Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Denisa

AUTOR

Denisa

Ničota

…v priebehu niekoľkých týždňov sem poviedku vrátim späť….

Komentáre

10 Responses to Ničota

  • budem rada,ked mi okomentujete tento pribeh, pisany doslovne „po poriadnom kopnuti muzou“ 🙂 mozno sa vam bude zaver zdat prehnane romanticky, no nechcela som ju nechat umriet 🙂 mozno nabuduce(ale radsej nie).takze sa tesim na komentare aj na tvrdu kritiku…
    zostavam s pozdravom – nech nas muza kope 🙂

  • Otvorene ti poviem, ze to nie je zle napisane rozpravanie. Cita sa to dobre, ale myslim ze namet je trochu… Akoby som to len povedal, citlivo…
    Proste je to tema sto krat prevetrana a myslim dokonca, ze som uz cosi velmi, ale ozaj velmi podobne cital.
    To vsak nic nemeni na tom, ze toto tvoje podanie ma svoju uroven a paci sa mi.
    Hlavne teraz, ked to citam na noc, tak som rad, ze si ju nenechala umriet.
    Ani nevies akoby som sa potom v spanku snazil spojit ju s nim niekde v nebi. 😀

    Tolko oddany citatel D.D. 😀

  • Dakujem Dusan za komentar…viem, je to dost „pretriasana“ tema, a aj ja som nieco podobne citala nedavno, mozno preto ma napadlo napisat nieco na tu temu.
    Dakujem za pochvalu, snazila som sa to napisat dobre 🙂
    Co sa tyka zaveru, prepracovavala som ho asi tri krat, mozno aj viac… proste mi nesedelo, aby umrela… take situacie sa v zivote stavaju strasne casto, rozchody a s tym spojene depresie a smutok… ja som tymto dvom dala druhu sancu. Aby sme mohli vsetci dobre spavat 🙂
    Mam taku otazocku, cital si aj nejake moje starsie prispevky?
    Nech nas muza kope…. 🙂

  • Je to pekny pribeh, ale ako sa mi vzdy pri citani tvojich pribehov stava, obcas sa musim usmiat… chut zabit pavuka papucou:-)Nie ze by to bolo smiesne, ale je to proste taky neobvykly zvrat… Ale prave preto sa daju tvoje dielka rozoznat od inych, mas svojsky styl. Tiez si vsimas, alebo pises o podrobnostiach, o ornamentoch na zaclone napriklad, a rozvadzas o tom teorie, ktore by mna v zivote nenapadli… Toto aspon ukazuje aka si vnimava ku vsednym veciam, davas do toho nieco neobvykle, co by si bezny clovek nevsimol a to je to krasne, lebo aj to by mala byt uloha literatury, a umenia vobec – prinutit cloveka rozmyslat nad niecim, co berie ako samozrejmost.
    Velmi pekne opisujes pocity toho, koho opustil niekto milovany. Aj to, ako tam vznika nejaky rozdiel medzi nou a jej odrazom v zrkadle (naznaky schizofrenie?:-) ) a ako porovnavas ranu na tele s ranou na dusi. Mas velmi pekny styl rozpravania (este vacsie ticho, este vacsia prazdnota…) Ta posledna veta je na tom najlepsia:-)

  • Kamka, tvoj kometar je jednym z tych, co ludom zlepsia sebadoveru 🙂
    Mas pravdu, ten pavuk alebo ornamenty na zavesoch… to je to, co autor dava zo seba do svojich diel..to som ja 🙂
    Schizofrenia?- to neviem, nemyslela som na to pri tom. Skor na to, ze sa citila inak, ako sa videla v zrkadle,je to taka zvlastnost, ktora sa podla mna ludom stava. Obcas 🙂
    Dakujem, som rada ze sa ti paci moj styl rozpravania v tomto pribehu 🙂 budem sa snazit aj nadalej!
    A ano, ta posledna veta sa aj mne paci…ako som uz povedala, nechcela som ju nechat umriet, a bez neho by umrela…

  • 🙂 som rada ze som trosku povzbudila:-) A aj vidim, ze su tvoje poviedky stale lepsie. Tak dufam, ze takto budes pokracovat a ze sa mozme tesit na tvoje dalsie prispevky:-) teda aspon ja sa tesim. nech nas muza kope!:-)

  • Aby som bol uprimny este som nestihol precitat vsetky, ale myslim, ze az na nejake dva tri prispevky som cital vsetko co si tu uverejnila.

     

    To plati o vsetkych, ktori komentovali moje diela a sami uverejnuju. Ale aby som ta nehadzal do jedneho vseobecneho vreca… 😀

     

    Tvoje prispevky ma takmer vsetky oslovili, niektore viac ine menej. Zatial v mojom rebricku vedie "plac" a "zavislost" ale aj z tych starsich celkom ujdu "kvapky rosy" ci "trochu romantiky" – hoci k tomu som mal par vyhrad, ale v tych casoch som este nebol blogerom a tak som sa necitil povolany komentovat. Lebo by si vlastne nemohla zistit aky clovek ta to vlastne okomentoval.

     

    K tvojej tvorbe mam asi podobny postoj ako k mojej vlastnej, lebo si myslim, ze zatial patrime do jednej kategorie zacinajucich autorov. Teraz ale vravim velmi vseobecne, lebo by som si nikdy nedovolil zrovnavat tvoje a moje diela. To by mohlo ludi urazat a mozno i teba aj mna. Kazdemu sa raz dielo zadari ale moze napisat aj brak.

     

    V kazdom pripade sa tesim aj na dalsie tvoje prispevky, v ktorych sa odzrkadli tvoja stale sa zvysujuca uroven a styl. A aj keby si pisala o samych klise, alebo strasne pretriasanych temach, mna to bude stale zaujimat, lebo pises nevsedne.

     

    To mozes pokojne brat ako kompliment od kolegu autora a oddaneho citatela. S pozdravom D.D. 😀

  • Ja by som ju asi nechal umriet. Pride mi to prirodzenejsie k jej myslienkam.
    A suhlasim aj s Dusanom, ze ide o taku pretriasanu temu, ale myslim ze si to opisala tak trochu po novom a v celku ok.
    Tak ako tu radi vravite. Nech muza kope!

  • Tak teda dakujem za kompliment od kolegu autora a oddaneho citatela!

    Co sa tyka tvojho nazoru na moje dielka, to iste mozem povedat aj ja. Casto nemam odvahu okomnetovat niecie dielo, pretoze sa pri citani rozborom diela velmi nezaoberam. Ja si dielko precitam a viem, ci sa mi to paci alebo nie 🙂 to sa tyka najma poezie…

    V kazdom pripade ti dakujem za tvoj komentar, aj za citatatelsku priazen 🙂

    Tesim sa na dalsie tvoje autorske prispevky…. D. 🙂

  • moj povodny plan bol, ze umrie, prave kvoli tym myslienkam, ktore mala… ale akosi som ju nemohla nechat umriet. bolo mi jej luto…

    chcela som im dat druhu sancu 🙂

    ale dakujem za pochvalny komentarik…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button