Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

carousel-tiger-900x500
Šimon Uriel

AUTOR

simonuriel

Legendy Leopardie – Kora

Mocní duchovia džungle boli sklamaní Zhárovým činom, ale napokon prijali Susaninu prítomnosť v džungli ako strohú skutočnosť a už jej žiadny duch džungle neskrížil cestu so zlým úmyslom.

Po Zhárovom odchode sa však Susan cítila osamelo. Akoby džungľa spustla a zo sveta odišli farby. Doteraz si neuvedomila, aký veľký vplyv na ňu Zhár mal.

Ale jeho prosbu, aby ho nosila v srdci, dodržiavala. Najme po nociach naňho často myslela. Zima sa chýlila ku koncu a v to posledné zimné ráno sa Susan zobudila na veľkú nevoľnosť. Vybehla z tepla jaskyne do sviežej rannej džungle poza kríky pri skalnom previse, kde vrátila prírode všetko, čo včera zjedla.

Neustále ju napínalo, ale napriek tomu sa musela ísť napiť k neďalekému potoku.

 

„Čo je to so mnou?“ Pýtala sa Susan sama seba, pričom si dlaňou hladila rozochvené brucho. Ale ako dcéra šamana už tušila dôvod svojej nevoľnosti.

„Vari len nečakám…“ Povedala Susan sama pre seba ale nedokázala vetu ani dokončiť.

„Veru tak moja. Veru tak.“ Ozval sa spoza mohutného stromu veľmi starý sýty ženský hlas a pred Susan skočila s nevídanou obratnosťou stará tigrica.

Susan bola mierne zaskočená a trochu sa vyľakala, ale cítila, že táto tigrica je mocným duchom a prichádza v pokoji.

„Nemusíš sa ma báť Susan´we. Som Kora duch týchto končín. Už som nemohla znášať reči tých obmedzených duchov, ktorí si ani neuvedomujú aké významné časy sa blížia.“ Povedala tigrica – Kora.

„Odkiaľ poznáte moje meno?“ Opýtala sa prekvapená Susan.

„Predsa od Zhára. Rozprával mi o tebe už roky. Odkedy ťa prvý krát videl s tvojím otcom v bambusových lesoch. Vtedy bol ešte takým neskúseným mláďaťom ako ty.“ Odvetila Kora.

„Takže vy poznáte Zhára?“ Opýtala sa natešene Susan až jej zaiskrilo v očiach.

Nevedno či tomu bolo naozaj tak, ale v tej chvíli sa na Korinej tlame akoby zazračila úprimná radosť.

„Pravdaže Susan´we. To ja som Zhára vychovala. Našla som ho pri tele jeho mŕtvej matky tesne po tom ako sa narodil. Keby som sa oňho nepostarala umrel by. Čo myslíš, prečo je to taký mocný duch. Na prvý pohľad vidieť, že bol kojený tigrím mliekom.“ Hrdo odvetila Kora a vypäla svoju tigriu hruď.

Susan sa usmiala ale stále jej bolo dosť nevoľno a po pravde bola aj mierne zmetená. Bola však rozhodnutá rozprávať sa s Korou ďalej.

„A kde je Zhár teraz?“ Opýtala sa Kory.

„Kým to budeš schopná pochopiť, musím ťa mnohému naučiť. Aby si to raz ty mohla odovzdať mláďaťu, ktoré čakáš.“ Odvetila Kora a dodala: „Ale nemusíš sa báť, všetko sa dozvieš. Aj tak nemáme času na zvyš.“

Susan prikývla a spolu s Korou zamierili do džungle.

 

Kora bola pre Susan v skutku ako druhá matka. Dni s ňou ubiehali rýchlo ako kvapky dažďa. Kora učila Susan všetko, čo by mal správny šaman vedieť.

A tak sa so Susan stala zakrátko v skutku mocná šamanka. Jej učenie však prebiehalo tak ako učenie prvých šamanov vôbec. A teda z ducha na človeka.

Susanine brucho pomaly rástlo a dieťatko už kopalo a pomaly sa začalo pýtať na svet. Začiatkom jesene už Susan poznala takmer všetko, čo poznať mala. Okrem denného učenia sa, sa s Korou každý večer rozprávali o Zhárovi.

Susan veľmi zaujímal Zhárov život. Sama sa čudovala, ako sa jej city k Zhárovi prehlbovali, hoci Zhár už pri nej nebol.

 

„Kora! Prosím! Povedz mi, kde je Zhár!“ Naliehala Susan na Koru, keď za jednej daždivej jesennej noci, ktorá bola už predzvesťou monzúnov, sedeli v teple a suchu jaskyne.

„Dobre teda. Tak ti to poviem. Vidím, že dnes by si už asi od zvedavosti ani nezaspala.“ Podpichla Kora Susan a tá sa len usmiala.

„Vieš Susan´we. Zhár už porušil takmer všetky naše zákony. Pamätáš sa ktoré sú to?“ Začala Kora a Susan prikývla.

„A za každé porušenie zákona je potrebné vykonať čin, ktorý narušené plynutie života vyváži. Za lásku k človeku stratil Zhár právo zúčastniť sa zhromaždenia duchov. Za zabitie Gorora – starého medveďa, musel odísť z týchto končín. A napokon za splodenie potomka, hoci z lásky, no zakázanej, musí položiť vlastný život.“ Odvetila Kora a Susan zmizol úsmev z tváre.

„Ale Zhár vravel, že sa ešte stretneme.“ Mierne roztraseným hlasom povedala Susan a až ju zabolelo pri srdci.

„To je celý Zhár. Neboj sa Susan´we! Namiesto toho aby sa podriadil zákonom, šiel hľadať Mocného a Mocnú. Sú to najvyšší bohovia, ktorý stvorili celý svet. Ak sa Zhárovi podarí nájsť ich príbytok a požiadať ich o odpustenie, bude sa môcť vrátiť.“ Povedala Kora a odvrátila sa od Susan.

„Ale prečo to vravíš takým smutným hlasom Kora?“ Opýtala sa znovu Susan.

„Lebo Mocného a Mocnú, nikdy nikto nenašiel. Odkedy odišli zo sveta do svojho príbytku, už ich nik nevidel.“ Odvetila Kora ale vzápätí rýchlo dodala: „No ak by to niekto dokázal, určite by to bol Zhár.“

„On to určite dokáže. A potom príde aby videl svojho syna.“ Povedala rozhodne Susan.  „Takže, už vieš, že to bude syn?“ Vyzvedala Kora.

„Áno. Miazga stromu Ori mi dala sen a v ňom mi k nohám padol zlatý oštep zo Slnka. To je jasné znamenie, že porodím chlapca. Už čoskoro.“ Odvetila Susan a posledné slová preriekla s miernymi obavami.

„Učíš sa veľmi rýchlo Susan´we. Si šikovná, ale teraz by sme už mali ísťspať. Zajtra nás čaká posledný z náročných dní.“ Povedala Kora a o chvíľu už obe tíško spali.

Šimon Uriel
Žijem skrze priateľov, aby priatelia mohli žiť skrze mňa. Mojou filozofiou je filozofia diaľnice 60. V prípade záujmu o konverzáciu mi píšte na simon.uriel@centrum.sk alebo ma kontaktujte cez priateľa blogera Dušana Damiána.

Komentáre

2 Responses to Legendy Leopardie – Kora

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button