Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

To som raz písal mojej dávnej láske…

Keď som s tebou láska, tak to vo mne riadne vrie

Zrazu stávam sa beštiou, ako to dopadne len sám Boh vie

To pre tvoj pohľad. Oči, čo ma bodajú

A tvoje dotyky, čo ma z miery vyvádzajú

Niet viac pochýb o tom, že patríme k sebe

Toľko krát som chcel už odísť, no vždy skončím pri tebe

Najkrajšie sú tie chvíle, keď ležíme na tráve

Si vtedy tak nádherná a s láskou hľadíš mi do tváre

Každý tvoj bozk aj ten čo pošleš mi po vánku

Každý zachytím, beriem ich ako pozvánku

Potom tie bozky, ako dážď kropia moju suchú zem

Teraz som si úplne istý, že ťa úprimne milujem

Prvé ,,ľúbim ťa“, ktoré dostal som od teba do daru

Sto krát som ti ho vrátil, to mi vždy zlepšilo náladu

Potom prvé lúčenie, ty už vtedy vzala si mi kľudný spánok

Na oplátku však prišiel čas našich prvých radovánok

A spomeň si láska na našu prvú noc

Bola si nesmelá, no nado mnou mala si zvláštnu moc

Prvý krát si bola pri mne tak blízučko blízko

Bál som sa, že niečo pokazím, no zo samej lásky som to predsa len riskol

Na to ráno, tiež nedá sa zabudnúť

Hviezdy nás odzdravili, no slnko prišlo nás roztrhnúť

Mala si vtedy tak prekrásne strapaté vlasy

Už vtedy som vycítil, že blížia sa krásne časy

A keď ma tvoj otec z izby vtedy tou pálkou vyháňal

Vtedy, že nikdy neopustím ťa som si prisahal

Prvý monokel čo uštedril mi tvoj brat

Na nohy ma postavil, dnes je to môj kamarát

Potom tam na pláži, ten nočný o romantiku pokus

Zmenil sa prúd Dunaja a náš krok sa zmenil na klus

To úplne najlepšie však bol výletu koniec

Prežili sme ho v objatí a mne v hrudi búšil zvonec

Búrka neskôr zmývala z nás všetky tie hriešne myšlienky

No keď tlkot sŕdc nám splynul z dažďom, na to mám pekné spomienky

Domov sme prišli mokrí, no láskou opojení

Tvoj otec zúril ty bránila si ma, ja bol som ohromený

Od vtedy chcem byť s tebou každý boží deň

A v kúte duše dúfam, že nie si iba sen

Znamenáš pre mňa viac ako povedať ti viem

Dúfam že raz sa budem môcť spýtať,

či za ženu vziať si ťa smiem.

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

4 Responses to To som raz písal mojej dávnej láske…

  • Tato basnicka vznikla este 14. augusta 2006 a teraz ked som ju po case objavil, tak mi na tvari vycarila velky usmev.

    Rozhodol som sa, ze napriek tomu, ze uz nie je aktualna, tak sa o nu podelim.

    Dufam, ze sa vam, ktori si to precitate, bude pacit.

    Potesili by ma aj komentare. 😀

  • tak mne sa paci, a preto ti hned aj pisem komnetar 🙂 verim, ze sa ti na tvari objavil velky usmev, lebo sa da vycitat, ze to bola velka laska… skoda ze len bola, lebo si to velmi pekne zakoncil, ten posledny stvor-vers je super… odporucam, este sa trosku pohrabat v starych veciach. 🙂

  • Toto bola velmi pekna basen:-) najprv krasne zalubena az srdiecko poskoci, potom vtipna:-))) Najviac sa mi pacil tento vers:
    Každý tvoj bozk aj ten čo pošleš mi po vánku
    Každý zachytím, beriem ich ako pozvánku
    A celkovo mas pekne rymy a myslienky… hm, ozaj by nebolo na skodu trosku sa este pohrabat v starych veciach..:-)

  • Pekne vam dakujem. Ked som nasiel tuto basnicku, lebo uprimne som na nu zabudol, tak mna sameho tie verse prekvapili.
    Asi som ju pisal v nejakom tranze. 😀
    Ale inspirovala ma k tomu, ze zvazim, ci uz skutocne nenadisiel cas pohrabat sa v starsich dielach najme co sa tyka poezie. Lebo z prozy tu mam len stare diela.
    Takze este raz dakujem. 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button