Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Denisa

AUTOR

Denisa

Priateľstvo

Na breh potôčka deva si sadla

Jej prvá slza na hladinu mu padla

Vo veľkom smútku deva hlavu sklonila

ďalšie slzy už len do dlaní si ronila

 

Cez potôčik pri strome iná deva stojí

vidí devu pri brehu ako slzy roní

Spolu boli pri potôčku ver poriadne dlho

Či dajú si teraz rady, dumá táto tuho

 

 

Jemnú nitku v rukách jedna i druhá držala

Nad potôčkom k sebe každá svoj koniec ťahala

Preťala sa nitka tu na jednej, tu na druhej strane

No nečakal veru nik, čo s nitkou napokon sa stane

 

Raz dávno vietor dul, blesky sršali

Devy sa cez potok na seba dívali

Zviazanú nitku v rukách tuho stískali

Hádam tie uzly dosť pevne zviazali

 

Hromy divo bili, dážď husto sa lial

Na nitke jemnej uzlíka nenechal

Len krátke konce už devy zvierajú

Za nitkou v potôčku smutne sa dívajú

 

Vari im potôčik to priateľstvo vezme?

Pomôžu im prosby a či víly lesné?

Jedna na breh sadla slzy ronila

Druhá sa pri strome k vílam modlila

 

Na údolie sadla noc

Víly prišli na pomoc

Kol do kola tancovali

Novú nitku usúkali

 

Zlatým práškom poprášili

A devám sa pohrozili:

 

Nitku od nás v srdciach chráňte

Uzlíky neviažte, radšej sa ich stráňte

Ak sa táto nitka stratí

Priateľstvo vám nik nevráti!

Komentáre

24 Responses to Priateľstvo

  • Pokus o baladu.
    Keby si ju prečítal Erben, šiel by k najbližšiemu potôčiku. (Utopiť sa.)

  • nuz nie je kazdy "virpúl", ktory prinasa kvalitu do zivota 😉

    a mas uplnu pravdu toto bol moj úplne prvy pokus o nejaku baladu…no, a snaha sa ceni vzdy, nie? aj ked vysledok stoji akurat tak za utopenie(niekomu)…

    ale aj tak diki za komentar…

  • Ked vieš vopred, že je to zlé, prečo to zverejňuješ? Že by masochistické sklony?

  • Uprimne povedane nemyslela som si, ze je to az take zle, ze by sa po precitani chcel niekto zabit…no a preto som to zverejnila… aby som sa dozvedela co si o tom ludia myslia… na ten ucel predsa sluzi tato stranka, pre mladych zacinajucich autorov, ktori by sa radi dozvedeli nazory roznych ludi na svoje diela. Ci uz to budu pozitivne alebo negativne reakcie, vsetky pomozu…

    Ked nemas chut citat zacinajucich a neskusenych autorov, tak na tuto stranku viac nechod.

  • Nedá mi nepridať sa k tomuto názoru. Tiež si myslím, že kto nechce čítať prvotiny nech ich ani nečíta. 

    Inak Denisa, mimochodom si vôbec nemyslím, že by toto dielko bolo na samovraždu. Podľa mňa je to skôr taká oddychovka vcelku celkom milá. 😀

     A literárne umenie predsa nepozná hranice ani obmedzenia.

    S pozdravom Dušan Damián.  

     

  • Akurat som si vsimol jak naskocil novy komentar. Sice na tento styl neletim, ale da sa to.

    A tiez musim povedat, ze tu ide hlavne o to, aby sme sa my autori dozvedeli nazory ostatnych na nasu tvorbu.

    Ja mam niekedy zmiesane pocity uz len ked citam nieco vlastne s odstupom casu, ale vsak je to aj o tom, prezentovat jako sa rozvyjame. Ci ne?

    Takze to co si mysli nejkaky virpul berem, ale nejak zasadne ma to neovplyvnuje.

    Asi tolko… Cawe.

  • Tak vam dakujem, za nazory…

    Simon, mas pravdu, niekedy, ked s odstupom casu citam svoju „tvorbu“, tak sa chytam za hlavu. 🙂 No niekedy som milo prekvapena 🙂 Ale to asi kazdy autor.

    Dusan, dakujem za pozitivnu reakciu na moju „uplne prvu baladu“ 🙂

    Nech nas vsetkych muza kope! 🙂

  • Chutné. Teda, príde mi to celé také staro – nové.. Neviem, miestami ma rozčuľuje to slovo deva, ale na druhej strane.. v kombinácii s priateľstvom dvoch dievčat. Chutné proste, nezvyčajné.. ale milé. A vôbec nie na utopenie, ale to asi len ten virpul má blizko k vode.. 🙂

  • Námet básničky je pekný, žáner balady vhodný.

    Autorka má však absolútne nezvládnuté remeslo, ktoré je nutnou (ale nepostačujúcou) podmienkou, aby sa človek stal poetom (napr. gramatické rýmy sadla-padla, ronila-sklonila … chýba už len láska-páska, resp. orangutan-propanbutan:)

    Logická a vecná stránka diela však poskytuje bohatý materiál na sémanticko-pneumaticko-lingvisticko-filozofický rozbor. Chcel by som teda na niektoré miesta Vaše Honorability, Magneficiencie a Susceptibility upozorniť.

    1.citát:
    „Jemnú nitku v rukách jedna i druhá držala
    Nad potôčkom k sebe každá svoj koniec ťahala
    Preťala sa nitka tu na jednej, tu na druhej strane“

    Ak nejde o opakovaný dej a dvaja ľudia ťahajú niť ponad potok, pričom prekročia medzu pevnosti nite v ťahu, niť sa preruší len v jedinom mieste, teda nie „tu na jednej, tu na druhej strane“ – odporovalo by to fyzikálnym zákonom. Verš by sa dal teda logicky vysvetliť len tak, že nitku ťahali prvýkrát a pretrhli ju najprv bližšie k deve č.1 („tu na jednej“), následne ju zviazali a znova ju ťahali – a zas sa im pretrhla tentoraz bližšie k deve č. 2 („tu na druhej strane“).

    2. citát:
    „Zviazanú nitku v rukách tuho stískali
    Hádam tie uzly dosť pevne zviazali.“

    Pretože báseň neuvádza časť deja počas ktorého došlo k zviazaniu nite, ponúka sa toto (trochu komické) vysvetlenie: devy si museli konce nití, ktoré držali v rukách, uviazať o blízke stromy, vojsť do vody a kdesi v strede potoka nitky zviazať. Potom sa vrátili každá na svoj breh, odviazali nitky od stromov a znova sa vzájomne preťahovali.

    3. citát:
    “ … dážď husto sa lial
    Na nitke jemnej uzlíka nenechal
    Len krátke konce už devy zvierajú
    Za nitkou v potôčku smutne sa dívajú“

    Dážd zrejme spôsobil rozviazanie uzlíka. Bolo by to vierohodné, keby bola nitka pred tým, než začalo pršať suchá – zmáčanie nite dažďom by spôsobilo zmenšenie kĺzavého trenia v uzlíku, a tým jeho rozviazanie. Má to však jeden háčik: niť bola mokrá už pred jej zviazaním, pretože devy museli ísť do potoka. Napriek tomu je táto časť básne fyzikálne vysvetliteľná – zmáčanie nite pri nedokonale uviazanom uzlíku (viazali ho v strese, pretože prúd im podrážal nohy) môže spôsobiť jeho rozviazanie. To, že sa nitka rozviazala, až keď začalo pršať, sa dá pripísať na vrub meniaceho sa namáhania nite. Psychologicky je totiž vysvetliteľné, že keď sa dvaja ľudia preťahujú lanom, a zrazu začne búrka – zvýšený adrenalín a pocit nepohody spôsobí u oboch aktérov (najmä ak ide o adolescentov) silnejšie ťahanie lana (u nás nitky), čo viedlo k rozviazaniu uzlíka.

    4. citát:
    „Víli (má byť víly) prišli na pomoc
    Kol do kola tancovali
    Novú nitku usúkali“

    Tieto verše sú v poriadku – víly sú zázračné bytosti, a tak môžu pokojne aj pri potoku zohnať napr. konope (bežne ho fajčia) a usúkať nitku, t.j. spraviť zázrak.

    Chvíľku vážne: Z básne vyplýva pekné (a známe) poučenie. Lenže my ľudia sme nepoučiteľní, a tak nezaškodí nám ho občas pripomenúť aj v obraznej básnickej forme.

    prof. RNDr. Ing. John Whirpool, PhD.
    University of Oxford

  • ta nitka nie je chapana fyzicky, konkretne, ale metaforicky. nitka predstavuje priatelstvo, ked sa pretrhne uzlik na jednej, na druhej strane znamena to ze sa pretrhlo priatelstvo, netreba to chodit do potoka znova zaväzovat a nitku si predtym uviazat o strom:-)))

  • kedze ma kazdy pravo chapat umelecke dielo po svojom, virrpul ho moze chapat doslova – potom sú jeho pripomienky spravne (okreem toho, že si z nás robi srandu), – ale nech je zabava

  • No, debata sa celkom dobre rozprudila…
    …ano, nitka je len metafora…

    …ano v slove „vili“ mam gramaticku chybu a malo by tam byt „vily“…

    …ano, virpul nam ponukol skutocne bravurne, fyzicky dokonale vysvetlenie…

    …ano, velmi dobre som sa zasmiala pri citani hodnotenia, ktore nam poskytol virpul-pardon prof. RNDr. Ing. John Whirpool, PhD.

    🙂

    Nech nas muza nikdy neopusta 🙂

  • Ja som vedel, ze virpul sa nenecha zahanbit.

    Ale musim povedat, pan Whirpool, ste "dobry" ale v zmysle "dobry = super".

    Vas rozbor diela je naozaj nielen trefny ale aj humorny. Ked budete mat chut daco este okomentujte. 

    Pokojne aj negativne, ak to bude v rovnakom duchu, tak takato kritika je nielen konstruktivna ale aj lahko zapametatelna a poucna. 

    Awe Whirpool a klobuk dolu. 😀   

  • podla toho kto si z koho robi srandu…

  • hlavne ak sa to bude tykat umeleckej stranky diela, nie tej technickej

  • Kamka, logika deja, príčinné súvislosti, pravdivosť textu nesporne úzko súvisia s umeleckou hodnotou diela.

    Takže, ak napr. v Gotheho básni nájdeš verš
    „Mesiac leje svoje vlhké svetlo na krajinu…“, môžeš si byť istá, že to vyjadruje príčinnú súvislosť, aj keď je to básnický text. V prírode totiž platí, že za mesačného splnu stúpa vlhkosť vzduchu – a Goethe to vedel. Poézia má byť pravdivá.

    Ak dvaja ľudia ťahajú nitku, nemôže sa im roztrhnúť v dvoch miestach – platí to rovnako v praxi, ale aj v básni, aj ked je to len metaforické vyjadrenie inej veci. Ak sa nitka roztrhne na dvoch miestach, je to veľmi nepodarená, zle vybraná, a hlavne NEPRAVDIVÁ metafora. A poézia má byť pravdivá, ako už konštatoval baťko Goethe…

    Všetci mi tu oponujete, a pripomínate mi tu, že „to je len metafora“. No veď práve! Metafora… ale celkom chybne vybratá!

    Metaforu s ťahaním nitky by som teda skôr použil na vyjadrenie faktu, že ak sa priateľstvo pretrhne, majú na tom zásluhu obaja – rovnako ako pretrhnutie nitky nemožno pripísať jednému z aktérov. (Lebo pri ťahaní nitky platí Zákon akcie a reakcie.) Metafora s ťahaním nitky použitá v tomto zmysle sedí „ako riť na šerbeľ“.

    Použiť metaforu s ťahaním nitky na situáciu, že za narušenie priateľstva je zodpovedný raz jeden, inokedy druhý z dvojice je chybné – nitka takto nefunguje a preto príklad s ňou je chybne vybratý.
    Na túto situáciu treba zvoliť inú metaforu, ktorá ju vyjadrí.

    Záver: Ak chcete niečo napr. z oblasti ľudských vzťahov vyjadriť nmetaforicky nejakým zjednodušeným príkladom, dajte si pozor, aby príklad neodporoval fyzikálnym zákonom, a aby v zjednodušenej forme vyjadroval zložitejší dej – inak sa u bystrého čitateľa dožijete len útrpného úsmevu… 🙂

  • Mýliš sa, Kamka. Nitka síce metaforicky vyjadruje zložitejšie medziľudské vzťahy, ale, ak sa raz ako analógia použije, mala by sa správať podľa fyzikálnych zákonov a reálnej skúsenosti čitateľa básne. Teda ako reálna nitka. Jedine, ak by sa označila ako „zázračná“, nemusí sa tak správať (napr. keď s ňou manipulujú zázračné bytosti – víly). Dovtedy sa musí správať tak, ako sme zvyknutí. A to jej správanie musí zjednodušene (metaforicky) presne vyjadrovať zložitejšie deje.

    Zvoliť priliehavú metaforu nie je len tak. Bez problémov a rýchlo trafia „kliniec po hlavičke“ obyčajne len talentovaní tvorcovia s dobrou intuíciou, ale aj tí sa musia nad tým čo píšu zamýšľať (Schiller: „Prvý verš dostanem z neba, druhý si už musím odpracovať.“) Ak teda nie som nebom obdarený talent, nestačí švácať na papier hlava-nehlava, čo mi napadne. Napísané treba podrobiť dôkladnej revízii (Pýtali sa raz Byrona, čo robil včera. „Dopoludnia som čítal svoju novú báseň a vylepšoval som ju – na obed som do nej pridal bodku. Potom som na nej dalej pracoval až do večera a dospel som k presvedčeniu, že tá bodka tam nepatrí.“)

  • Mily Virpul, tvoje reakcie na moju "úplne prvú nedokonalú" bajku ma dojimaju. Su velmi poucne, ale aj velmi kriticke. Mam rada tvorbu J.W.Goetheho, a nikdy by som si netrufla porovnavat svoje dielo s Jeho, alebo co len napodobnovat Jeho tvorbu. Ako priklad to vsak bolo spravne a netvrdim, ze som uplne spravne vyjadrila to, co som mala na mysli, no tak to predsa na zaciatku ide kazdemu. Nemyslim, ze J.W.Goethe svoju "úplne prvú" baladu napísal dokonale. Určite vsak na nej pred jej zverejnenim popracoval viac ako ja na tej svojej, ale ja som len "úplný amatér" a to, že sa tu rozprudila debata o tom, co je a co nie je spravne, ked kazdy ma ten svoj kusok pravdy v zalohe, ma velmi prekvapilo. Kamka tvrdi ze je to metafora, ty tvrdis ze nie je spravna. No mne to v tej chvili pripadalo spravne, hoci by sa to nedalo v praxi nijako dokazat.

    Nitka v mojej "úplne prvej nedokonalej bajke" vyjadruje nieco NEHMOTNE  a nie hmotne, hoci ano, metafora by mala byt pravdiva atd, atd…, vyjadruje vztah, ktory je medzi priatelmi. Vztah, ktory sa napriek nezhodam a hadkam moze zmenit, tak ako sa zmeni nitka po pretrhnuti a naslednom zviazani. Nikdy uz nebude taka ako bola na zaciatku. A kazda dalsia neprijemna udalost – tzv uzlik – ju meni a oslabuje…

    Je zname prislovie – "Priatelstvo je zlata nit, ktora sa casom pretrhne. Da sa ona sice zviazat, ale uzol ostane."

    To mi ktosi nedavno povedal, a trosku ma to inspirovalo. Tymto by som rada rozbor mojej bajky ukoncila. Dakujem za komentare…

    Zostavam s pozdravom…

    …nech nas muza kope…. 🙂

  • OK, ukončme to … našťastie to však tu chvíľu zostane, a tak si možno niektorí z tých, čo reagovali na moje sentencie, budú môcť texty znova prečítať a hádam i pochopiť, o čom je tam reč. (Lebo niektorí to veru nepostrehli 🙂
    Vďaka za zábavu i inšpiráciu, nech tu pribúda príspevkov a (hlavne) kritických reakcií na ne. Pochvalné ódy síce potešia, ale nikam neposunú. Spánombohom, idem od vás… odchádzam na iné stránky.

    S (aktuálnym) pozdravom
    viszontlátásra!
    Virpúl.

  • asi to bude najlepsie ked sa od nas poberies virpul, naozaj. proste tu nikto nepochopil o co ti ide…

    asi som mala tu bajku hned zmazat a napisat ju podla tvojich predstav… (!)

    no neurobim to…lebo sa mi nechce…

    my na enigme nepotrebujeme pochvalne ody ani chvalospevy, to si asi nepostrehol ty…

     

     

  • zaujimalo by ma, aky rozbor by vznikol, keby ste tak zobrali do ruk takeho Bottu, Ponicana, Valka

  • Válka poznám, jeho „vizualizované“ metafory sú naozaj hodné veľkého básnika, napr. (západ slnka): „Podrezané slnko steká do mora…“, až z toho mrazí, že? Jeho nerýmovaná poézia je tiež veľkolepá – využíva všemožné básnické prostriedky, ktoré si človek na prvé čítanie ani nemusí všimnúť, a tak sa oplatí sa k jeho poézii vracať.

    Botto je klasika, jeho balady majú správnu tajomno-strašideľno-hororovú atmosféru (sám Hitchkok by si iste došiel na svoje) a v čitateľovi zanechávajú hlboký dojem na dlhý čas. Verše časom zabudnete, ale tá atmosféra vo vás zostane, rovnako ako po čítaní Erbena. Verše sú „vymakané“, nemajú jediný zádrhel, báseň plynie ako dobre naolejovaný stroj. Niet čudo – predpokladať u klasika nezvládnutie remesla môže len provokatér alebo vtipkár – škoda o tom teda reči. Metafory majú hlavu a pätu, sú logické, súvisia s dejom, sú nápadité, vyvolávajú mrazenie na chrbte, prosto, paráda…

    Poničana moc nemusím, nemám slabosť pre sociálne a proletárske témy. A priznám sa, ani som od neho toho veľa nečítal.

    Takže, ako by dopadol rozbor? Na jedničku, ako ináč.

    Nechápem, prečo sa na to pýtate, keď je odpoveď načisto prediktabilná. (Klasikov netreba hodnotiť – už ich zhodnotila história, a literárna kritika.)

  • … prepáč, Denisa, písal som, že sa sem už nevrátim (no aj Mečiar spieval v TV – spánombohom, idem od vás, a zas ho tu máme) no bola mi položená otázka nesúvisiaca s Tvojou básničkou, tak som odpovedal. K Tojej básničke som komentáre už skončil. Nech sa Ti darí na papieri i v reálnom svete:)

  • … v pohode…a dakujem….

    p.s. vazne uvazujem, ze zacnem znova citat klasicku slovensku literaturu… zo skoly som uz davno prec, vsetko som zabudla a mozno sa potom tie moje basnicky budu citat lepsie 🙂

    nech nas muza kope! 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button