major je chvost s hviezdou.“

GUSTO: Major má na výložke päťramennú hviezdu. Vo večernom filme sa spomínala hviezda Palina. Prsteň s ružencom sú spojené vo hviezde, ktorá má 11 ramien…

PETER: Prepáč, že ťa prerušujem. Náš radista by povedal, že nie sme naladení na rovnakú vlnovú dĺžku. Ráno to ešte šlo. Možno preto, že už z detstva poznám príbehy o vtákovi fénixovi, Aladinovej lampe, Helene trójskej a Odyseovi.

GUSTO: Takže sa iba trápne predvádzam.

PETER: Tak som to nemyslel.

GUSTO: Veľký mysliteľ prehovoril. Ibaže zatiaľ nie si ako mysliteľ uvedený v žiadnej učebnici. Ale máš pravdu. Bojovníci ako my majú myslieť! Odyseus vymyslel dreveného koňa s úkrytom pre bojovníkov. Vďaka tomu Gréci zvíťazili nad Trójanmi. Pravda víťazí! Je to heslo na zlomenej československej šabli z roku 1928. Nedávno som si ju kúpil v starožitníctve. Výstižné podobenstvo. Ale zvíťazí pravda? Je 11 bojovných lampasákov a 1 zbabelý. Koho si budú ľudia v budúcnosti viac pamätať?

PETER: Toho zbabelého.

GUSTO: O zbabelosti je v Majstrovi a Margaréte písané v kapitole 26. „Pilát s tvárou vykrivenou od napätia prižmuroval oči a čítal:… uzrieme čistú vodu rieky života… ľudstvo bude hľadieť k slnku cez priezračný krištáľ… Vtom sa zimnične roztriasol. Medzi posednými riadkami rozlúštil slová:…niet väčšej chyby ako… zbabelosť…“ A o pár riadkov ďalej. „Matúš otvoril ústa a s vytreštenými očami hľadel na miestodržiteľa, ktorý ticho pokračoval: – Nie je to veľa, ale aspoň niečo som urobil.“ Pokúsime sa aj my aspoň niečo urobiť?

PETER: Pokúsiť sa môžeme … Ale o čo, ako a s čím?

GUSTO: Riešenie sa nám ponúka v Majstrovi a Margaréte už v kapitole 1. „– Preto, – odpovedal cudzinec a prižmúrenými očami pozrel na oblohu, kde v predtuche večerného chladu nečujne krúžili čierne vtáky, – lebo Anuška už kúpila slnečnicový olej, a nielenže ho kúpila, ale aj rozliala. Takže schôdza sa nekoná.“ Rozliaty olej! Dá sa využiť ako účinná zábrana proti pristátiu v noci. Lebo vlci prichádzajú v noci. A spôsob pristávania dobre poznajú. Veď ho vymysleli. Pilot s pomocou leteckých rádiomajákov je navádzaný na pristávaciu dráhu, ktorá je vysvietená ako na kolotoči. Rádiomajáky aj svetlá sa ale dajú rýchle vypnúť. A keď sa vypnú, tak potom nastupuje ich najskúsenejší stíhací pilot. S krycím menom Vlk. Pristal by naslepo, zaroloval na koniec dráhy, urobil čelom vzad a rozsvietil diaľkové svetlá pod krídlami. Ďalší piloti by už pristávali na osvietenú dráhu. Lenže podvozok lietadla s Vlkom na palube sa šmýka po rozliatom oleji. Lietadlo prešvihne dráhu a rozflákne sa. Letisko sa neobsadí zo vzduchu. Trošku sa to oddiali. Ale nikdy nie je tak zle aby nemohlo byť horšie. „Umývač okien vypadne z okna na najvyššom poschodí mrakodrapu. Padá voľným pádom. Pred očami sa mu mihajú poschodia. Pri každom poschodí mu hlavou prebleskne myšlienka, že zatiaľ to nie je najhoršie.“ Pri nácviku sa bude rozlievať namiesto oleja voda. A dá sa to za krátky čas a v pohode stihnúť. „Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku!“

PETER: Dnes si celý deň pil svoj návykový zelený čaj. A ja svoje nenávykové červené víno. Na rozdiel od teba som viac menej spoločenský unavený. Ale dobrý spánok to napraví. Pokračovanie sa preto odkladá na zajtra ráno.

§21: Streda, 21. august. Nikola vníma 1. deň okupácie v alkoholickom delíriu. Preto namiesto neho idem s Petrom ako prekladateľ k Rusom. Cestou späť zbadám pri vojenskom náklaďáku dievča. Ostrov ľudskosti v oceáne neľudskej okupácie, zákernosti, klamstiev, zrady, zloby, nenávisti, bezmocnosti, bezcitnosti a márnosti. Horúce leto. V helme sa mi varí spotená hlava. Snáď len preto sa dávam s dievčinou do reči. Dozviem sa jej meno. Volá sa Vasilisa. Ako Vasilisa premúdra a prekrásna z ruskej rozprávky. Je to jedináčik a je žiačkou 1. ročníka na zdravotníckom učilišti. Vedľa nej stojí jej otec Vasilij. Bývajú v Smolensku. Matka Vasilisy musela služobne do Vladivostoku. Otec s dcérou ostali doma stráviť spolu koniec prázdnin. Úplne sami. Prišli za ním v noci. Našťastie mu dovolili dcéru zobrať so sebou. Ako pomocníčku pre zdravotníčky. A tak sa ocitli v Československu. Boží hlas ľudu sa mení na skutky. Ľudia otáčajú orientačné tabule na cestách. Tylová vojenská jednotka s proviantom a poľnou kuchyňou zablúdi. A skončí pri inej jednotke. Ostanú bez pitia a jedla. Smädní, hladní, nevyspatí a unavení. Otec sa pýta, že či by som mohol priniesť pre dcéru vodu a jedlo. V očiach sa mu zaligocú slzy. Lebo ľady medzi nepriateľmi sa môžu roztopiť aj slzami. Rýchlo, na otočku sa s gazíkom vraciam späť. V plnej poľnej mám zonky a kádečka. Čo vojak, to skratka. ZON je zdravotne osviežujúci nápoj. Čiže limonáda. KD je konzerva denná. Je to viac konzerv. Vasilisa dopila fľašu zonky. Zajedá ju ovocným chlebíčkom. Na hornú nádherne krojenú lesklú peru sa jej prilepí odrobinka. S nežnou eleganciou ju jazýčkom zlíže. Je to nádherný a vzrušujúci pohľad. V ušiach mi znie pesnička. O malej zdravotníčke Valeňke v sanbate, teda v sanitárnom batalióne. Zdvihnutím ruky naznačujem pozdrav na rozlúčku. Vasilisa pristúpi ku mne. Pobozká ma na ústa. Bozk opätujem. Nasadám s prázdnou plnou poľnou do gazíka a odchádzam. Odvtedy na to spomínam každý rok pred Vianocami. Prečo? Lebo po prvýkrát zažívam pocit celoročných Vianoc. Dávam a aj dostávam dar. Darujem zonky a kádečka. Vasilisa daruje bozk. Jedine to môže darovať. Ale práve preto je to najcennejší dar! Nazývam ho Vianočný bozk. Patrí k celoročným Vianociam. Spomeniem si na záber z filmového týždenníka. Vychudnuté africké detičky s napuchnutými bruškami. Sú odsúdené na smrť hladom. Rád by som im doniesol zonky a kádečka. Sila utkvelej myšlienky, ktorá ma odvtedy prenasleduje.

§22: Každý podľa svojich možností a schopností. A toto je pre mňa jediná možnosť ako myšlienku Vianočného bozku pre hladujúce deti premeniť na skutočnosť. 6.7.1995 je dátum podania môjho vynálezu s názvom hybridná, unipolárna, magnetická, optoelektronická a rotačná spojka. 14.4.2002 do okna webovej stránky prehliadača zadám medzi úvodzovky kľúčové slová: hybrid, unipolar, magnetic, optoelectronic and rotating connector. Kliknem na ikonku hľadaj. Zobrazí sa mi webová stránka: www bodka 1000inventions bodka com/detail2 bodka phd?Id=302. Je tam vynález s obrázkom dvojitého Uroborosa. Až po tomto dátume je prihlásený podobný patent spoločnosti IBM s názvom Ice Cube. Rozhodol som sa 90 % výnosov z predaja výrobkov podľa vynálezu dať na pomoc pre hladujúce deti. Čaká ma dlhá cesta. Zúradovanie vynálezu, výroba prototypov, organizovanie hromadnej výroby, predaja. A „marketingový mix 5 P, people, product, promotion, place and price“. Zatiaľ mám iba ľudský zdroj a produkt. Vlastne som na to sám. Zvládol snáď hrdina románu El ingenioso hidalgo Don Quijote de la Mancha od Miguela de Cervantesa Saavedru svoj márny boj proti veterným mlynom? Božie mlyny melú pomaly, ale iste. Úradnícke mlyny ešte pomalšie a neisto. Pravdepodobnosť úspechu je malá. Keď sa o to nepokúsim je nulová. Ale každý ďalší pokus pravdepodobnosť úspešnosti trošku zvyšuje. Preto sa budem o to neustále znovu pokúšať. Pustím si z telky hudbu. Speváčky a speváci spievajú piesne o láske. V tvári majú prehnaný výraz utrpenia. Prečo? Veď láska je pekná, príjemná a milá. Rád si zaspievam. Ale netvárim sa pritom ako na mučidlách. Tvárim sa normálne. Hudbu preruší reklama na menštruačné vložky. Letiace vložky s krídelkami sa striedajú sa zábermi na ženskú tvár. Pootvorené a našpúlené pery. Výraz tváre odzrkadľuje prežívanie mnohonásobných orgazmov. Krása milovania sa znehodnocuje na podporu prostitúcie. A kde a kedy sa táto reklama vysiela? Skoro na všetkých televíznych staniciach a v každom čase. Môžu si ju pozrieť aj deti. A ja som mal mindráky pri písaní §15 pre dospelých!

§23: Štvrtok, 21.8.2008, polnoc. Od pamätného dňa 21.8.1968 ubehlo 40 rokov. Ako ten čas letí. Surfujem na webových stránkach. Z ponad obrazovky počítača ma bedlivo sleduje oko malej videokamery. Ako oko kontráša Nikolu. Z Jožovej webovej stránky si sťahujem obraz Veľký brat. Je to olej + airbrush. Rozmer 95 x 65. Síce sa líši od pôvodného obrazu. Ale hlavná myšlienka je rovnaká. V pravom dolnom rohu sú neviditeľní Jazdci Apokalypsy na cválajúcich koňoch. Zrazu nečakane zastanú a otočia sa. A začnú cválať opačným smerom. Docválajú na okraj priepasti nad útesom. „Prosím kone. Necválajte tak rýchlo. Spomaľte. Zastaňte na chvíľku. Nestačil som žiť. Tak nech aspoň dospievam pesničku. Stihli sme navštíviť Boha. Nemeškali sme. Ale prečo anjeli spievajú takými zlými hlasmi?“ Tak sa spieva v piesni Capricious horses. V ruskom origináli. Od Vladimíra Semjonoviča Vysockého. Najväčšieho búrliváka našej mladosti. Občas si ju zaspievam. Spomínam. Ako som Lucii, Xénii a Tatiane rozprával o Jožovom obraze. A predvádzal podobenstvo o teplote. Teraz by to bolo aj s využitím súčasných technológií. Literárny produkt sa zverejní na webovej stránke. Nasleduje emailovanie, blogovanie, chatovanie, ICQ, skype a podobne … Každý sa môže zapojiť do diskusie. Tak je to na webových stránkach: Poemat ©, Fantázia ©, enigma bodka sk/weblogy, citanie bodka madness bodka sk. A aj na mojich webových stránkach: augustin-sokol bodka webovastranka bodka sk, taborak bodka webovastranka bodka sk. Je čas ísť spať. Ešte vynesiem smetný kôš. Kráčam po spiacej ulici. Vyhodený chlieb v kontajneri mi pripomenie Vianočný bozk pre hladujúce deti. „A keď jedli, Ježíš vzal chlieb, a keď vyslovil požehnanie, chlieb lámal a dával ho učeníkom a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo.“ Matúš, kapitola 26, verš 26.

§24: V galérii 13m3, v Bratislave, na podujatí Apokalyptikon, 23. – 24.8.2008, som mal prednášku prežitia v prírode podľa §13. V Bratislave, v umeleckom a kultúrnom centre Istropolis, 12. –14.9.2008, na podujatiach Istrocon a Comics salón, 12.9. od 14 do 15 hod., vo Fantázia salóne, som mal Vianočný bozk ako prednášku Fantasy s názvom Bozk. Bola s praktickými ukážkami v 3 častiach, po 20 minút. Časť 1, prednáška o tvorivom písaní. Časť 2, nácvik spôsobov prežitia v prírode. Časť 3, Stalingrad a Iwodžima. Hrôzy 20. storočia na pozadí udalostí z augusta 1968. A pokračovanie v diskusiách počas 3 dní až do 14.9. Na Hlavnej palube 13.9. od 17 do 19 hod., som na súťaži karaoke zaspieval v ruštine Vysockého pieseň Capricious horses. Doprevádzal som ju pískaním a hrou na gitare a drumbli. Pískanie malo byť prevenciou proti pískaniu obecenstva. Obecenstvo ma ale obdarilo potleskom. Na webovej stránke YouTube pod názvom „Pan Augustin Sokol na Karaoke“ 20.9.2008 o 01:02 hod., bolo zverejnené video s trvaním 4:47 minút. V mesačníku RAK, č. 8/2008, ISSN 1335-1702, bola pod názvom Deň prvý (Anketa k 40. výročiu 21.8.1968) časť skráteného Vianočného bozku na s. 28 – 30. V galérii Academia Arcana de Tarot, Somezeda, v Bratislave, 25.10.2008 o 17:30 hod., som otvoril vernisáž môjho brata Jozefa Sokola. A hovoril o jeho tvorbe podľa §16 a §23. Začiatkom decembra 2008 umiestňujem Vianočný bozk na mojich webových stránkach podľa §23 a rozosielam ho aj z mojich emailových adries.

 

Ďalšie príspevky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button