Raz som sa bosými nohami prechádzal po zemi,

po ktorej kráčali aj naši predkovia sloveni.

A bájna rozloha tejto zeme,

dnes do očí mi slzy ženie.

Dnes vraj totiž…

Len od Tatier k Dunaju

deti slovenov bývajú.

Ale nebolo tomu tak v dobách dávnych,

po ktorých dnes zostalo len množstvo bájí.

To len dnes duch mnohých slovenov,

na svoj rod tíško zabudol.

Ale pomáhame tomu i my sami,

a len skrývame sa za maskami.

Veď len zlomyseľníkom sa núka,

haniť kráľa Svätopluka.

Ale i z našich chýb klíči hana,

sami si pokojne kradneme sv. Štefana.

Ťažko, naozaj ťažko je mi.

A to som sa len prešiel po rodnej zemi.

Dávno bolo semä slovenské zasiate tu do zeme,

ale o to mocnejšie vzišli z neho korene.

I keď mnohí chceli zničiť mocný kmeň,

nakoniec vždy prečkal zlý čas ten slovenský peň.

A to jedno, to ma stále teší…

Aká nádej sa nám líči,

že z toho pňa nový výhonok, hoc pomaly ale isto klíči.

A len málo stačí aby vykapal,

ale rovnako málo treba aby sa zachoval.

Stačí len aby sme zabudli na predsudky

a vyznávali vlastné, nie cudzie úsudky.

A potom, keď sa všetci znovu svorne zomkneme,

vyrastie ozaj mocný slovenský strom zo zeme.

Ale jedno treba si pamätať,

nie je dobré priateľov si pohnevať.

Lebo keď raz prehovoria zbrane,

hocijak mocný strom padne.

A toto malé posolstvo zverila mi rodná zem,

tak som sa rozhodol,že aj vám ho doprajem. 

Dušan Damián

Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com